Úvodná stránka » Diskusné fóra » Stretnutia a vychádzky do prírody »

Kedy pôjdem zbierať huby, aby sa zabránilo medveďom?

Diskusia je uzamknutá. Ďalšie pridávanie diskusných príspevkov do tejto diskusie nie je možné.

Na svitanie som zvyknutý zbierať huby, pretože tam, kde bývam, nie sú žiadne medvede. Ale v oblasti, kde je môj nový rekreačný dom, sú občas medvede. Myslíte si, že je bezpečné v takejto oblasti ísť za úsvitu do lesa? Mám sprej na medveďa a zvonček, ale nie som si istý, či to stačí, ak idem do lesa za svitania.

Byť medveďom, by som sa vôbec necítil bezpečne a komfortne, keby mi niekto hneď zrána nastriekal slzák do očí.

Tiež sa niekedy pozri bližšie na medvedie výkaly, koľko zvončekov tam je ...

zavolať Štátnu ochranu prírody, tá to vyrieši.

Z pohľadu prevenciu voči stretnutiu s medveďom v lese treba hlavne rozprávať, teda prejaviť sa tým, čo je pre človeka nezameniteľné a dať tak o sebe vedieť.

a v škole pred 40 rokmi nás učili opak, byť ticho v prírode

len či by stíhal, hlavne pri medvedici

Doba sa zmenila a onedlho bude príroda jediné miesto kde nemusíš byť ticho

Často chodím v místech kde jsou medvědi, ocitl jsem se i u brlhu. Nikdy jsem ho neviděl, často nacházím trus a rozbité kmeny. Myslím si, že na pepřák by v případě útoku nebyl čas. Už jsem u nás viděl šakala, dokonce i pumu, ale medvěda nikdy. Ze všech zvířat v lese me štvou jen toulaví psi, to je určitě větší nebezpečí jak medvěd.

Na to, koľko chodím do lesa, som medveďa/medveďov stretol len trikrát, vždy predo mnou odchádzali, raz jeden mladý utekal. Viac sa bojím diviakov, už sa mi postavili aj na odpor (a to nešlo o diviačicu s mladými), ale najviac negatívnych skúseností a ohrozenie života mi spôsobili ľudia.

Na to nie je jednoznačná odpoveď. Rozhodne platí, dať o sebe vedieť rozprávaním a pod., aby si ho neprekvapil. Ten sprej na medvede sme skúšali. Po vystreknutí vydal silný piskľavý zvuk a kužeľ aerosolu vystrelil asi na 6m. Osobne som videl pár odvážlivcov, ktorí vstúpili na okraj kužeľa. Asi o 2 až 20s mali silné pálenie očí a doktor im to vypláchol nejakým ophtalom. Ale neradím ti skúšať to. Je oveľa silnejší ako bežné paprikové a iné kasery. Ďalej musíš zahrnúť smer vetra a hlavne byť pripravený psychicky a technicky (mať ho pripravený na tasenie, treba si to odskúšať)

Divočáky potkávám hodně často, nevýhodou je, že velmi špatně vidí, často jdou přímo ke mě a jak mě ucítí prchnou a nebo se líně vzdálí, ale pravdu Vlado máš že, nejhorší jsou někteří lidé. Najdou se opravdu blbouni a mají neskutečně velkou konkurenci, bohužel jich přibývá.

K tomu pepřáku mám jednu příhodu, díky vlastní blbosti. Zatím jsem ho nikdy nepoužil, ale nosím ho u sebe. Jednou jsem fotil z krytu ptáky. Bylo šílené horko a neskutečné množství komárů. Kromě pepřáku jsem nic neměl tak jsem si trošku stříkl na ruce a rozetřel, to jsem neměl dělat. Jak mě tekl pot po tvářích, tak jsem si protřel oči a to jsem neměl taky dělat, hned bylo po focení a voda nikde. Aby toho nebylo málo, cestou z lesa se mě chtělo čůrat a to jsem taky neměl dělat. Šel jsem skoro slepý a s rychlou chůzí kovboje až prvnímu potůčku a jak na potvoru mě tam zastihla parta mladých turistech jak si myju pinďoura. No užásný den

V Čechách to vyriešili z medveďmi dávno.

Mladé ujdú ,ale medvedica išla k nám. Tak sme ju chválili 6 ľudia, aká je pekná, tak sa pred nami 100 m otočila. Tento rok dohrýzla medvedica kamaráta a je ochranár. Každý rok v okolitých dedinách napadne aspoň jeden medveď. Niekedy je viac prípadov, ale o tom sa nikto nedozvie. Občas sa horári čudujú, kde sme sa dali nahovoriť starať o mladé stromčeky. Pred asi tromi rokmi videl medveďa kolega vo Zvolene, bolo to aj v televízii, stratil iba topánky.

Veru aj mna naháňal na Látkach pri Hriňovej túlavý pes a bál som sa viac ako keď som nedávno stretol maca.

To nevymysliš to musíš zažiť. 😂

Pes aj po mne vyštartoval, kde som nečakal, ale bol som na bicykli niekde oproti Detve, Zaježová a u nás v dedine, keď bol syn malý ho pohrýzli dva psi. Starší maco je asi kľudas, pred dvoma rokmi v lese za zákrutou som iba 10 m cúvol ( boli sme 5 metrov od seba ) a vzdialili sme sa a pred 35 rokmi som sa vystrel za zadkom šedivého medveďa, keď som skoro chodil po kolenách za dubákmi vo Vôdke. Ten ma asi ani nepočul. Trochu som cúvol a potom kozmickou rýchlosťou na kopec. Ale aj to by mi nepomohlo, keď som z kuchyni pozeral ďalekohľadom medveďa ako sa premáva hore, dole po kopci. Deň pred tým som tam zbieral z mladými deťmi prvosienky.

😂😂😂😂😂

Najviac výkalov v jeden deň bolo smerom na Krakovu hoľu. Asi dva km v kuse po turistickom chodníku. Ale neparilo sa ani z jedného. Asi mali snem v kosodrevine. Nestretli sme.

To máš ako s tým prasacím morom. Divé prasce vykántrili za posledný rok zo 4500 ks na 3500 a pôjde to ďalej. Mor bol aj bude, len mediálne sa to nafukuje. Budú sa redukovať aj chovy ošípaných a cena bravčového pôjde prudko nahor. Ak by vyregulovali odstrelom medvede čo i na polovicu, napadnúť môže človeka hocikedy. Určite by neplatilo, že o polovicu prípadov napadnutia medveďom by bolo.

Ľudia v prírode ?

