História popisu - Lactarius scrobiculatus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 12.12.2013 10:11
Dátum: 12.12.2013 10:11
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho {10961}, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov.
Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je klobúk sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).
Ďalší podobný druh je {1559}, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho {10961}, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je klobúk sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je {1559}, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr hladký a lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). {10961} je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) {1562} je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). {1550} je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). {563} je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). |
Zmeny urobil: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 11.12.2013 14:24
Dátum: 11.12.2013 14:24
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 0 | 1 | 196637 |
Zmeny urobil: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 11.12.2013 14:23
Dátum: 11.12.2013 14:23
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho {10961}, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je klobúk sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je {1559}, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). {10961} je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) {1562} je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). {1550} je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). {563} je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 10.12.2013 13:09
Dátum: 10.12.2013 13:09
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov.
Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je klobúk sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Lactarius aquizonatus je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) Lactarius resimus je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). Lactarius citriolens je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). Lactarius auriolla je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 09.12.2013 18:47
Dátum: 09.12.2013 18:47
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov.
Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).
Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých far | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farebných rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa na tiež na smrek (Picea sp.) Lactarius aquizonatus je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) Lactarius resimus je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). Lactarius citriolens je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). Lactarius auriolla je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá vo veľkej časti škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 09.12.2013 18:45
Dátum: 09.12.2013 18:45
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov.
Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.).
Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo ok | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okrový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farbených rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa na tiež na smrek (Picea sp.) Lactarius aquizonatus je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) Lactarius resimus je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). Lactarius citriolens je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). Lactarius auriolla je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá vo veľkej časti škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 09.12.2013 18:41
Dátum: 09.12.2013 18:41
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius scrobiculatus predstavuje veľký druh rýdzika. Priemer klobúka dosahuje až 300 mm, väčšinou 100-200 mm. V mladosti je plocho klenutý s vtlačeným stredom, čoskoro sa vyrovnáva a stáva sa preliačený (niekedy až lievikovitý). Povrch klobúka rovný alebo časom zvlnený, v strede jemne šupinkatý (niekedy zvrásnený a zrnitý), smerom k okraju sa zvýrazňuje plstnatý charakter, v jeho okrajovej časti je až štetinkato chĺpkatý (ale chĺpky sú pomerne krátke, no husté), u starších plodníc tento znak slabne. Okraj je dlho podvinutý, aj u starých plodníc zväčša nadol zahnutý. Pokožka klobúka je v strede suchá až klzká a lesklá (závisí od počasia, za sucha sa st | 1 | Lactarius scrobiculatus predstavuje veľký druh rýdzika. Priemer klobúka dosahuje až 300 mm, väčšinou 100-200 mm. V mladosti je plocho klenutý s vtlačeným stredom, čoskoro sa vyrovnáva a stáva sa preliačený (niekedy až lievikovitý). Povrch klobúka rovný alebo časom zvlnený, v strede jemne šupinkatý (niekedy zvrásnený a zrnitý), smerom k okraju sa zvýrazňuje plstnatý charakter, v jeho okrajovej časti je až štetinkato chĺpkatý (ale chĺpky sú pomerne krátke, no husté), u starších plodníc tento znak slabne. Okraj je dlho podvinutý, aj u starých plodníc zväčša nadol zahnutý. Pokožka klobúka je v strede suchá až klzká a lesklá (závisí od počasia, za sucha sa striedajú lesklé zóny s matnými), smerom k okraju výraznejšie lepkavá (mazľavá), čo je viditeľné hlavne za vlhkého počasia. Farba žltá, krémovo žltá, okrovo žltá až žltkasto oranžová, na povrchu sú zreteľné škvrny, alebo kruhovanie vo farbe medovej (šedo žltej, oranžovo žltej). [415856] |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 09.12.2013 17:56
