pavučinovec fialkastý
Cortinarius scutulatus (Fr.) Fr.
|
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Kvalita:
Vzácna huba
Čas a miesto:
17. 08. 2014, Vysoké Tatry - Bereky, cca 870 mnm, asi 2 km SV od obce Východná.
Popis:

Rastie väčšinou trsovito a často hlboko koreňujúco v substráte;
priemer klobúka najväčšej plodnice 65 mm;
chuť nevýrazná (slabo zemitá); vôňa nevýrazná (slabo ovocná?);
výtrusy:
S = 8 - 10,19 x 4,4 - 5,5; Q = 1,67 - 2,06 [~ 9,21 ~ 5,03 ~ 1,82] (25)
makrochemické reakcie: guajak - pomalá zelenomodrá; KOH - negatívna, leptá; FeSO4 - negatívna; lugol - hnedastá?; fenol - negatívna; AgNO3 - svetlohnedá; amoniak - negatívna; anilin - žužovkastobéžová?; H2SO4 - negatívna;
OBR 491358 OBR 491359 OBR 491360 OBR 491362 . Najbližšia obec: Východná. Lokalita: Vysoké Tatry - Bereky. Typ lokality: Zmiešaný les s prevahou smreka (Picea abies). Substrát: Na zemi v ihličí.. Nadmorská výška: 870 m s.m.
Identifikácia:
Mikroskopovaním
Identifikoval Pavol Kešeľák (Ešli)
Exsikát existuje
Herbár: Pavol Kešeľák (Ešli) 245-3; BRA CR31149
HLAVIČKA ZBERU:
Herbárové číslo: 245-3; BRA CR31149
Herbár: Pavol Kešeľák; BRA
Dátum: 17. 08. 2014
Lokalita / nadmorská výška : Vysoké Tatry – Bereky, asi 2 km SV od obce Východná, cca 870 m n. m.
Hostiteľ: Picea abies
Biotop (stručne): Zmiešaný les s prevahou smreka, na zemi v ihličí.
Zberal / leg.: Pavol Kešeľák
Určil: Pavol Kešeľák ako Cortinarius scutulatus
Revidoval: ChatGPT ako Cortinarius scutulatus
POZNÁMKA K URČENIU:
KLOBÚK: Do priemeru 65 mm, v mladosti sivofialový až hnedofialový, neskôr sivohnedý, hnedofialový až červenohnedý, hygrofánny, v strede tmavší, pri presychaní výrazne blednúci do sivookrových až bledohnedých tónov, povrch lúčovito vláknitý až vráskavý, okraj svetlejší, zvlnený až laločnatý, s belavými zvyškami vela.
HLÚBIK: Bledosivý až sivofialový, miestami výrazne fialovo tónovaný, valcovitý až mierne kyjakovitý, často prehnutý, vláknitý, miestami hlbšie koreňujúci v substráte, bez výraznej hľuzy, s belavými velárnymi zónami.
LUPENE: V mladosti sivofialové až fialovohnedé, neskôr hnedasté až hrdzavohnedé, pomerne široké, stredne husté až redšie, pri hlúbiku pripojené až mierne vykrojené, v dospelosti tmavnúce od výtrusného prachu.
DUŽINA: Bledá až sivobelavá, v hlúbiku s fialkastým nádychom; chuť nevýrazná až slabo zemitá, vôňa nevýrazná až slabo ovocná, podľa literatúrneho poňatia druhu často reďkovková až výrazne reďkovková.
VÝTRUSY: 8–10,19 × 4,4–5,5 µm, Q = 1,67–2,06, priemerne 9,21 × 5,03 µm, Q = 1,82; výtrusy elipsoidné až mandľovité, bradavičnaté, veľkosťou a tvarom dobre zodpovedajú Cortinarius scutulatus v klasickom morfologickom poňatí.
CHEMICKÉ REAKCIE: Guajak pomalý zelenomodrý; KOH negatívny, leptá; FeSO4 negatívny; lugol hnedastý; fenol negatívny; AgNO3 svetlohnedý; amoniak negatívny; anilín ružovkastobéžový; H2SO4 negatívny.
EXSIKÁT - VLASTNOSTI: Exsikát zachováva sivohnedé až hnedofialové klobúky, hrdzavohnedé lupene a bledý až sivofialový vláknitý hlúbik; mikroskopicky doložené elipsoidné až mandľovité, ornamentované výtrusy.
STANOVIŠTE: Smrekový až zmiešaný horský les, na zemi v ihličí; skupinový až trsovitý rast, smreková ekológia a vlhšie horské stanovište dobre zapadajú do literárne uvádzaného rámca Cortinarius scutulatus.
ZÁVER: Kombinácia fialkastých tónov plodníc, hygrofánneho vláknitého klobúka, belavých velárnych zón na hlúbiku, širokých fialkastých mladých lupeňov, smrekovej ekológie a výtrusov s priemerom 9,21 × 5,03 µm podporuje určenie Cortinarius scutulatus. Zber ponechávam ako Cortinarius scutulatus.
DÔLEŽITÁ POZNÁMKA: Tento zber netreba automaticky presúvať pod Cortinarius evernius s. l.; podľa doplnených zdrojov má Cortinarius scutulatus dobré morfologické opodstatnenie, najmä pri kombinácii fialových tónov celej plodnice, bieleho vela, reďkovkového pachu v literárnom koncepte a smrekového horského biotopu. Pri porovnaní má zmysel uvádzať len Cortinarius evernius a C. ionophyllus, pričom Cortinarius scutulatus sa od Cortinarius evernius odlišuje výraznejšími fialovými tónmi a reďkovkovým pachom, od C. ionophyllus menej tmavými lupeňmi a odlišným charakterom vela.
ZDROJE URČENIA: Fries, E. M. – Systema Mycologicum a Epicrisis Systematis Mycologici; Moser, M. – Fungi non delineati, Pars XV; Breitenbach, J. & Kränzlin, F. – Pilze der Schweiz, Band 5; Cetto, B. – I funghi dal vero; Marchand, A. – Champignons du Nord et du Midi, vol. 8; Consiglio, G., Antonini, D. & Antonini, M. – Il genere Cortinarius in Italia / TE-Bicolores; Brandrud, T. E., Lindström, H., Marklund, H., Melot, J. & Muskos, S. – Cortinarius Flora Photographica.
Ďalšie informácie:
ID: 491361; Zverejnené: 07. 10. 2014
Zaradené:
Atlas húbPAVUČINOVCE (Cortinarius)