Medvede stretneš aj cez deň, ja som nikdy nechodil za svitania. Ale v Bratislave sú určite nie premnožené. A neviem ako je to s tým zákonom, čo pred svitaním nemôžeš ísť do hory. Kedy to parlament schváli, keď ministra máme odborníka kuriča.

Lesníci, poľovníci, pytliaci, vlastníci pozemkov, hubári.

V Čechách možná, ale na Moravě se jim daří a to občas zaznamená fotopast i na jihu Moravy.

...no a když jsem jim to chtěl vysvětlit, tak děvčata přidala hbitě do kroku. Možná volaly i policii, že je pronásleduje nebezpečný uchylák

Však ste bližšie, aj smerom na Bratislavu sú už, len je to rarita, ktorá bola u nás pred 30 rokmi. Skoro na každej túre nájdem medvedie stopy, najlepšie vidno v snehu, ale aj v blate vidno. Naposledy, včera som videl v okolí Nálepkova. Na Slovensku okrem stredného a východného Slovenska som nevidel na západnom, ale čo tam žijú, už zo pár videli. Však medveď občas ďalej zájde aj na Ukrajinu, alebo do Poľska.

A turisti ? Z lesníkmi a poľovníkmi neverím, že je toľko zlých obyčajných ľudí. Hlavne z obyčajnými lesníkmi, možno riaditelia, čo predávajú drevo. Poľovník je možno pytliak. Všetci ospevujete chúdence medvede, alebo vlky, ale keď uvidíte v potoku zamrznuté kosti jeleňa s parohmi, alebo rozpáraného srnca, z ktorého paria vytlačené črevá, alebo aj kamzíky, tak je to OK. Príroda si poradí. Ovce a včelie úle z elektrickou ochranou, škoda hovoriť. Mimochodom ten ochranár, o ktorom som písal, nikde to nenahlásil, bol iba na vyšetrení v nemocnici, a pri všeobecnom lekárovi, ktorý mu pre istotu pichol tetanovku.

Však sa aj snažím byť hlučný, ale keď občas idem sám 15 km, tak ma prestane baviť spievať.

S tým psom. asi máš pravdu. Mal som pusteného psa u nás v Lučatíne a sučka vyplašila diviaka, diviak zareagoval a pes rýchlo ku mne. Diviak išiel po mojom psovi ženského rodu. Už som videl, že je po mne, z náhlych síl som vykríkol á,á,á a diviak sa otočil. Od tých čias psa neberiem, alebo ho týram na obojku.

Skús nabúrať do ďivočiaka na ceste 1. triedy v plnej rýchlosti autom. Diviaky zrazené aj s s krížmi po tom je to u nás asi normálne. Je to aj arogantná schopnosť dokonalých vodičov, ale krížov je tam okolo 20. My sme Slovensko.

ale zdá sa, keď pes ucíti medveďa, zastane a pustí mňa prvého, však debili sa nájdu

To sa konečne na okamih spamätali. A tisíc palcov dole, čo to nezažili.

Dnes už ne, ale dříve jsem často v lese přespával, bylo to neco užásného, naslouchat všem těm zvukům a praskáním větví. Moc rád bych to znovu zažil.

Každý máme nejaké zážitky, teórie, zaručené rady, atď, ale na koniec to môže byť ináč.
Pravidla hry totiž neurčujeme vy ale medveď.
Tak ako ľudia, aj medvede majú svoje povahy.

Čo má človek robiť, keď stretneš medveďa?

NIČ.

Medveď už vie, čo má spraviť.

😂😂 👍

Tak v tomto ti viem na 100% poradiť. Nemusíš mať sprej na medveďa, ani zvonček, môžeš byť ticho aj vyspevovať, do lesa v okoli tvojho nového rekreačného domu môžeš ísť v každú dennú i nočnú hodinu. Treba ísť na huby niekedy koncom decembra, keď je tuhá zima. Vtedy medvede zaručene spia zimným spánkom...

To je dobrá rada pre milovníkov plamienok :D

Ja mám na šnúrke na krku píšťalku a keď už si sama sebe pripadám blbo so samomluvou, podchvíľou zapískam

Kamarát navštívi kamaráta a pýta sa " kde máš ženu? ", *išla na hríby*, " a nebojíš sa, že ju napadne medveď? ", *nie, keď si ju sám napadne, nech sa sám aj bráni*

Zvuk píšťalky pripomína spev vtákov.

Ja pískam tak, ako ešte nijaký vtáčik nezaspieval, žijeme v oblasti chránenej pre vtáky, koncerty tu máme ráno aj večer. Keď som šla kúpiť píšťalku, predavačka sa ma pýtala na aký účel ju potrebujem, že majú 6druhov, povedala som, že na medveďa, tak najskôr vyvalila oči a potom aj s kolegyňou ich prehlo od smiechu, nakoniec som kúpila športovú s prenikavým zvukom

Zvieratá inštinktívne vycítia aké má človek zámery, takto sa mi úteková vzdialenosť zvierat čoraz skracuje. To ale neznamená, že nie som v strehu a obozretný. A čo sa týka medveďov je aj tak najlepšie byť s nimi kamarát ako my na Orave. "Nou problem"

Daj návod ako sa skamarátiť z medvedicou, keď má vedľa malé aj 150 kg.

Aj takto môže vyzerať stret človeka s medveďom: https://www.facebook.com/genogeorgiev42/...

Keď už teda miešaš politiku aj do húb a medzi medvede, tak ten minister, bývalý kurič, robil za totality kuriča aj preto, lebo sa tiež venoval ochrane životného prostredia spôsobom, ktorý sa vtedy súdruhom nepáčil a preto sa inak zamestnať nemohol. https://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava...
P.S. Ešte ti prezradím, že kedy parlament schváli nejaký zákon nezáleží na ministrovi ale na poslancoch...

Musím sa zastať Milana.
starý otec: Každý iný, nepohodlný fakt treba označiť ako politiku a takto verejne znemožniť, umlčať oponenta.
Vari sú huby zodpovedné za umierajúce smrečiny, premožené medvede a vlky, atď? Za tým sú konkrétny ľudia.
Kto bol pred tridsiatimi rokmi ochranár, ešte neznamená, že v súčastnosti nemôže byť presvedčený (dobre platený, alebo vydieraný) ekoterorista.
Všetko je politika, aj to pseudoochranárstvo, aj to kde si kúpiš rohlík. Politika = veci verejné.

"Fakty neprestávajú existovať tým, že sa o nich nesmie hovoriť"
"Pravda je dcérou času"

Tomu Mr. co sa pytal na medvede (asi z recesie) tato diskusia velmi nepomohla, ale aspon je tu zivo.