Dátum: 09.12.2013 17:56
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 196637 | 1 | 0 |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 09.12.2013 17:55
Dátum: 09.12.2013 17:55
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | <b>Agaricus intermedius</b> <b>Fr.</b>, <i>Observ. mycol.</i> (Havniae) <b>1</b>: 57 (1815)<br><b>Agaricus scrobiculatus</b> <b>Scop.</b>, <i>Fl. carniol.</i>, Edn 2 (Wien) <b>2</b>: 450 (no. 1551) (1772)<br><b>Galorrheus scrobiculatus</b> <b>(Scop.) P. Kumm.</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zerbst): 125 (1871)<br><b>Lactarius scrobiculatus var. montanus</b> <b>Methven</b>, <i>Mycologia</i> <b>77</b>(3): 478 (1985)<br><b>Lactarius scrobiculatus</b> <b>(Scop.) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. scrobiculatus</font></b><br><b>Lactarius scrobiculatus var. violascens</b> <b>Lindblad</b>, <i>Monogr. Lact. Suec.</i>: 6 (1855)<br><b>Lactifluus scrobiculatus</b> <b>(Scop.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) | |
Výskyt od:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 7 | |
Výskyt do:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 11 | |
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius scrobiculatus predstavuje veľký druh rýdzika. Priemer klobúka dosahuje až 300 mm, väčšinou 100-200 mm. V mladosti je plocho klenutý s vtlačeným stredom, čoskoro sa vyrovnáva a stáva sa preliačený (niekedy až lievikovitý). Povrch klobúka rovný alebo časom zvlnený, v strede jemne šupinkatý (niekedy zvrásnený a zrnitý), smerom k okraju sa zvýrazňuje plstnatý charakter, v jeho okrajovej časti je až štetinkato chĺpkatý (ale chĺpky sú pomerne krátke, no husté), u starších plodníc tento znak slabne. Okraj je dlho podvinutý, aj u starých plodníc zväčša nadol zahnutý. Pokožka klobúka je v strede suchá až klzká a lesklá (závisí od počasia, za sucha sa stoedajú lesklé zóny s matnými), smerom k okraju výraznejšie lepkavá (mazľavá), čo je viditeľné hlavne za vlhkého počasia. Farba žltá, krémovo žltá, okrovo žltá až žltkasto oranžová, na povrchu sú zreteľné škvrny, alebo kruhovanie vo farbe medovej (šedo žltej, oranžovo žltej). [415856] | |
Plodná časť:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, pružné, vysoké 3-7 mm, niektoré rozvidlené pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, farba za mlada belavá, neskôr krémovo žltá, ostrie lupeňov je často akoby medovo sfarbené (šedo žlté), prípadne sa na lupeňoch tvoria takto sfarbené kvapky (je to dosť charakteristický znak, za sucha to nemusí byť evidentné). Po poranení sa časom sfarbujú na hnedo okrovo. [415847] | |
Hlúbik:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Hlúbik valcovitý, niekedy rozšírený smerom k báze, občas stlačený a zvlnený, 30-60 x 20-35mm, v mladosti plný, čoskoro dutý, pomerne tvrdý, ale krehký, povrch biely až krémovo biely s početnými nepravidelne rozmiestnenými okrovo žltými až hnedo žltými škvrnami. Vekom a manipuláciou sa na báze sfarbuje okrovo hnedasto. Na vrchu je hlúbik často bielo oinovatený. | |
Dužina:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Dužina v klobúku tuhá a kompaktná, v hlúbiku tiež dosť pevná ale krehká, časom v strede mäkšia a dutá. Farba belavá, na reze sa veľmi rýchlo sfarbuje na citrónovo žlto hlavne v oblasti klobúka a v periférnych oblastiach hlúbika. Vôňa dosť výrazná, ovocno kyslá, chuť na začiatku mierna potom akoby zmes chutí horkej, kyslej, štipľavej, proste nepríjemná. Mlieko biele, rýchlo sa mení na sírovo žlté (aj po izolovaní), chuť sa mení z miernej na začiatku (niekedy môže pretrvať iba mierna chuť) , cez horko trpkú až po štipľavú po cca 5-10 sekundách. [415850] | |
Výtrusný prach:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Výtrusný prach bledo krémový. | |
Makrochemické reakcie:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Reakcia mlieka na KOH oranžová. | |
