O morfológii a anatómii húb I. - Morfologické znaky
Aby čitatelia nadobudli určitú predstavu o niektorých pojmoch, ktoré sa vyskytujú pri charakteristike jednotlivých druhov húb, pokúsime sa jednoduchou a zrozumiteľnou formou podať vysvetlenie týchto termínov.
Mykológ, ktorý sa zaoberá výskumom vyšších húb (najmä mykológ-systematik), má k dispozícii zvyčajne iba reprodukčný orgán huby, t. j. plodnicu. Dnešný vývin vedy nepokročil ešte tak ďaleko, že by sa dali určovať jednotlivé druhy podľa hlavného orgánu húb, t. j. podľa mycélia. Práve preto predmetom našej pozornosti z celého organizmu húb budú iba plodnice, teda huby, ako ich chápe ľud a väčšina praktických hubárov.
Pri opise vyšších húb si všímame spravidla najprv morfologické znaky plodnice, to znamená, že študujeme jej celkový tvar a jednotlivé časti, z ktorých pozostáva. Obrátime teda pozornosť na všetky makroskopické znaky na povrchu i na priereze plodnice. Makroskopické znaky môžeme pozorovať iba okom alebo najviac pomocou lupy, avšak bez mikroskopu. Tomu, kto sa nezaoberá hlbším štúdiom húb, tieto znaky úplne postačia na bezpečné určenie niekoľkých desiatok druhov húb, ktoré sú svojím zovňajškom také výrazné, že nemôže nastať omyl pri určovaní. Ak sa však nechceme uspokojiť iba s povrchným poznaním húb, musíme si všímať aj anatomiché znaky pomocou mikroskopu. Takéto znaky sa bežne nazývajú mikroskopické. Pri mikroskopickom rozbore si spravidla všímame výtrusy, stavbu hyménia a jeho jednotlivých častí, štruktúru dužiny (tramy) klobúka, lupeňov, rúrok, pokožky klobúka a často aj mikrochemické farebné reakcie. Samozrejme, najväčšiu pozornosť venujeme predovšetkým tým častiam anatomickej stavby plodnice, ktoré sú pre príslušný rod alebo druh dôležitejšie a na určenie druhu najrozhodujúcejšie.
Morfologické znaky húb
Tvary vyšších húb sú veľmi rozmanité (pozri obr. 2). Pri opise týchto tvarov si zvyčajne pomáhame tak, že ich prirovnávame k všeobecne známym predmetom s útvarom.
Obr.2. Rôzne tvary plodníc 'vyšších húb'; a-miskovitý, b - laločnatý, c - hľuzovitý, d - kalichovitý, e - hruškovitý, f - hviezdovitý, g - kríkovitý, h-niťovitý, i - pohárovitý, j - hadovkovitý
Obr. 2a. Rozličné tvary plodníc 'vyšších húb'; k - koláčovite rozliaty, 1 - kyjakovitý, m - kornútikovitý, n - uškovitý, o - kopytovitý, p - klobúkatý, r - škľabkovitý
Miskovitý, pohárovitý, kalichovitý alebo uškovitý tvar majú najčastejšie plodnice z radu čiaškotvarých - Pezizales.
Laločnatý tvar klobúka majú obyčajne druhy z rodov chriapač - Helvella, ušiak - Gyromitra a pasmrčok - Ptychoverpa.
Celkový laločnatý tvar majú napr. plodnice z rodov rôsolovka - Tremella, tmavorôsolovka - Exidia a uchovka - Auricularia.
Kríkovitý tvar majú plodnice z rodov strapačka - Ramaria, konárovka - Clavulina, kučierka - Sparassis a parôžkovec - Calocera.
Kyjakovitý, jazykovitý alebo nitovitý tvar majú plodnice z rodov kyjak - Clavariadelphus a kyjačik - Clavaria.
Kornútikovitý alebo lievikovitý tvar majú plodnice z rodu lievik - Craterellus.
Hviezdovitý tvar má veľa druhov plodníc z čeľade hviezdovkovitých - Geastraceae.
Hruškovitý tvar majú viaceré plodnice z rodu prášnica - Lycoperdon.
Pohárovitý tvar majú plodnice z čeľade hniezdovkovitých - Nidulariaceae.
Rozliaty, koláčovitý tvar majú napr. plodnice z rodov drevokaz - Serpula, struhák - Radulum, srsťovec - Mycoleptodon a mnohé iné.
Kopytovitý alebo vejárovitý tvar majú mnohé druhy z čeľade trúdnikovitých - Polyporaceae.
Škľabkovitý alebo lastúrovitý tvar má viacero druhov z čeľade trúdnikovitých - Polyporaceae a z rodov pahliva - Crepidotus, hliva - Pleurotus a pňovka - Panellus.
Hľuzovitý tvar majú plodnice z radu hľuzovkotvarých - Tuberales, z radu hľuzotvarých - Hymenogastrales a vôbec všetky podzemné huby -- Hvpogaei.
Pre obmedzený priestor nemôžeme vymenovať celú bohatú stupnicu tvarov, aké tvoria plodnice vyšších húb. Podrobnejšie si budeme všímať najmä klobúkaté plodnice z radu pečiarkotvarých - Agaricales, lebo s nimi sa praktický hubár dostáva najčastejšie do styku. V praxi sa ukázalo, že aj druhy z rodov chriapač - Helvella, ušiak - Gyromitra, smrčok - Morchella a pasmrčok - Ptychoverpa je z praktických dôvodov zrozumiteľnejšie opisovať podobným postupom ako klobúkaté huby, hoci sú z hľadiska vývinu a taxonómie veľmi vzdialené. Väčšina autorov si osvojila pri morfologickom opise klobúkatých húb taký postup, že si najprv všíma vlastnosti klobúka, potom hymenofor a hlúbik, zvyšky vela a napokon dužinu plodnice. Tento postup zachovávame aj my.
Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)