Nerozumiem tvojmu príspevku. Akoby ťa pred jeho napísaním rozzúrený medveď v hore ponaháňal. Čo si ním chcel povedať, čo vlastne obhajuješ, o akých "nepohodlných faktoch" hovoríš? Bavíme sa tu o medveďoch, veselo i vážne. A Milan do toho zbytočne zamontoval politiku tým, že bezdôvodne spochybnil odbornosť ministra. Len preto, lebo ten minister v minulosti pracoval v kotolni. A v kotolni pracoval preto, lebo vtedajší režim mu nedovolil zamestnať sa inde. V našom podniku bol kotolníkom výtvarník - disident, tiež sa nevedel pre svoj zlý kádrový posudok inde zamestnať.

To, že bol minister kotolníkom je pravda, ktorú nikto nezatajuje a ani ju nebráni povedať. Hovoril o tom aj minister. Milan sa znemožnil sám (ak poznal ministrovu ochranársku minulosť), keď povedal A - len polovičnú pravdu, že minister bol kotolník ale nepovedal aj B - že minister bol aj ochranár. Polovičnej pravde, ktorá dáva celej pravde iný význam, sa hovorí demagógia.

P.S. Politika = jednoducho povedané, SPRÁVA vecí verejných, vec verejná = republika (z lat. res publica), štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.

"Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva"
"Aký medveď, taký rev"

To, že tomu nerozumieš je v poriadku, nič si z to nerob nie si sám.
Milan nepovedal ani C - Kto je Domovník Udaj-

Už viac na mňa nereaguj, lebo vymažú celé vlákno a to by som nechcel.

Už ti začínam rozumieť. Budeš najskôr taký istý istý insitný investigatívec, pokiaľ to nebol zámer, ako Milan. Povieš "C", ale "D" už nepovieš... Ako z učebnice demagógie... Pozri, čo sa dá vygúgliť, keď sa chce:

...ŠtB zaevidovala Jána Budaja ako sledovanú osobu už na začiatku 70. rokov a väčšinu času bol v jej zoznamoch vedený v kategórii „nepriateľská osoba“. Jedno obdobie však bol preevidovaný do kategórie „tajný spolupracovník“. Zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval.“ V článku TASR, vydanom pri príležitosti 25. výročia novembra 1989, sa k spolupráci uvádza: „v roku 2007 sa v archívoch Ústavu pamäti národa našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu“...

P.S. Musel som na teba reagovať a nemyslím, že by kvôli môjmu vyjadreniu celé vlákno vymazali. Keď ho vymažú, tak pre tvoje a Milanove demagogické výplody... Keď ti ozaj záleží na vlákne, aby ho nezmazali, tak radšej píš niečo o medveďoch alebo o hubách...

Kvôli Tvojmu nie.
Tu sa mažú vlákna len kvôli mne.
Ty máš správne názory, tak že buď kľudný
Bola by škoda takej zmysluplnej debaty o medvedíkoch
Rozhodol som sa, že sa už nedám strnúť, že už sa nechytím na žiadny z Vašich háčikov a už nedám zámienku na vymazanie žiadnej diskusie.
A už aj ľutujem že som sa zastal Milana.
Na tejto stránke máte ústavnú väčšinu (podobne ako v parlamente) a čokoľvek by som povedal, bolo by nezlučiteľné s Vašou ideológiou.
A rád by som ukončil aj ten náš dialóg.

Vidím, že si nič nepochopil. Hovoríš o mojich názoroch, o háčikoch na ktoré ťa chytám, o "ústavnej väčšine ako v parlamente" na tejto stránke, o ideológii... Všetko mimo misu. Ja som ti predložil fakty. Fakty, ktoré existujú a ktoré nikto nevyvrátil. Myslel som si, že ti to pomôže dívať sa na veci trocha objektívnejšie. Nepomohlo. Neovplyvní to však, koľko húb sa ti podarí nazbierať. A to je z nášho dialógu to podstatné. Prajem ti pekné úlovky a žiadneho medveďa v rajóne...

P.S. Keby si sa predsa len chcel nad obsahom nášho dialógu aj zamyslieť, tak si prečítaj trebárs toto: http://janbudaj.sk/ako-reflektovala-stb-...

P.P.S. Keď by si rád ukončil tento náš dialóg, tak ho teda ukonči. Jednoduché, či...?

Už to spanie v lese radšej neskúšaj. Aj keď sa ti tie všakovaké zvuky a praskanie vetiev páčili. Zvuky by moli byť mrmlaním medveďa a vetvy by praskali pod jeho nohami, keď by sa ku tebe blížil. Zažil by si to znova ale nemusel by si to prežiť...

Radšej sa skamaráť so slobodnou mamičkou. Tej môžeš svoje city vyjadriť aj slovami...

Tak som si pri tvojom príspevku spomenul na Ivana Petroviča Pavlova, ktorý objavil podmienený reflex. Keď dával psom žrádlo, zazvonil na zvonček. Tí potom po zazvonení slintali, aj keď im žrádlo nedal. Možno sa už aj u medveďov vyvinul pri pískaní podmienený reflex a zvuk píšťalky vnímajú tak, že žrádlo prichádza... ;o)

Medveď učí syna ako uloviť človeka. "Najprv len občas zamrmleš aby človek vedel, že si v lese. Potom začneš okolo neho krúžiť vo väčšej vzdialenosti a občas sa mu ukážeš spoza stromu. Budeš krúžiť stále bližšie, potichu sa k nemu priblížiš za chrbát, postavíš sa na zadné, otvoríš doširoka tlamu a hlasno zareveš..." "A nemohol by som ho zožrať hneď ako ho zbadám?" pýta sa tatka syn. "Čoby nie, mohol by si ho hneď zožrať, ale keď sa vyprázdni, chutí oveľa lepšie".

https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1...

Stačí jej neliezť bez ohlásenia do kuchyne, do spálne a do škôlky....

Kolegyňa osobne vie ako sa zaoberal ochranou prírody, SZOPK, a určite by ste ju rozosmiali alebo naštvali...týmto argumentom.

https://www.topky.sk/cl/10/2132935/Hrozi...

https://www.cas.sk/fotogaleria/741843/ne...

https://myturiec.sme.sk/c/22672980/muza-...

Kolegyňa osobne vie... Týmto argumentom ste ma teda úplne zložili. Lebo ja osobne neviem, nie som odborník a prírodu chránim vlastne len tak, že sa jej snažím neškodiť... Preto som bol pri mojej argumentácii odkázaný len na internet a na moje spomienky, keď sme s kolegami v roku 1987 čítali publikáciu "Bratislava nahlas"...