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius scrobiculatus patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius aquizonatus, citriolens, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii), je charakteristický veľkými plodnicami, živými farbami klobúka (žlto okrovými), zónovaním, okrajom u mladých plodníc krátko ale husto chĺpkatým, medovo sfarbenými kvapôčkami, ktoré sa tvoria na ostrí lupeňov a v mladosti aj na okraji klobúka, hlúbikom s výraznými škvrnami, viditeľne belavým (oinovateným) vrchom hlúbika v podobe bledej zóny pod lupeňmi, a rýchlym žltnutím dužiny na reze. Týmito hlavnými znakmi ho možno rozlíšiť od podobných druhov. Podobný druh predstavuje Lactarius leonis, ktorý sa však u nás zatiaľ nenašieľ. Vyskytuje sa v severských krajinách, a horských oblastiach - Alpy (Taliansko, Rakúsko), jeho klobúk nie je tak výrazne zónovaný, povrch klobúka hladký až jemne popraskaný (niekdy môže vyvolávať dojem akoby bol mäkký, vatovitý, bavlnený) , má bledší okraj klobúka (belavo žltkastý), ten je výraznejšie plstnatý – chĺpkatý ako pri L. scrobiculatus, celkovo je sfarbený menej výrazne (žltkasto, svetlo žlto, nakoniec okrovo žlto), hlúbik je úplne škvrnitý a jeho plodnice nie sú tak mäsité ako u L. scrobiculatus. Viaže sa tiež na smrek (Picea sp.). Ďalší podobný druh je Lactarius intermedius, ktorý sa viaže na jedľu (Abies alba), má svetlejšie tóny na klobúku (krémovo žlté, žltkasté), lupene s odtieňmi ružovej farby – krémovo ružové (L. scrobiculatus belavo žltkasté, často s medovými kvapkami alebo ostrím) a menej husté. L. intermedius má hlúbik v mladosti belavý, neskôr slabo žltkastý až slabo okorový, na hlúbiku má veľa nepravidelných škvŕn, skôr v podobe veľkých zón (škvrny sú pospájané) a bez veľkých farbených rozdielov od farby hlúbika, pričom L. scrobiculatus má škvrny viac pravidelné. Klobúk má skôr lysý (vrátane okraja), okraj je len u mladých plodníc jemne plstnatý, klobúk nie je výrazne zónovaný (môžu sa vyskytnúť škvrny skoro rovnako sfarbené ako klobúk). Lactarius tuomikoskii má charakteristický znak v podobe lepkavých chĺpkov na okraji klobúka, ktoré pospájané robia dojem drážkovania. Klobúk je jednotne sfarbený okrovo žltkasto až medovo žltkasto, nie je zónovaný. Lupene belavé a typicky zvlnené alebo anastomózne pri hlúbiku. Hlúbik belavý, ale s miestami v okrovej farbe, bez výrazných škvŕn (ďubiek), ktoré môžu byť maximálne v blízkosti bázy. Vyskytuje sa v severských krajinách, ale sú nálezy aj z Nemecka a severného Talianska. Viaže sa na tiež na smrek (Picea sp.) Lactarius aquizonatus je bledší (belavý, belavo žltkastý, zónovanie môže byť tmavšie žltkasto okrové), dobrým rozpoznávacím znakom sú jeho výrazné vodnaté kruhy (akoby drážky) vo vonkajšej časti klobúka a pomerne dlhé (4-5 mm), lepkavé chĺpky na okraji klobúka, ktoré sú zreteľné hlavne u mladších plodníc. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.) Lactarius resimus je vo všeobecnosti taktiež bledší (biely, bledo slamovo žltý, niekedy smerom od stredu tmavne do okrova), nie je zónovaný (ani kruhy, ani škvrny), alebo iba nevýrazne, povrch klobúka je viacmenej hladký, iba na okraji pri mladých plodniciach výrazne plstnatý (krátke, hrubé chĺpky), časom lysý. Viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.). Lactarius citriolens je najskôr slonovinovo sfarbený, potom celý klobúk žltkastý, chĺpky na okraji klobúka má suché a jeho charakteristickým znakom je výrazne plstnatý (chĺpkatý) hlúbik v spodnej časti. Viaže na brezu (Betula sp.), ale aj liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.), buk (Fagus sp.) a hrab (Carpinus sp.), čiže sa vyskytuje v listnatých lesoch, ale aj lesoch zmiešaných (breza a smrek). Lactarius auriolla je menší (priemer klobúka do 60 mm), nemá vo veľkej časti škvrnitý (ďubkovaný) hlúbik, už v mladosti je klobúk v strede evidentne vtlačený, čoskoro je celý preliačený (lievikovitý), nie je zónovaný, maximálne 2-3 kruhy pri okraji klobúka. Chĺpky na okraji klobúka dlhé 2-3 mm, lepkavé, niekedy zlepené do zhlukov, prípadne rozstrapkané. Viaže sa na smrek (Picea sp.). Lactarius olivinus je sfarbený žltkasto olivovo, pokožka je v strede hladká, smerom k okraju sú na povrchu klobúka akoby pritlačené zlepené chĺpky (ako vlna) tvoriace trojuholníkové tvary, viditeľné vždy minimálne na okraji klobúka. Vyskytuje sa skôr v severských krajinách na vápencovom podloží, viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). | |
Výskyt:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius scrobiculatus rastie zvyčajne v skupinách v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch v podhorských a horských oblastiach, viaže sa na smrek (Picea sp.). Preferuje vlhké prostredie a machy, nájdeme ho viac na vápenatom podloží, no vyskytuje sa aj na kyslejších pôdach. | |
Poznámka:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) osobné poznatky | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 196637 | |
Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 21:46
Dátum: 02.01.2012 21:46
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Scop.) Fr. | |
Úvodné znenie
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 01.01.2001 00:00
Dátum: 01.01.2001 00:00
rýdzik rapavý
Lactarius scrobiculatus
ryzec ďubkovaný
Nejedlá huba