Mykonafta z huby Gliocladium roseum
fungi 17.12.2010 18:08
http://veda.sme.sk/c/4161955/nafta-ktora...
Nafta, ktorá rastie na stromoch
Americkí vedci najprv neverili vlastným očiam. V patagónskej džungli objavili stromovú hubu, ktorá vylučuje pary chemicky podobné nafte. Teraz je na svete nový pojem s veľkým potenciálom pre budúcnosť: mykonafta.
BRATISLAVA. V pozadí objavu huby, ktorá vylučuje naftové pary, je dlhodobé úsilie profesora botaniky a patológie rastlín Garyho Strobela z Montanskej štátnej univerzity v Bozemane. S kolegami, medzi ktorými sú aj príslušníci jeho rodiny, cestuje po svete a skúma exotické rastliny. Zaujíma ho, či neobsahujú mikróby, respektíve chemické látky prospešné pre ľudí.
Na konte má napríklad hubu, ktorá je zdrojom protirakovinového lieku taxol. Objavil ju v roku 1993.
V patagónskom pralese
Hľadanie Strobela zaviedlo v roku 2002 aj do dažďového pralesa v severnej Patagónii. Nazbieral tam množstvo rastlín vrátane konárov z evolučne starej skupiny stromov, ktoré sa v miestnom jazyku nazývajú ulmo. Vedecky je to predovšetkým druh Eucryphia cordifolia. Zbežné preskúmanie konárov odhalilo, že v rastlinnom tkanive prosperuje huba druhu Gliocladium roseum.
To by však ešte samé osebe nebolo nič zvláštne.
Konkurent ropných magnátov
Zaujímavejšie bolo zistenie, že huba intenzívne produkuje pary. Hoci ani to nie je pre huby až také výnimočné. Skutočne prekvapilo až skúmanie chemického zloženia pár. Pri zníženom prísune kyslíka v nich huba produkovala organické zlúčeniny, konkrétne uhľovodíky so stredne dlhými molekulovými reťazcami, ktoré obsahuje motorová či vykurovacia nafta získavaná z ropy.
Huba sa zrejme parami bráni pred inými hubami – a sama sa „mykonaftou“, ako Strobel pary nazval, môže stať konkurentom dnešných producentov ropy.
„Je to prvý známy organizmus, ktorý vyrába toľko zložiek nafty. Ide skutočne o obrovský objav,“ povedal Strobel. A dodal, že táto huba možno zosobňuje výhodnejšiu alternatívu fosílnych palív než etanol.
Huba rastie na celosvetovo najhojnejšom organickom materiáli, celulóze. Tá sa považuje za zdroj biopalív, či už ako poľnohospodársky a lesnícky odpad, alebo ako plantážne rastliny, nekonkurujúce potravinovým a krmovinárskym plodinám. Rozklad celulózy s konečným vyťažením etanolu je chemicky zložitý a stále málo efektívny. Dnes sa v rámci tohto rozkladu skúšajú aj mikrobiálni pomocníci.
Najskôr ťažba génov
Strobelov širší tím, zvlášť jeho syn Scott z Yaleovej univerzity v New Havene zdôrazňuje, že v súvislosti s naftovými výparmi nejde ani tak o celú hubu, ako o jej špecifické gény, ktoré kódujú enzýmy.
Preto sa tím pustil do určovania kompletnej genetickej skladby Gliocladium roseum. Keď v sekvencii DNA identifikujú „naftové“ gény, pokúsia sa ich hľadať aj v ďalších prírodných organizmoch.
Huba Gliocladium roseum navyše obsahuje alkoholy a estery s nízkou molekulovou hmotnosťou, vďaka čomu by mykonafta mala horieť čistejšie a efektívnejšie ako bežná nafta z ropy. A vzhľadom na vysoký obsah čistých uhľovodíkov aj lepšie ako bioetanol z plodín typu cukrová trstina. Taký bioetanol totiž obsahuje viac kyslíka a je preto energeticky menej výhodný.
Hneď ako izolujú gény, postavia pokusné aparatúry. Gary Strobel si myslí, že mykonafta by mala bez problémov poháňať spaľovací motor.
Významný je aj ďalší dôsledok. Ropa podľa klasických predstáv vzniká hlboko pod zemou pôsobením vysokého tlaku a teploty na odumretý organický materiál. Iné názory však hlásajú, že ropa môže vznikať priebežne pri látkovej výmene podzemných mikróbov. Ak čosi také dokáže aj huba na strome, zapadá to do tohto rámca.
O možné využitie objavu sa zaujíma viacero výskumníkov z vládnej i podnikateľskej oblasti. Nestane sa to zajtra, no táto cesta vyzerá mimoriadne sľubne. Gary Strobel so siedmimi kolegami objav oznámil v novembrovou čísle časopisu Microbiology.
Hlavné zdroje: Microbiology ; Komuniké Montana State University; New Scientist
Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c/4161955/nafta-ktora...#ixzz18ODRjl8v
