Tajchy

Vladimír Beňadik (serpico)

.... "Toto je kniha o mŕtvej a živej vode. O krutej vode podzemia, Ktorá po stáročia kradla nádeje hľadačov pokladov, Ktorá v tme štôlní odsúdila na smrť tisíce koní zapriahnutých do gápľov a v doživotnej drine uväznila mnoho generácií ubiedených čerpačov vôd, existenčne prikovaných k čerpacím kolesám. Táto kniha je však i o svetle technického umu človeka, O láskavej a oživujúcej nebeskej vode, ktorú pred stáročiami sputnali odvážni stavitelia hrádzí v hlbokých údoliach vyprahnutej štiavnickej krajiny. Je to pravdivý príbeh o výnimočnej technickej zdatnosti priehradárskych majstrov, ktorí postavili prvé sypané hrádze, aby zmeniliosud jedného mesta v srdci Európy a ktoré dnes s uznaním a úctou chráni svetová civilizácia. Všetkým generáciam odvážnych a údrych staviteľov a správcov hrádzí" Venujú autori. ( Banskoštiavnické tajchy, Marián Lichner a kol. )................................................ .................................................................................................................................................................pokúsim sa svojimi foto pribížiť skvost Štiavnice-tajchami ich domáci zovú, a možno postupne i ozrejmiť geniálnosť tohto vodného systému....................................................................................................................................................................... Voda z banských vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice ZACHRÁNILA baníctvo v banskoštiavnickom rudnom revíre. V r. 1710 sa ešte uvažovalo o zastavení ťažby pre vysoké náklady na čerpanie banských vôd. (až 30 % baníkov sa venovalo odčerpávaniu vôd). V 1. pol. 18. storočia sa však v tomto revíre VĎAKA postaveniu nových vodočerpacích zariadení využívajúcich vodu z novopostavených, či rozšírených banských vodných nádrží tento problém raz a navždy vyriešil. Efektívnosť ťažby bola dosiahnutá aj vďaka dostatku vodnej energie potrebnej na prevádzku desiatok stúp. Ťažba dosiahla také hodnoty ako nikdy predtým a ani potom. V r. 1740-1760 (za panovania Márie Terézie) sa v štátnych a v súkromných baniach vyťažilo asi 475 t striebra a asi 14 t zlata. Ťažba striebra v banskoštiavnickom revíre bola v tomto období jedna z najvýznamnejších aj v porovnaní s inými revírmi v Európe. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v Banskej Štiavnici v pol. 18. stor. v tom čase najefektívnejšie banské vodočerpacie mechanizmy na svete, z ktorých hlavne vodostĺpcový vodočerpací stroj sa postupne šíril aj do ostatných banských centier v Európe- do Čiech, Nemecka, Francúzska, Anglicka, Nórska a inde. Technika ťažby rúd , vodočerpacia, úpravnícka i hutnícka technika v 18. a v 1. pol. 19. stor. v mnohých prípadoch bola nielen najvyspelejšou v Európe, ale najvyspelejšou na svete. Banská Štiavnica sa súčasne od r. 1764 stala miestom účinkovania prvej vysokej školy technického zamerania na svete. (PhDr. RNDr. JÁN NOVÁK, CSc. SBM, Banská Štiavnica HISTORICKÝ VÝZNAM BANSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO SYSTÉMU V BANSKOŠTIAVNICKOM RUDNOM REVÍRE ) .........................................................................BANSKOŠTIAVNICKÝ VODOHOSPODÁRSKY SYSTÉM-SVETOVÝ TECHNICKÝ UNIKÁT...... Z paradoxu myšlienky využitia vodného energetického potenciálu v geografickom priestore bez výraznejších zdrojov povrchovej vody vzniklo originálne hydrotechnické riešenie, ktoré zásadne zmenilo dobové názory na možnosti dobývania rúd a v konečnom dôsledku výrazne preformovalo kolorit banskoštiavnickej krajiny. Okolie Banskej Štiavnice je unikátnym príkladom toho, ako voda usmernená umom človeka dokáže dávať život, sprístupňovať bohatstvo a meniť