Na príprave, recenzovaní, zostavení a vydaní publikácie "Bratislava nahlas" sa podieľalo spolu 84 ľudí. Publikácia vyšla 4. júna 1987 (predvečer Medzinárodného dňa životného prostredia) ako príloha zápisnice spoločného stretnutia dvoch základných organizácií Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave (SZOPK) číslo 6 a 13. Editorom, členom redakcie a aj autorského kolektívu bol Ján Budaj a vydavateľmi Mikuláš Huba a Juraj Flamík ako štatutárni zástupcovia Základných organizácií SZOPK č. 6 a 13 v Bratislave... https://monoskop.org/images/1/1d/Budaj_J...

Domnieval som sa, že minimálne Mikuláš Huba a Juraj Flamík, vtedajší štatutári ZO SZOPK, sú dostatočnou garanciou toho, že editor a spoluautor publikácie, Budaj, sa ochranou prírody ozaj zaoberal. V novembri 2012 NR SR vyjadrila ocenenie občianskej angažovanosti, odbornej erudície i ľudskej statočnosti autorov iniciatívy "Bratislava nahlas", teda aj Budajovi. V januári 2018 boli Mikuláš Huba a Juraj Flamik ocenení prezidentom SR Andrejom Kiskom prepožičaním Radu Ľudovíta Štúra (I. resp. II. triedy)...

Ale, ako som už povedal, nie som odborník na ochranu prírody a o SZOPK viem len toľko, že existuje. Preto by som poprosil Vašu kolegyňu, aby sa kvôli môjmu laickému argumentu nenaštvala. Radšej nech sa rozosmeje...

P.S. Na Slovensku bol v lese medveďom zabitý prvý človek. Mohli by ste sa tej Vašej kolegyne opýtať, ako by sa dalo podobným tragédiám v našich podmienkach zabrániť?

https://www.topky.sk/cl/10/2133519/MIMOR...

Zober si med aby si mohol ponúknúť pani medvedicu

O medveďoch a ľuďoch

Názor zoológa, odborníka:

