Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Tremella foliacea »

História popisu - Tremella foliacea

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Ing. Juraj Kianička
Dátum: 01.12.2014 18:29

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Aj keď je rôsoloviek viac druhov, nie je ťažké určiť ju správne a s istotou. Malá pravdepodobnosť je, že si ju pomýlime s uchovcom bazovým, ktorý môže hlavne v mladosti túto rôsolovku trochu pripomínať. Avšak jeho obľúbenou drevinou je, ako to už aj názov napovedá, baza čierna a tiež tvarom nápadne pripomína ľudské ucho. Farbou sa môže podobať aj rôsolovka teplomilná, ktorá rastie hlavne v jesenných mesiacoch a to dosť zriedkavo. Vyznačuje sa parazitovaním na pevníkoch na dubovom dreve. Do úvahy ešte pripadajú tmavorôsolovec mozgovitý (Exidia glandulosa), ktorý nevytvára lupeňovité laloky a tmavorôsolovec mušľovitý (Exidia truncata), ktorého povrch je pokrytý drsnými výrastkami, akoby husto popichaný ihlou a viac čierny.  1Aj keď je rôsoloviek viac druhov, nie je ťažké určiť ju správne a s istotou. Malá pravdepodobnosť je, že si ju pomýlime s uchovcom bazovým (Auricularia auricula-judae), ktorý môže hlavne v mladosti túto rôsolovku trochu pripomínať. Avšak jeho obľúbenou drevinou je, ako to už aj názov napovedá, baza čierna a tiež tvarom nápadne pripomína ľudské ucho. Farbou sa môže podobať aj rôsolovka teplomilná (Tremella steidleri), ktorá rastie hlavne v jesenných mesiacoch a to dosť zriedkavo. Vyznačuje sa parazitovaním na pevníkoch na dubovom dreve. Do úvahy ešte pripadajú tmavorôsolovec mozgovitý (Exidia glandulosa), ktorý nevytvára lupeňovité laloky a tmavorôsolovec mušľovitý (Exidia truncata), ktorého povrch je pokrytý drsnými výrastkami, akoby husto popichaný ihlou a viac čierny.


Zmeny urobil: Ing. Juraj Kianička
Dátum: 01.12.2014 18:27

Výskyt od:

Old VersionNew Version
110 11

Výskyt do:

Old VersionNew Version
16 112

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Plodnica je 30-120 mm široká a 15-50 mm vysoká, v obryse guľovitá, rôsolovitá, najprv mozgovite poprehýbaná, neskôr laločnatá. <p> Lupeňovité laloky sú na okraji zaoblené, škoricovohnedé s mäsovočervenkastým odtieňom.  1Plodnice sa skladajú z rôsolovitých, tenkých, pružných, rôzne poskrúcaných, zvlnených a zdeformovaných lalokov, ktoré bývajú často v dosť hojnom počte. Tieto laloky majú spoločnú základňu a rastú dosť nahusto, preto môžu niektoré plodnice pripomínať mozog. Trsy bývajú dosť veľké a husté a to hlavne v období po dažďoch. Za ideálnych podmienok môže dosahovať veľkosť až okolo 100 mm, občas aj do 150 mm. Keď chytíme konár, na ktorom rôsolovka rastie a trochu ním zatrasieme, je jasne vidieť ako sa rôsolovité trsy začnú triasť podobne ako huspenina. Jednotlivé laloky nie sú hrubé, naopak sú dosť tenké, približne okolo 1 – 3 mm, na ploche hladké, ale častejšie viditeľne zvrásnené. Z oboch strán sú pokryté výtrusorodou vrstvou. Ich okraje sú tenšie a zvlnené vo väčšej miere. Rôsolovka lupeňovitá je huba dvoch tvárí. Za vlhkého a daždivého počasia plodnice nasiaknu vodou a ožívajú, pričom sú pružné, mäsité, lesklé, či už bledohnedej, červenohnedej, tmavohnedej, ale v starobe aj žltohnedej farby. Počas suchého a pre huby nepriaznivého počasia sa scvrkávajú a stávajú sa pre nás nezaujímavou, nevzhľadnou a ťažko identifikovateľnou vecou čiernej farby. 

