pavučinovec medovohnedý
Cortinarius melleopallens (Fr.) Britzelm.
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Zatiaľ neboli zaslané žiadne príspevky.
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Nejedlá huba
Čas a miesto:
12. 10. 2024, Hnilecké vrchy - okolie Turzova, cca 1 km Z od obce Gelnica, asi 500 mnm.
Popis:
Chuť a vôňa nevýrazná; Výtrusy: S = 7,4 - 8,94 x 4,61 - 5,54; Q = 1,44 - 1,89 [~ 8,3 ~ 5,09 ~ 1,62] (100). OBR 906318 OBR 906320 . Najbližšia obec: Gelnica. Lokalita: Turzov. Typ lokality: Zmiešaný porast prevahou jedle (Abies).. Substrát: Na zemi v tráve, machu, lístí a ihličí.. Nadmorská výška: 500 m s.m.
Identifikácia:
Mikroskopovaním
Identifikoval Pavol Kešeľák (Ešli)
Exsikát existuje
Herbár: Pavol Kešeľák 906320
HLAVIČKA ZBERU:
Herbárové číslo: 906320
Herbár: Pavol Kešeľák (Ešli)
Dátum: 12.10.2024
Lokalita / nadmorská výška : Hnilecké vrchy - okolie Turzova, cca 1 km Z od obce Gelnica, cca 500 m n. m.
Hostiteľ: Abies alba
Biotop (stručne): zmiešaný porast s prevahou jedle; na zemi v tráve, machu, lístí a ihličí
Zberal / leg.: Pavol Kešeľák (Ešli)
Určil: Pavol Kešeľák (Ešli), ako Cortinarius armeniacus
Revidoval: ChatGPT, ako Cortinarius cf. melleopallens
POZNÁMKA K URČENIU:
KLOBÚK: Klobúk stredne veľký, hygrofánny, za vlhka bledo medovohnedý, okrovohnedý až slabo ružovkastookrový, smerom k okraju výrazne bledší, vodnato vyblednutý; stred miestami tmavší, ale bez sýto marhuľovo-oranžového sfarbenia typického pre Cortinarius armeniacus; okraj tenký, miestami presvitavo ryhovaný, so striebristo vyblednutým až jemne vláknitým velovým lemom.
HLÚBIK: Hlúbik belavý až bledo okrovobelavý, štíhly až mierne kyjakovitý, pozdĺžne vláknitý, bez fialových tónov; vekom alebo dotykom slabo hnednúci; velum nevýrazné, belavé, skôr ako jemné vláknité zvyšky než ako výrazné pásy.
LUPENE: Lupene bledo okrové až svetlo hnedookrové, neskôr škoricovohnedé, pomerne široké, stredne husté, bez fialového odtieňa; farba lupeňov je v súlade s bledými taxónmi okruhu melleopallens–armeniacus.
DUŽINA: Dužina bledá až belavookrová; chuť a vôňa nevýrazná. Absencia výraznej reďkovkovej vône odlišuje tento zber od niektorých lokálnyCortinarius melleopallensoidných zberov s výraznejším pachom, ale nevylučuje širšie poňatie Cortinarius melleopallens.
VÝTRUSY: S = 7,40–8,94 × 4,61–5,54 µm; Q = 1,44–1,89; priemerne približne 8,30 × 5,09 µm; Qav ≈ 1,62; n = 100. Výtrusy elipsoidné až mierne amygdaliformné, nie subglobózne, jemne až stredne bradavičnaté. Rozmermi dobre zodpovedajú širšiemu/stredoeurópskemu poňatiu Cortinarius melleopallens s výtrusmi približne 7,2–8,8 × 4,2–5,3 µm, ale sú väčšie než v úzkom severskom koncepte Cortinarius melleopallens ss. Brandrud/FN.
CHEMICKÉ REAKCIE: Chemické reakcie neboli pri zbere zaznamenané alebo nie sú k dispozícii; bez možnosti chemicky podporiť alebo vylúčiť určenie.
EXSIKÁT - VLASTNOSTI: Exsikát existuje; podľa fotografie exsikátu plodnice tmavnú do hnedookrových až škoricovohnedých tónov, lupene sú tmavohnedé a hlúbik zostáva vláknito hnednúci. Exsikát podporuje zaradenie medzi hygrofánne telamónie s bledým hlúbikom.
STANOVIŠTE: Zber pochádza zo zmiešaného porastu s prevahou jedle v montánnejšej polohe okolo 500 m n. m.; rast na zemi v tráve, machu, lístí a ihličí. Ekológia je kompatibilná s okruhom Cortinarius melleopallens, ktorý je uvádzaný najmä z ihličnatých lesov, často so smrekom, ale širšie poňatie pripúšťa aj zmiešané ihličnaté porasty.
ZÁVER: Nález najlepšie zodpovedá pracovnému určeniu Cortinarius cf. melleopallens. Podporuje ho bledý medovo-okrový až vodnato vyblednutý hygrofánny klobúk so striebristo vláknitým okrajom, belavý pozdĺžne vláknitý hlúbik, ihličnato-jedľový biotop a výtrusy 7,40–8,94 × 4,61–5,54 µm s Qav ≈ 1,62. Oproti úzkemu severskému poňatiu Cortinarius melleopallens sú výtrusy väčšie a širšie, ale pri širšom/stredoeurópskom poňatí druhu už zapadajú dobre. Určenie preto nie je vhodné uvádzať ako čisté Cortinarius melleopallens, ale ako Cortinarius cf. melleopallens.
DÔLEŽITÁ POZNÁMKA: Cortinarius armeniacus zostáva dôležitým porovnávacím druhom pre elipsoidné výtrusy približne v zóne 8 × 5 µm, ale tento zber nemá typický sýto marhuľovo-oranžový habitus. Cortinarius dilutus v úzkom/drobnovýtrusnom koncepte je menej pravdepodobný, pretože má mať výrazne širšie až subglobózne výtrusy. Cortinarius melleopallens s. str. podľa Brandrud/FN má menšie výtrusy 6–8 × 3,5–4,5 µm, preto je tento zber lepšie chápať ako širšie/stredoeurópske poňatie alebo atypický melleopallensoidný taxón. Molekulárne overenie by bolo veľmi vhodné.
ZDROJE URČENIA: Brandrud, Lindström, Marklund, Melot & Muskos – Cortinarius Flora Photographica / opis Cortinarius melleopallens B12; Soop – Cortinarius armeniacus Fr. och dess omgivning; Arnold – Morphologisch-anatomische und chemische Untersuchungen an der Untergattung Telamonia; Dam & Kuyper – Het geslacht Cortinarius in Nederland; stredoeurópske poňatie Cortinarius melleopallens/fuscopallens s výtrusmi 7,2–8,8 × 4,2–5,3 µm.
Ďalšie informácie:
ID: 906319; Zverejnené: 21. 02. 2025
Zaradené:
Atlas húbPAVUČINOVCE (Cortinarius)