Na Slovensko prišiel skúmať vlky, pretože v Škótsku ich ľudia ešte v 17. storočí vyhubili. Prišiel v roku 1996 a ostal až dodnes. Okrem vlkov ho však zaujali aj medvede, ktorým sa začal venovať viac. Ako výskumník zmonitoroval všetky prípady útokov medveďa na Slovensku za posledných 20 rokov. Po tohtotýždňovom tragickom útoku medveďa na človeka sa bol pozrieť aj na mieste činu v Liptovskej Lúžnej.
V rozhovore ponúka možnú rekonštrukciu prípadu a vysvetľuje, prečo vôbec medvede útočia na človeka. Radí, ako sa útoku vyhnúť či ako sa počas neho zachovať, a odpovedá, aká je šanca, že človek boj s medveďom vyhrá. Okrem iného hovorí, či sú medvede na Slovensku premnožené, kde sa najviac vyskytujú a prečo ich odstrel nie je riešením situácie.
Robin Rigg je britský zoológ, zaoberá sa veľkými šelmami, ich manažmentom a spolužitím s ľuďmi. V roku 1998 založil organizáciu Slovak Wildlife Society, ktorej je predsedom. Prevádzkuje tiež neziskový projekt medvede.sk.
Slovensko zažilo tragickú udalosť. Po útoku medveďa zahynul 57-ročný muž z Liptovskej Lúžnej. Ide o prvú udalosť tohto druhu v novodobej histórii Slovenska. Ako to vnímate?
V prvom rade je mi veľmi ľúto, čo sa stalo pánovi aj jeho rodine, ale nie som až taký prekvapený, že k podobnej udalosti došlo. Ide síce o prvý známy smrteľný prípad tohto druhu na Slovensku za posledných sto rokov, ale inde v Európe sa už vyskytli viaceré smrteľné prípady. Napriek tomu sú, našťastie, takéto tragédie veľmi zriedkavé.
Na Slovensku sú medveďom zranení v priemere traja až štyria ľudia ročne, teda nejde o veľké čísla, ale je to viac ako v okolitých krajinách s výnimkou Rumunska, kde je takých prípadov zďaleka najviac v Európe.
Čo sa podľa vás pri tejto tragédii stalo?
Bol som sa v utorok popoludní pozrieť priamo na mieste činu. Predo mnou tam boli iní ľudia a miesto bolo veľmi prešliapané, takže som už nevidel čerstvé stopy. Avšak z toho, čo som videl, viem, že muž ležal pár metrov v blízkosti okraja lesnej cesty, priamo na ceste boli pozostatky trusu medveďa. No keďže nemám k dispozícii všetky informácie a nepoznám ani podrobné výsledky pitvy, ktoré by mali odhaliť príčinu, prípadne aj čas smrti, následne ide pri mojom pozorovaní len o špekuláciu.
V rovine špekulácií sa zrejme budeme pohybovať v tomto prípade ešte dlhší čas. Aká je teda vaša rekonštrukcia prípadu?
Predpokladám, že medveď buď ležal pod stromom hneď vedľa cesty, alebo sa na danom mieste nachádzal práve vtedy, keď bol muž nablízku. Mohol tak vyjsť na cestu vo chvíli, keď nemuseli byť ďalej od seba ako päť metrov, čo je naozaj kriticky blízko. To však neznamená, že každý medveď by reagoval útokom. Medveď má tendenciu takúto situáciu riešiť skôr útekom, ale ak sa veľmi zľakol a cítil sa z nejakého dôvodu ohrozený, mohol reagovať práve útokom.
Inklinujem teda k interpretácii, že to bol veľmi blízky a neočakávaný stret a medveď sa kvôli pocitu ohrozenia bránil fyzickým útokom počas ktorého, žiaľ, spôsobil človeku až také zranenia, že to neprežil.
Boli ste priamo na mieste činu. Máte pocit, že ľudia v dedine majú po tomto incidente strach?
Keď som v utorok kráčal hore dolinou, stretol som jedného pána na traktoríku, ktorý si šiel nachystať drevo do lesa. Zviezol ma pár kilometrov. Vedel o tom, čo sa stalo, no nebál sa ísť sám do vedľajšej doliny a bol pokojný. To, samozrejme, neplatí o všetkých obyvateľoch Liptovskej Lúžnej, no svedčí to o tom, že určite nie sú všetci vystrašení.
Mali by sme sa v tejto situácii snažiť udržať si nadhľad. Nechcem nijako útok medveďa podceňovať, keďže žiaden stret s medveďom, ktorý sa správa agresívne, nemusí byť príjemný, ale určite častejšie zomrú ľudia v horách z iných dôvodov, či už kvôli trafeniu bleskom, otravou hubami, či pádom zo skál, ako po strete s medveďom, keďže ide stále naozaj o raritné prípady.
Je pravdepodobné, že sa spustí hon na daného medveďa, myslíte si, že sa ho podarí vypátrať?
Neviem si to celkom predstaviť, ale ak zobrali vzorky z trusu či DNA slín zo zranení muža, mohli by nájsť genotyp konkrétneho jedinca. Ak ho majú v databáze, mohli by sa ho snažiť následne odchytiť a porovnať, či našli toho pravého. Ale či ho chytia, si nie som celkom istý. Nevidím dôvod, prečo by sa teraz medveď vracal na to isté miesto. Je to len moja interpretácia, ale myslím si, že aj medveď sa dosť zľakol a už je dávno preč. Prešiel som 18 kilometrov po celom chotári, od dediny až po hlavný hrebeň a späť, a nikde som nenašiel žiadne čerstvé stopy po medveďoch okrem miesta, kde sa incident stal.
Koľko kilometrov vlastne prejde taký medveď?
Myslím, že celkom konzervatívny odhad je i tisíc kilometrov za rok, ale pokojne to môže byť aj viac. V priebehu roka jednotlivé medvede využívajú oblasti s rozlohou desiatok až stoviek štvorcových kilometrov.
Prečo vôbec medveď útočí na človeka? Len preto, že sa zľakne?
Za posledných dvadsať rokov a približne 60 preskúmaných prípadov útokov veľkú väčšinu môžeme charakterizovať naozaj ako neočakávané blízke strety, keď sa podobne ako človek zľakol aj medveď, bránil sa útokom. Respektíve išlo o medvedicu, ktorá bránila svoje mladé. Toto sú najčastejšie prípady. Stane sa občas aj to, že zaútočí taký medveď, ktorý je zvyknutý na ľudí a je agresívny. Ale toto zrejme nebol ten prípad nad Lúžnou.
Medvede, ktoré prekonali svoj strach z ľudí, sa skôr vyskytujú v blízkosti horských hotelov a bytových domov obklopených lesom, kde vedia, že ľahšie získajú potravu. Tieto medvede sa paradoxne v očiach ľudí stávajú krotkými, pritom stále ide o divé zviera, ktoré má väčšiu tendenciu stať sa drzým a ľudí ohroziť.
Vľavo mladý medveď, Poľana, Silvester 2006. Foto: Rasťo Dobrovodský/vpravo: Malá Fatra, leto 2007. Foto: Robin Rigg (Fotografie z galérie neziskového projektu medvede.sk)
V takom štádiu je už jedinou možnosťou medveďa nejakým humánnym spôsobom eliminovať, lebo je hrozbou pre okolie. Mali by však byť prioritne zabezpečené zdroje potravy vrátane odpadkov, aby sa to isté nestalo už pri ďalších medveďoch. Problémy vo Vysokých Tatrách, ktoré teraz vidíme, sú výsledkom toho, že sa to roky zanedbávalo, zatiaľ čo medvedie samice po celé generácie učili svoje mláďatá hľadať potravu v blízkosti ľudí.
Ako sa pri strete s medveďom vyhnúť útoku?
V prvom rade je dôležité to, aby sme sa do takej kritickej situácie ani nedostali. Teda dávam si pozor okolo seba, kde kráčam, nechodím po lese so slúchadlami, no najmä sledujem okolie a rozmýšľam, či za rohom, prípadne v hustejšej vegetácii, nie je niečo, čo nevidím. Cez deň, hlavne ráno a večer a keď je horúco, môžu medvede ležať niekde v tieni, v hustom poraste, pri zdroji potravy alebo pri potoku.
Keď ideme cez takýto terén, robiť hluk je na mieste. Ak by tam bol medveď, má šancu odísť. Medveď naozaj nečaká na človeka, aby ho napadol. Určite sa veľakrát stane, že medveď odíde bez toho, aby ho človek vôbec videl, respektíve sa pred ním skryje.
Vravíte, že byť hlučný je na mieste. Oplatí sa nosiť pri sebe zvonček?
Môže pomôcť, ale na zvončeku nie je nič špeciálne – stačí napríklad hlasno rozprávať. Aj keď som stretol niektorých turistov, ktorí zvonček mali zavesený na ruksaku, keď to mali za chrbtom, ani to poriadne nebolo počuť. Proti vetru to tiež nemusí mať efekt.
Nevravím, že to nie je na nič, ale ja osobne preferujem skôr sledovanie okolia a keď som v teréne, kde o situácii nemám dobrý prehľad, robím zvuk buď tlieskaním, alebo pískaním. Pri návrate za súmraku z miesta, kde došlo k tragickej udalosti, som si pre istotu pískal a trochu aj spieval.
Čo všeobecne robiť, keď stretnem medveďa, ak som teda ešte celkom nespanikáril?
V poľovníckej komunite je rozšírené, že pri strete s medveďom treba reagovať krikom, aby ste medveďa odplašili. Pri plachejšom či mladšom jedincovi to môže byť účinné, ale ak ide o medvedicu s mladými – to nemusí byť vždy ľahké rozlíšiť, keďže mláďatá môžu byť skryté –, tak si môže medvedica vyložiť krik ako skutočnú hrozbu a radšej útočí, čo by sa nemuselo stať.
Takže nekričať?
Odporúčam skôr zastaviť sa a spočiatku nerobiť nič. Veľká väčšina stretov sa končí tým, že medveď utečie. Netreba kričať ani bežať, pretože to tiež môže vyvolať na základe inštinktu predátora útok, aj keď medveď predtým nemal v pláne vôbec loviť. Rovnako by človeka dobehol, keďže vie behať podstatne rýchlejšie.
Samozrejme, keď človek stretne medveďa, je v strese, zľaknutý a nemusí to byť pre neho úplne jednoduché, ale je vhodné snažiť sa nespanikáriť, nič po ňom nehádzať a ako prvá reakcia ostať stáť a dať medveďovi šancu odísť. V takmer všetkých prípadoch to u mňa stačilo, a to som sa s medveďom stretol veľakrát. Ak medveď neodchádza, treba pomaly ustupovať, zväčšovať medzi nami vzdialenosť a sledovať, ako medveď reaguje.
Na svojej webovej stránke tiež radíte, že pri cúvaní je dobré sa s medveďom rozprávať, prípadne mu mávať. Nie je lepšie byť radšej úplne ticho a neupozorňovať na seba?
Mávať a komunikovať s medveďom je dobré v situácii, keď sa mi zdá, že si medveď nie je istý, čo ma robiť, respektíve nevie identifikovať, čo ho rušilo. Hoci ho pach človeka odrádza, lebo sa mu spája s nebezpečenstvom, radšej treba na seba upozorniť, že som tu a som človek. Totiž keď ja medveďa vidím pomerne na blízko, ale on mňa ešte nie, môže sa následne zľaknúť a dopadne to zle. Môže to psychicky pomáhať aj samotnému človeku, aby sa upokojil a ovládol situáciu.
Čo sa týka útoku, je v danej chvíli, ak ide o blízky stret, vôbec ešte možné vyhnúť sa mu?
Výnimočne sa môže stať, že napriek všetkému, čo robíme, sa medveď rozhodne najskôr zasiahnuť, pacnúť človeka o zem až potom utiecť. Medvede majú rôzne povahy, ako my, a tak môžu reagovať odlišne.
Keď medveď už štartuje a rozbehne sa na človeka, často iba zastrašuje – zastaví sa alebo zmení smer predtým, ako dôjde k priamemu kontaktu. Avšak ak sa dostanete do priameho styku a ide o obranný útok, vtedy sa odporúča ľahnúť si na zem a ochrániť najzraniteľnejšie časti tela, teda tvár, krk a brucho. Možno dostaneme škrabance alebo záhryzy do chrbta, ale nie do tých najzraniteľnejších častí. No ľahnúť si v stometrovej vzdialenosti od medveďa je určite zbytočné a vtedy je na mieste pomaly kráčať preč.
Niekomu skôr ako ľahnúť si na zem príde na um zaútočiť. Oplatí sa pri strete s medveďom bojovať, keď sa medveď rozhodne brániť útokom?
Podľa výsledkov výskumu v Severnej Amerike a aj nášho prieskumu tu na Slovensku z porovnania prípadov útoku medveďa možno usúdiť, že keď sa človek snažil s medveďom bojovať, útoky trvali dlhšie a zranenia boli väčšie, ako keď bol človek pasívny. Treba pamätať na to, že medveď sa nesnaží človeka uloviť, len sa bráni a keď cíti, že už pre neho človek nie je hrozbou, odíde. Ak sa však človek stále hýbe a bojuje s ním, útok trvá dlhšie a môže dopadnúť horšie.
Pridajte sa k viac ako 12 tisíc odoberateľom newslettra
Nezmeškajte týždenný výber najlepších textov s komentárom od šéfredaktora Martina Hanusa, ktorý inde nenájdete.
Prihlásiť sa na odber
[ ]Súhlasím so spracovaním osobných údajov