Dužina:

Old VersionNew Version
1 1Po rozrezaní jednotlivých lalokov zistíme, že dužina je pružná, želatínová, bez akejkoľvek výraznej vône i chute.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Aj keď je rôsoloviek viac druhov, nie je ťažké určiť ju správne a s istotou. Malá pravdepodobnosť je, že si ju pomýlime s uchovcom bazovým, ktorý môže hlavne v mladosti túto rôsolovku trochu pripomínať. Avšak jeho obľúbenou drevinou je, ako to už aj názov napovedá, baza čierna a tiež tvarom nápadne pripomína ľudské ucho. Farbou sa môže podobať aj rôsolovka teplomilná, ktorá rastie hlavne v jesenných mesiacoch a to dosť zriedkavo. Vyznačuje sa parazitovaním na pevníkoch na dubovom dreve. Do úvahy ešte pripadajú tmavorôsolovec mozgovitý (Exidia glandulosa), ktorý nevytvára lupeňovité laloky a tmavorôsolovec mušľovitý (Exidia truncata), ktorého povrch je pokrytý drsnými výrastkami, akoby husto popichaný ihlou a viac čierny.

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Rôsolovka lupeňovitá rastie od októbra do júna na odumierajúcom dreve listnatých stromov. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to neškodná huba, avšak na jedenie sa nehodí.  1Hnilé drevo v podobe konárov z listnatých, ale aj ihličnatých stromov je veľmi vhodným miestom na jej rast. Druhové zastúpenie drevín, na konároch ktorých ju môžeme nájsť je dosť široké. Najčastejšie by to však mali byť dub, buk, jelša, lieska, vŕba, breza, topoľ. Na hnijúcich zvyškoch ihličnanov rastie o niečo menej, pričom prevládajú smrek, borovica a jedľa. Taktiež nepohrdne ani hnijúcim pňom či reznou plochou kmeňov. Z tejto skladby drevín je zrejmé, že rastie tak v listnatých, ako aj v zmiešaných a ihličnatých lesoch, v listnatých porastoch v okolí vodných tokov, v parkoch, v alejách a podobne. Nerobí jej problém ani vyššia nadmorská výška, no skôr ju môžeme nájsť v nížinách a pahorkatinách. Obdobie rastu nie je presne ohraničené, pokiaľ sú vhodné podmienky, môžeme ju nájsť aj po celý rok. Samozrejme najviac trpí, keď je teplé, suché alebo tiež mrazivé počasie. Z toho dôvodu býva hojnejšia v jarných a tiež v jesenných mesiacoch, kedy má najvhodnejšie podmienky.

Význam:

Old VersionNew Version
1 1Odvážnejší hubári, ktorí majú chuť experimentovať a radi skúšajú nové veci, môžu rôsolovku lupeňovitú ochutnať. Čerstvé a mladé plodnice, ktoré nie sú napadnuté plesňou sú jedlé. Reálnejšie je však skôr jej využitie ako ozdoba do šalátov. Kvalitou sa nachádza v pomyselnom rebríčku dosť nízko a keďže sa dajú nazbierať po celý rok oveľa kvalitnejšie druhy húb a názory na jej jedlosť sa vo viacerých atlasoch rozchádzajú, odporúča sa skôr nezbierať a nekonzumovať. V každom prípade je neškodná a nespôsobuje otravy.

Identifikovateľné:

