
S veľkou radosťou konštatujem, že "počtárov" a "rátačov" výrazne ubudlo. Prichodí mi to počítanie ako úžasný nezmysel. Bezrozmerný. Lebo udáva iba, koľko niekto našiel, ale neudáva, z koľkých. Teda ak niekto napíše, že našiel 275hríbov, ale dokázal by nejako preukázať, že kadiaľ šiel, bolo ich 283, tak je to macher a bystrozraký frajer.
Ak ale v jeho dosahu bolo 1328 hríbov a on našiel trápnych 275, ...s tým sa chce chváliť?
Naviac, kôli počtu driapu zo zeme aj úplne maličké "štoplíky", ktoré ako mi jeden rátač povedal napokon vyhodili, lebo čistili do noci a čo s tými malými...
Reagovať na správu

" To je těžká vec" povedal by Werich. Niekto je hubár počtár a ten sa uspokojí len keď ich má 300 a dosť a presne a niekto je hubár fajnšmekr a ten sa uspokojí keď má v košíku 10 zdravých pol kilových hríbov a niekto zoberie všetko a potom doma vyhadzuje, alebo rozdáva a je uspokojený takto, niekto sa uspokojí už len pohľadom. Niekto potrebuje vytrhnúť každý aj najmenší kúsok, len tak sa uspokojí. A je jedno koľko ostalo "nevytrhnutých okolo" tie som nevidel, takže pre mňa neexistujú. Na každý pád je chodenie na huby pekná slovenská kultúrna tradícia a dúfam že vydrží aj v ďaľších generáciách.
Reagovať na správu

Veľa pravdy, tak to je. Ibaže, aspoň voľakedy bola akási etika života. Kultivovanosť, rešpekt ak nie k prírode, tak ku kontrole, či zákonom.
Presne ako píšeš, že niekto to potrebuje tak, niekto inak. Ibaže ak bude aspoň trochu brať ohľad na prostredie kde žije, kde nežije sám, tak svoje chovanie a uspokojenie upraví kôli okoliu. Pre ilustráciu. Asi dve sezóny nazad bol veľký výskyt hríbov smrekových (možno praváky, možno ľaváky
Boli sme s manželkou. Povedali sme si, že oba košíky hríbmi nenaplníme, nepotrebujeme, jeden naplníme materinou dúškou. Hríby sme opatrne obkračovali, manželka komentovala, ktorý mám nechať, ktorý zobrať. Stretli sme iného hubára, postupoval rovnako. Čo nezobral, opatrne obišiel. Švagriná povedala, že ona nemá čas, že hríby by chcela. Tak sme jej všetko dali, že na druhý deň vybehneme zasa. Vybehli sme. Veľké hríby rozkopané, o niečo menšie aspoň prevrátené. Vhodné rozkrojené po dĺžke, ak bol náznak červíkov v hlúbe, pohodené na zemi. Ani sme sa nesnažili hľadať, čo určite niekde na okolí zostalo, šli sme otrávení, smutní domov.
Reagovať na správu
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.