Západné Tatry. Foto: Pavol Lenko, projekt medvede.sk
Aká je šanca, že človek súboj s medveďom vyhrá, keďže ide o násobne väčšieho a ťažšieho tvora?
Malá, ale boli aj také prípady, a to aj na Slovensku. Jeden človek to opísal tak, že medveď ušiel až po tom, čo do neho kopol. Situácie sú rôzne.
Vravíte, že sa neoplatí bežať ani kričať. Čo tak sa niekde vyštverať? Alebo dokáže medveď vyliezť za mnou?
Závisí to od situácie. Medvede vedia liezť na stromy, niektoré sú v tom lepšie, iné horšie. Ak už človek má kam vyliezť a rozhodne sa pre túto stratégiu, môže to byť účinné, no musíte ísť čo najvyššie, minimálne štyri metre nad zem, lebo keď sa medveď postaví na zadné a oháňa sa labami, môže dosiahnuť pokojne aj na tri metre.
Nakoľko si môžem byť istý, že medveď sa za mnou na strom nevyštverá?
Nemôžete si byť istý. Mam kamaráta, ktorý sa takto stretol s medvedicou, rozhodol sa vyliezť na strom, medvedicu to nezastavilo a mala v úmysle ísť za ním. Keďže to bol relatívne malý strom, nemal veľmi kam liezť ďalej.
Čo teda spravil?
Mal pri sebe paprikový sprej na medvede, nastriekal to na ňu a okamžite ušla.
Takže odporúčate nosiť so sebou do prírody sprej na medvede?
Áno, minimálne na územiach s jeho bežným výskytom. V niektorých národných parkoch v Spojených štátoch, napríklad na Aljaške, je to dokonca povinné. Je to určite účinná vec a keď sa stretnem s medveďom veľmi blízko a vyzerá, že sa ku mne rozbehne, treba sprej použiť.
Kde sa u nás medvede najviac vyskytujú a treba si na ne dávať väčší pozor?
Najhustejší výskyt medveďov sa nachádza na strednom Slovensku, napríklad Nízke Tatry, Západne Tatry, Veľká a Malá Fatra, Poľana a časť Slovenského rudohoria. Tam je ich jadro. A s tým sa aj prekrýva mapa útokov medveďa na človeka. Aktuálne sú na tom najhoršie okresy Martin a Ružomberok, nasleduje Brezno, Liptovský Mikuláš, tesne za nimi je to Poprad a Banská Bystrica.
Medvede sa však objavili aj pri Senci a Galante, kde sa predtým nevyskytovali. Prečo?
Vysvetlení je viacero. Populácia evidentne rastie a ich prirodzený areál sa tak rozširuje. V tomto prípade ide najmä o nedospelé mladé samce, ktoré odchádzajú od svojich matiek a hľadajú si nový rajón. Pritom sa dokážu dostať až takto ďaleko.
Podľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene sa na Slovensku k 31. marcu 2020 nachádzalo 2760 medveďov. Je ich naozaj až tak veľa?
Čísla sú podľa mňa nadhodnotené a myslím, že aj lesníci to sami dobre vedia. Sú to klasické poľovnícke štatistiky, ktoré vznikajú tak, že počet medveďov sa odhaduje v každom poľovnom revíri a všetky tieto čísla sa potom spočítajú. A hoci sa daný medveď mohol v revíri aj nachádzať, len ťažko sa drží nejakých hraníc, preto svojou migráciou za potravou môže byť započítaný vo viacerých revíroch súčasne, čím dochádza k duplicite.
Koľko medveďov teda na Slovensku asi je?
Podľa genetickej štúdie v roku 2013/2014 ich bolo okolo 1250. Populácia však rastie – odhadujem, že ich je teraz viac ako 1500, možno aj 1700. No robí sa nové sčítanie na základe genetickej analýzy z trusu a sám som zvedavý, aké výsledky prinesie.
Tragický útok otvoril spor medzi ochranármi a poľovníkmi. Kým poľovníci s lesníkmi tvrdia, že medvede sú na Slovensku premnožené a ich počet treba regulovať odstrelom, ochranári pretláčajú názor, že medvede, naopak, ohrozujeme my ľudia nezodpovedným prístupom a k ich útokom prispievajú poľovníci extrémnym prikrmovaním divej zveri. Nehovoriac o tom, že podľa ochranárov ide poľovníkom pri odstrele medveďov skôr o peniaze ako o ochranu ľudí. Vy ako výskumník nepatríte priamo do žiadnej z týchto skupín. Ku ktorej strane sa prikláňate viac?
Ochranári chcú chrániť a poľovníci chcú poľovať, takže každý má svoj pohľad na vec a je ním ovplyvnený. Ani jeden z týchto pohľadov nie je objektívny, hoci každá strana si myslí, že má pravdu. Samozrejme, poľovníci by argumentovali, že aj oni sú do istej miery ochrancovia prírody. Určite ani moderní poľovníci nechcú zlikvidovať celú populáciu medveďov, no súčasné problémy asi budú vždy vysvetľovať tým, že im nie je umožnené časť medvedej populácie obhospodáriť lovom či odstrelom. Na druhej strane, nemali by sme dogmaticky tvrdiť, že za všetky útoky medveďov môžu poľovníci prikrmovaním. To tiež nie je celá pravda, realita je oveľa zložitejšia.
Kde je teda podľa vás problém a kto má pravdu?
Problém s útokmi medveďov bol aj v minulosti, keď ich bolo menej a odstrel bol bežný. Keby sa po tomto tragickom útoku odstrelilo napríklad sto medveďov, nemyslím si, žeby sem-tam stále nedochádzalo k nejakému zraneniu človeka medveďom. Toto tieto prípady určite nezastaví.
Keby sa však redukovala populácia na polovicu, ako to prezentujú poľovníci?
Naratív, že keď u nás budeme mať povedzme len 700 medveďov, bude všetko fajn, určite nie je pravdivý. Stále by tu boli stovky medveďov, ktorým nemožno zabrániť, aby sa nestretli občas s človekom. Išlo by o absolútne radikálne riešenie, zabitie stoviek medveďov, ktoré by stále nemuselo mať uspokojivý výsledok. Naozaj to chceme urobiť? Logicky by bola pravdepodobnosť stretu nižšia, možno by sa z troch až štyroch útokov ročne znížila na jeden či dva, čo asi nie je úplne závratný rozdiel.
Pre ľudí, ktorí sú medveďom napadnutí, to je zásadný rozdiel.
To určite áno. Ale celkovo to štatisticky veľa nespraví, pritom sa práve na tom celá diskusia zužuje. Zároveň platí, že ak by sa zdvojnásobila návštevnosť hôr, sme tam, kde sme boli predtým. Aj v tomto kontexte je dôležité pripomenúť, že veľká časť zranení vychádza z toho, keď sa medveď bráni útokom.
Najpodstatnejšie je teda to, aby si ľudia uvedomili svoju úlohu, že v lese nie sú sami a mali na pamäti, ako sa nedostať do kritickej situácie, prípadne ako sa v nej správať. To je často kľúčovejšie než to, či je medveďov veľa. A závisí to aj do toho, ako človek zasahuje do krajiny.

