História popisu - Leccinum duriusculum
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Dátum: 26.11.2019 08:20
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | <b>Boletus duriusculus</b> <b>Schulzer ex Kalchbr.</b>, in Fries, <i>Hymenomyc. eur.</i> (Upsaliae): 515 (1874)<br><b>Boletus duriusculus var. niveus</b> <b>Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>66</b>(3): 87 (1989)<br><b>Boletus duriusculus var. populinus</b> <b>Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>66</b>(3): 87 (1989)<br><b>Boletus duriusculus var. populinus</b> <b>Hlaváček</b>, <i>Mykologický Sborník</i> <b>68</b>(3-4): 71 (1991)<br><b>Boletus populinus</b> <b>Smotl.</b><br><b>Gyroporus rufus var. duriusculus</b> <b>(Schulzer ex Kalchbr.) Quél.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 161 (1886)<br><b>Krombholzia aurantiaca f. duriuscula</b> <b>(Schulzer ex Kalchbr.) Vassilkov</b>, <i>Notul. syst. Sect. cryptog. Inst. bot. Acad. Sci. U.S.S.R.</i> <b>11</b>: 138 (1956)<br><b>Krombholzia aurantiaca subsp. duriuscula</b> <b>Maire</b>, <i>Treb. Mus. Ciènc. nat. Barcelona</i>, sér. bot.: 43 (1933)<br><b>Krombholzia duriuscula</b> <b>(Schulzer ex Kalchbr.) E.-J. Gilbert</b>, <i>Bolets</i> (Paris) <b>3</b>: 118, 185 (1931)<br><b>Leccinum aurantiacum subsp. duriusculum</b> <b>(Schulzer ex Kalchbr.) Hlaváček</b>, <i>C.C.H.</i> <b>34</b>: 64 (1958)<br><b>Leccinum duriusculum f. robustum</b> <b>Lannoy & Estadès</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>24</b>(no. 94): 18 (1994)<br><b>Leccinum duriusculum f. tenerum</b> <b>Estadès & Bidaud</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>122</b>(4): 368 (2007) [2006]<br><b>Leccinum duriusculum var. salicinum</b> <b>Wichanský</b>, <i>C.C.H.</i> <b>37</b>: 86 (1960)<br><b>Suillus duriusculus</b> <b>(Schulzer ex Kalchbr.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>3</b>(3): 535 (1898) | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 287520 | |
Dátum: 01.01.2012 21:44
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Schulzer ex Kalchbr.) Singer | |
Úvodné znenie
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 18.04.2001 00:00
kozák topoľový
Leccinum duriusculum
kozák topolový
Výborná jedlá huba
Výskyt: VIII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má 60-150 mm v priemere, najprv je polguľovite klenutý, potom vankúšovite rozprestretý; v mladosti je na povrchu úplne hladký, v dospelosti často aj vráskavý, nikdy však nie je jamkovite zvrásnený ako kozák hrabový. Pokožka klobúka býva sfarbená v rôznych odtieňoch sivej, sivohnedej, umbrovohnedej, bledo červenohnedej i sépiovohnedej farby, niekedy so žltými fľakmi pri okraji. Pod lupou je jemne pritisnuto šupinkatá alebo vláknito plstnatá, suchá, matná, iba v dospelosti za vlhkého či daždivého počasia lepkavá alebo slizká; v mladosti podvinutá, v zrelosti presahujúca cez okraj klobúka v podobe tenkej príveskatej blanky. Ani za suchého počasia sa nerozpukáva na políčka.
Plodná časť:
Rúrky sú 12-30 mm dlhé, pri hlúbiku hlboko vykrojené, najprv biele alebo belavé, potom sivé alebo špinavokrémové. Póry sú malé, okrúhle, najprv rovnako sfarbené ako rúrky, potom bývajú sivasté alebo sivokrémové a napokon až s olivovým odtieňom. Nikdy však nie sú žltkasté ako na kozáku hrabovom. Otlačené miesta sa sfarbujú na špinavohnedo.
Hlúbik:
Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 10-30 mm hrubý, najčastejšie valcovitý, pod klobúkom tenší, smerom k báze hrubší. Býva biely alebo krémový, drsne, ale veľmi jemne zrnitý až šupinkatý (jemnejšie ako kozák hrabový); šupinky sú najprv bledohnedé, neskôr tmavnú do čierneho tónu, najmä v dolnej časti hlúbika. Niekedy býva hlúbik v hornej tretine jemne pozdĺžne ryhovaný.
Dužina:
Dužina je biela, na reze v klobúku lososovo červenie a toto sfarbenie sa tu udržiava veľmi dlho. Vo vrchole hlúbika pásovite sivofialovie a v báze raz viac, inokedy menej výrazne modrie. Dužina nikdy napokon nečernie ako na kozáku hrabovom. V celej plodnici je pevná a kompaktná; iba v úplnej zrelosti v klobúku mäkne a v hlúbiku býva tvrdo vláknitá. Vonia slabo, príjemne hubovo a chuť má podobnú ako kozák brezový.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je olivovohnedý.
Výskyt:
Kozák topoľový rastie od augusta do októbra pod rozličnými druhmi topoľov, najmä pod topoľom bielym. Je veľmi zriedkavý, ale na svojich stanovištiach sa vyskytuje takmer pravidelne. Rozšírený je v celom miernom pásme severnej pologule aj mimo severnej pologule pod vysadenými topoľmi.
Je jedlý, chuťou sa podobá kozáku brezovému a hrabovému.