dejiny. Z technickej osvietenosti a odvahy priehradárskych majstrov vznikol dômyselný vodohospodársky systém skladajúci sa z umelo vybudovaných vodných nádrží (tajchov) a záchytných jarkov, ktorý sa postupne zdokonaľoval a v druhej polovici 18. storočia dosiahol vrchol banského vodného staviteľstva. Fakticky možno hovoriť o hydrotechnických stavbách, ktoré v mnohom predstihli vtedajšiu svetovú úroveň vodného staviteľstva, nielen v technickom zvládnutí stavebného diela, ale najmä vo vodohospodárskom poňatí riešenia, ktoré spočívalo vo veľmi efektívnom využívaní skromných zdrojov v perimetrii povodí prítokov Hrona a Ipľa. Základom tejto vodohospodárskej sústavy bolo vzájomné prepojenie vodných nádrží otvorenými priekopami a štôlňami, zachytávanie zrážkových vôd jarkami vhodne trasovanými tak, aby gravitačne privádzali vodu do nádrže z plochy v mnohých prípadoch oveľa väčšej, ako bolo samo povodie, k profilu nádrže a z prevodu vody z jedného povodia do druhého. Z tohto hľadiska ide o najdokonalejšiu banskú vodohospodársku sústavu 18. storočia, pretože nijaký iný vodohospodársky systém naakumuloval také množstvo zrážkovej vody umelými zariadeniami ako banskoštiavnický. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v banskej Štiavnici v polovici 18. storočia v tom čase na svete najefektívnejšie banské čerpacie mechanizmy na vodu, z ktorých hlavne vodostĺpcový čerpací stroj sa postupne šíril aj do ostatných baníckych centier sveta. Aj keď najväčším banským vodohospodárskym systémom v Európe do konca 18. storočia bol harzský vodohospodársky systém v Nemecku, banskoštiavnický vodohospodársky systém sa vyznačoval pozoruhodnými technickými parametrami vodných nádrží. Z trinástich banských vodných nádrží s najväčším objemom vody, ktoré vznikli v Európe do začiatku 19. storočia, viac ako polovica -sedem- je z banskoštiavnického rudného revíru. Pokiaľ ide o výšku hrádzí banských vodných nádrží, je ešte lepší pomer v prospech banskoštiavnických vodných nádrží. Najvyššími tromi hrádzami banských vodných nádrží postavenými v Európe až do polovice 19. storočia, sú hrádze postavené v okolí Banskej Stiavnice.(Rozgrund-30,2 m Veľká Richňavská nádrž-23,4 m, Počúvadlo-22,5 m ) Medzi prvými desiatimi najvyššími hrádzami v Európe, postavenými do konca 18. storočia, je dokonca len jedna z iného ako banskoštiavnického rudného revíru -Oderteich v Harzi (Nemecko). Priehrada Rozgrund, ktorá bola vybudovaná v roku 1744, patrila po celé predchádzajúce storočie medzi najvyššie zemné priehrady v Európe a do polovice nášho storočia bola najvyššou zemnou priehradou v Československu. Okrem svojej výšky, na svoju dobu a úroveň technicky pozoruhodnej, sú tieto priehradové hrádze charakteristické odvážnym statickým riešením s neobyčajne strmými sklonmi vzdušného a návodného svahu hrádze. Priehrada Rozgrund svojimi sklonmi 1:1,5 na návodnej strane a 1:1,35 na vzdušnej strane je najúspornejšie realizovanou priehradou v strednej Európe. Tieto parametre predstihujú i francúzsku priehradu Meurad vysokú 27,5 m, postavenú v roku 1859, so sklonmi svahov 1:1,35 až 1:1,16, ktorá sa pokladá za najodvážnejšiu navrhnutú zemnú priehradu v celosvetovej priehradárskej praxi. Svetovú výnimočnosť a prínos banskoštiavnického vodohospodárskeho systému k civilizačnému pokroku uznalo v roku 1993 UNESCO, zapísaním historického mesta Banská Štiavnica a technických pamiatok priľahlého okolia na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Tajchy, ktoré sa dodnes trblietajú v zelenej prírode banskoštiavnickej krajiny, sa tak stali veľmi významnou a uznávanou pamiatkovou hodnotou, ktorej ochrana je záujmom celej civilizácie, všetkých kultúrnych ľudí tejto planéty. .......... .....