Medveď hnedý. Foto – TASR/AP
Majú poľovníci pravdu, keď tvrdia, že medvede sú premnožené?
Je to vec uhla pohľadu a filozofie. Z ekologického pohľadu nemôže byť viac medveďov, ako dovoľuje dostupné jedlo či miesta na brloženie. Medvede mávajú jedno až štyri mláďatá každé dva alebo tri roky, určite sa nepremnožia tak rýchlo a do takej miery, ako to možno niekedy povedať o hrabošoch či kobylkách. To však neznamená, že poľovníci si to nemôžu myslieť, keďže podľa tabuliek si stanovia, koľko jedincov by malo byť v ich poľovnom revíri. A keď ten počet prevyšuje ich normu, ktorú si však sami stanovili, z ich pohľadu sú premnožené.
Nie je však pravda, že je ich viac ako v minulosti?
Áno, keď si vezmeme historické hľadisko, počet medveďov na Slovensku bol v 30. rokoch 20. storočia na úplnom minime, blízko ich vyhynutia. Bol to následok dlhodobého a intenzívneho poľovania, keďže medvede boli podobne ako vlky vnímané len ako škodcovia. V 30. rokoch si to uvedomila aj poľovnícka komunita a je pravda, že ešte predtým, ako existovala Štátna ochrana prírody, vlastnou iniciatívou poľovníci medvede de facto zachránili, čo im umožnilo prirodzený návrat. Odvtedy populácia stále rastie, no ide skôr o stále spamätávanie sa z tohto obdobia.
V minulosti boli medvede rozšírené po celom Slovensku, čo platilo aj v iných krajinách, z ktorých vymizli práve lovom a zásahom človeka do krajiny. Takže ani spätne stále nedosahujeme čísla medveďov, ktoré tu kedysi boli.
Odvtedy sa však krajina zásadne zmenila a zrejme aj preto poľovníci tvrdia, že v súčasných podmienkach je medveďov priveľa, čomu pripisujú potrebu ich regulácie. Zároveň platí, že Slovensko má dnes pomerne vysokú hustotu populácie medveďov, dokonca jednu z najväčších na svete. Nie je teda ich regulácia na mieste?
Slovensko je medzi top krajinami, čo sa týka hustoty populácie medveďa hnedého. Je tiež evidentné, že populácia stále rastie, areál výskytu sa zväčšuje. Dlhodobý skutočný nárast populácie medveďov je asi o 4 až 5 percentuálnych bodov ročne, čo zhruba znamená, že každých 15 rokov sa zdvojnásobuje populácia medveďov. To sa tiež dá brať ako pozitívne, keď krajina uživí väčšiu populáciu medveďa. Bol by som tiež rád, keby sme neriešili len negatívne stránky medveďa, ale pozerali sa na neho aj ako na súčasť prírodného bohatstva a dedičstva Slovenska a boli vďační, že medvede tu vôbec sú.
Poľovníci však varujú, že ak nedôjde k odstrelom, k stretom človeka s medveďom bude dochádzať častejšie. To pri vysokej hustote medveďov asi dáva logiku, nie?
Keby sa nič nezmenilo a len sa zdvojnásobil počet medveďov, logicky sa zdvojnásobí pravdepodobnosť stretu. To však neznamená, že každý sa skončí útokom. Štúdia, ktorá porovnávala viacero parametrov, medzi nimi aj výskyt a počet útokov medveďa hnedého v Európe, Severnej Amerike, v Rusku a v Ázii, hovorí, že nie je významný rozdiel v počte útokov medveďa na človeka v tých krajinách, v ktorých sa loví a v ktorých nie. I keď do istej miery počet útokov súvisí s hustotou medvedej populácie, lokálne podmienky a správanie sa ľudí zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Otázka teda nestojí len tak, že za útokmi medveďa na človeka je ich počet a lov. Ak skutočne chceme pochopiť, čo sa deje, potrebujeme oveľa podrobnejšiu, objektívnu analýzu.
Pozrime sa len na také Slovinsko. Medvede tam majú jadrovú zónu, kde je ich veľa, ale žije tam málo ľudí, preto tam ku konfliktu takmer vôbec nedochádza. Ale čím idete severnejšie smerom k Ľubľane, medveďov je v jej okolí oveľa menej, no žije tam podstatne viac ľudí a konfliktov je viac.
Vy ste na Slovensko prišli preto, lebo ste chceli skúmať vlky a medvede, ktoré vo Veľkej Británii vyhubili. Nepôsobí to však tak, že by tým Británia zásadne trpela. Niektorí si tak kladú otázku, či by bol teda až taký problém pre Slovensko, keby bolo u nás medveďov menej, keď v Británii ich okrem ZOO nemáte takmer žiadne?
Je to vec pohľadu na prírodu a život. Ak sa pozeráme len na svoje praktické potreby, tak si asi vieme predstaviť krajinu bez medveďa. Na druhej strane, podľa štúdií vie medveď zohrať zásadnú rolu pri šírení semien, keďže žerie rôzne bobule, ktoré následne prechádzajú jeho tráviacim traktom a v truse ich vylučuje aj s kôpkou hnojiva. Hoci je všežravec, 85 percent potravy medveďa je rastlinného typu, zvyšok tvoria hlavne larvy hmyzu. Má tak pozitívny vplyv na biotop.
Utrpel by tým však zásadne horský biotop, keby neboli medvede?
To, že v Británii nie sú medvede ani vlky, nie je v poriadku. V niektorých oblastiach malé stromčeky nevedia narásť, lebo sú okamžite zožraté zvieratami, ktorým chýba prirodzený predátor. Medveď má významnú úlohu v ekosystéme. Hoci nie je vyslovene vrcholovým predátorom, ktorým je najmä vlk a rys, je dôležitým doplnkom a hrá svoju rolu v istých obdobiach roka, napríklad aj pri likvidácií zdochlín. No hlavne, keď nie sú veľké zvieratá súčasťou krajiny, niečo jej chýba a už nie je kompletná. Vidiek v Británii je chudobnejší, pretože nemá takéto zvieratá. Mnohí ľudia si to teraz uvedomujú a chcú ich späť. Pre Slovensko a Slovákov je naozaj pozitívne, že tento problém nemáme.