Old VersionNew Version
1 1macro


Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 11.12.2013 17:51

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888) 1<b>Exidia foliacea</b> <b>(Pers.) P. Karst.</b>, <i>Bidr. K&#228;nn. Finl. Nat. Folk</i> <b>48</b>: 449 (1889)<br><b>Gyraria ferruginea</b> <b>(Sm.) Gray</b>, <i>Nat. Arr. Brit. Pl.</i> (London) <b>1</b>: 593 (1821)<br><b>Gyraria foliacea</b> <b>(Pers.) Gray</b>, <i>Nat. Arr. Brit. Pl.</i> (London) <b>1</b>: 594 (1821)<br><b>Naematelia foliacea</b> <b>(Pers.) Bonord.</b>, (1864)<br><b>Phaeotremella pseudofoliacea</b> <b>Rea</b>, <i>Trans. Br. mycol. Soc.</i> <b>3</b>(5): 377 (1912) [1911]<br><br><b>Tremella ferruginea</b> <b>Sm.</b>, in Smith &amp; Sowerby, <i>Engl. Fl.</i> (London): tab. 1454 (1805)<br><b>Tremella fimbriata</b> <b>Pers.</b>, <i>Observ. mycol.</i> (Lipsiae) <b>2</b>: 97 (1800) [1799]<br><b>Tremella fimbriata</b> <b>Pers.</b>, <i>Observ. mycol.</i> (Lipsiae) <b>2</b>: 97 (1800) [1799] <b><font color='#0000FF'>var. fimbriata</font></b><br><b>Tremella fimbriata var. lactea</b> <b>J. Kickx f.</b>, <i>Fl. Crypt. Flandres</i> (Paris) <b>2</b>: 116 (1867)<br><b>Tremella foliacea var. communis</b> <b>Alb. &amp; Schwein.</b>, <i>Consp. fung.</i> (Leipzig): 303 (1805)<br><b>Tremella foliacea var. ferruginea</b> <b>(Sm.) Kobayasi</b>, <i>Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig.</i>, Sect. B <b>4</b>: 22 (1939)<br><b>Tremella foliacea var. fimbriata</b> <b>(Pers.) S. Lundell</b>, <i>Fungi Exsiccati Suecici</i>: no. 940 (1941)<br><b>Tremella foliacea</b> <b>Pers.</b>, <i>Observ. mycol.</i> (Lipsiae) <b>2</b>: 98 (1800) [1799] <b><font color='#0000FF'>var. foliacea</font></b><br><b>Tremella foliacea var. pseudofoliacea</b> <b>(Rea) Kobayasi</b>, <i>Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig.</i>, Sect. B <b>4</b>: 22 (1939)<br><b>Tremella foliacea var. succinea</b> <b>(Pers.) Neuhoff</b>, <i>Z. Pilzk.</i> <b>10</b>(3): 73 (1931)<br><b>Tremella foliacea var. violascens</b> <b>Alb. &amp; Schwein.</b>, <i>Consp. fung.</i> (Leipzig): 303 (1805)<br><br><b>Tremella nigrescens</b> <b>Fr.</b>, <i>Summa veg. Scand.</i>, Section Post. (Stockholm): 341 (1849)<br><b>Tremella succinea</b> <b>Pers.</b>, <i>Mycol. eur.</i> (Erlanga) <b>1</b>: 101 (1822)<br><b>Ulocolla foliacea</b> <b>(Pers.) Bref.</b>, <i>Unters. Gesammtgeb. Mykol.</i> (Liepzig) <b>7</b>: 98 (1888)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
10 1173674


Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 10.10.2012 14:10

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799] Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888) 1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888)


Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 10.10.2012 14:09

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) [1911] Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799] Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888) 1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799] Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 10


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 23.12.2011 17:05

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1(Pers.ex S.F.Gray) Pers. 1Pers.

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889) Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821) Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) [1911] Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799] Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941) Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939) Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931) Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849) Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822) Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888)


Zmeny urobil: Ing. Milan Zelenay
Dátum: 24.03.2006 20:05

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Pers.ex S.F.Gray) Pers.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 21.08.2001 00:00

Rôsolovka lupeňovitá

Tremella foliacea
Rosolovka listovitá

Nejedlá huba
Výskyt: X. - VI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnica je 30-120 mm široká a 15-50 mm vysoká, v obryse guľovitá, rôsolovitá, najprv mozgovite poprehýbaná, neskôr laločnatá.


Lupeňovité laloky sú na okraji zaoblené, škoricovohnedé s mäsovočervenkastým odtieňom.

Plodná časť:

Hyménium pokrýva celý povrch plodnice.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Rôsolovka lupeňovitá rastie od októbra do júna na odumierajúcom dreve listnatých stromov. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.


Je to neškodná huba, avšak na jedenie sa nehodí.