História popisu - Laetiporus sulphureus

Sírovec obyčajný

Laetiporus sulphureus
Sírovec žlutooranžový

Jedlá huba
Výskyt: V. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, hrubo mäsité, zvyčajne bez hlúbika, zúženým bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 100-400 mm široký, býva buď polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na vrchnej strane lúčovite vráskavý, oinovatený, za mladi okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom a napokon v starobe bledookrový až belavý.

Plodná časť:

Rúrky sú 1,5-4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné (2-4 na 1 mm), najprv sírovožlté, neskôr žltookrové.

Dužina:

Dužina je biela alebo jemne krémovožltkastá, za mladi šťavnatá a mäkká, v dospelosti dosť tuhá, krehká a drobivá, vôňu má príjemne hubovú a chuť trochu kyslastú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je za čerstva krémový až slamovožltkastý, po uschnutí bledne a býva takmer biely.

Výskyt:

Sírovec obyčajný rastie od jari do jesene na odumretých aj živých kmeňoch listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba zriedkavo. Veľmi hojný je v teplých lužných lesoch. Je rozšírený takmer na celej Zemi.

Význam:

Kým sú plodnice mladé a šťavnaté, sú jedlé a niektorí hubári ich považujú priam za lahôdku. Z fytopatologického hľadiska je to veľmi nebezpečná huba, lebo cudzopasí na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Stromy, ktoré táto huba napadla, sú určené na zánik. Z ovocných stromov sa vyskytuje často na čerešniach a slivkách.