CITUJEM :
Dlhodobý skutočný nárast populácie medveďov je asi o 4 až 5 percentuálnych bodov ročne, čo zhruba znamená, že každých 15 rokov sa zdvojnásobuje populácia medveďov.

3000 kusov medveďov sa môžem kľudne dožiť - o 15 rokov.

6000 ks o 30 rokov sa už dožiť NECHCEM !!!

Či o 15 – 30 rokov budem ešte „kaziť“ vzduch, neviem.

ALE pokiaľ sa s týmto HORROVÝM SCENÁROM nebude nič robiť, BOH OCHRAŇUJ SLOVENSKO.

... myslím, že k odstrelom tak či tak dochádza. V nejakej relácii ( tuším v slovenskom rozhlase) som nedávno počul, že ročne sa upytliači asi sto medveďov. Veď keď bola upytliačená zubrica, prečo nie aj iné zvery.
... k tej premnoženosti, vraj sú premnožení najmä Homo sapiens (oveľa viac ako Ursus arctos), úplne si vraj prisvojili planétu. (Prosím, nedávajte mi palce dole, ja som ani ľudí ani medvede nepočítal.)

... vraj sme náchylní riešiť problémy so živočíchmi tým najkrajneším spôsobom.
http://spravatanap.sk/web/index.php/en/

palce dole nedávam nikdy, otvorene priznávam, že jeden z tých zelených je môj, nech schytám palce dole aj ja.

Hlúposť!
Medvede aj kontajnery boli v Tatrách vždy a nikdy s tým nebol až taký problém, lebo neboli premožené.
Ten kto ich premnožil, nech ich zabezpečuje!

Ach tie medvede, taký bordel robia!

Už som na tisíc percent presvedčený, že treba strieľať. Dnes som stretol medveďa zas, tentoraz u nás. 15 minút pešo od hlavnej cesty, Horná dolina, čas 15:18 hod.. Zachránil ma môj pes.

Sme im vyrúbali lesy, teraz nám to vracajú, chodia sa nás pýtať, čo majú robiť

No super. Co sa presne stalo? Chodím do lesa so psom, ale cítala som, ze to moze byt problém pri stretnutí s diviakom alebo s medvedom, lebo ked zviera zaútocí , pes pribehne, aby poziadal o pomoc.

Chodím do lesa občas aj so psom,vždy je ale na stopovačke. Ak niečo zavetrí zvyšujem opatrnosť.

maťko: Najprv sme tie lesy dali zničiť lykožrútom. To čo si zaregistroval je sanácia napadnutých stromov a suchárov.
Je dôležite veci pomenovať tak ako sa stali.

sanácia = náprava, ozdravenie, vyliečenie, zlepšenie... ďalej radšej ani nepokračujem...

... ťažba dreva nemá s lykožrútom väčšinou nič spoločné, napr. v listnatých lesoch, treba sa pravde pozrieť do očí a nie naletieť na kadejaké výhovorky ťažiarov

V lokalitách kde je premnožený medveď napríklad v Tatrách sú bučiny?

Však máme pekné lesy vo Vysokých Tatrách, aj vodopády lepšie vidieť. Pekné lesy sú aj pod kosodrevinami v Nízkych Tatrách. Najviac sa mi páči Fabova hoľa.

Medveď nemedveď, lesy sa rúbu na celej Zemeguli. Výsledkom je neblahý vplyv aj na rôzne druhy fauny, vrátane Homo sapiens. Ľudstvo si nevidí na koniec nosa. To je ten najväčší problém. Slovensko v ničení prírody a vlastného životného prostredia, žiaľ, nezaostáva. Ja to vnímam takto. Som z toho dosť smutný, ale ak väčšina ľudstva takýto problém nevidí, sotva sa niečo zmení. Možno až vtedy, keď sa problémy ešte viac vyhrania.

Vzdávam sa!
Kognitívna disonancia je stav kde argumenty nestačia.
Už nevládzem.

U nás zarastajú lúky a vznikajú nové lesy.

nahuby.sk

Kedy pôjdem zbierať huby, aby sa zabránilo medveďom?