Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Tolypocladium capitatum »

História popisu - Tolypocladium capitatum

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, ~~červenou farbou~~ sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Vojtech Pšenka
Dátum: 26.02.2017 23:32

Latinský názov:

Old Version		New Version
1	Elaphocordyceps capitata	1	Tolypocladium capitatum

Autor latinského názvu:

Old Version		New Version
1	(Holmsk.) ~~G.H. Sung, J.M. Sung~~ & Spatafora	1	(Holmsk.) Quandt, Kepler & Spatafora

Prelinkovanie na autoritu:

Old Version		New Version
1	504192	1	808699

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 17.04.2015 20:34

Poznámka:

Old Version		New Version
1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C. capitata patria k C. rouxii a C. longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku. Odvtedy nájdená ~~najdená~~ mnohokrát na niekoľkých desiatkach lokalít.	1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C. capitata patria k C. rouxii a C. longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku. Odvtedy nájdená mnohokrát na niekoľkých desiatkach lokalít.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:33

Klobúk:

Old Version		New Version
1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, ~~hodne~~ odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.	1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:32

Klobúk:

Old Version		New Version
1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenučké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, hodne odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.	1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, hodne odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:29

Klobúk:

Old Version		New Version
1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenučké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčsatejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, hodne odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.	1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenučké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčastejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, hodne odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:25

Výskyt:

Old Version		New Version
1	~~U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.~~ Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.	1	Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:23

Výskyt:

Old Version		New Version
1	~~Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus. j~~e to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.	1	U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus. Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 12.04.2015 12:20

Synonymum:

Old Version		New Version
1	<b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833)<br><b>Cordyceps capitata f. axantha</b> <b>S. Moingeon & J.-M. Moingeon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>34</b>(nos 133-134): 43 (2006)<br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>f. capitata</font></b><br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Sphaeria capitata</b> <b>Holmsk.</b>, <i>Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS</i> <b>1</b>: 38 (1790)<br><b>Sphaeria capitata</b> <b>Holmsk.</b>, <i>Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS</i> <b>1</b>: 38 (1790) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Torrubia capitata</b> <b>(Holmsk.) Cooke</b>	1	<b>Clavaria capitata</b> <b>Holmsk.</b>, <i>Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS</i> <b>1</b>: 38, tab. 15 (1790)<br><b>Cordyceps agariciformis</b> <b>(Bolton) Seaver</b>, <i>N. Amer. Fl.</i> (New York) <b>3</b>(1): 53 (1910)<br><b>Cordyceps canadensis</b> <b>Ellis & Everh.</b>, <i>Bull. Torrey bot. Club</i> <b>25</b>: 501 (1898)<br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833)<br><b>Cordyceps capitata f. axantha</b> <b>S. Moingeon & J.-M. Moingeon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>34</b>(nos 133-134): 43 (2006)<br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>f. capitata</font></b><br><b>Cordyceps capitata var. canadensis</b> <b>(Ellis & Everh.) Lloyd</b>, <i>Mycol. Writ.</i> <b>5</b>: 609 (1916)<br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Cordyceps nigriceps</b> <b>Peck</b>, <i>Bull. Torrey bot. Club</i> <b>27</b>: 21 (1900)<br><b>Helvella agariciformis</b> <b>Bolton</b>, <i>Hist. fung. Halifax</i> (Huddersfield): 130 (1789)<br><b>Sphaeria capitata</b> <b>(Holmsk.) Pers.</b>, <i>Comm. fung. clav.</i> (Lipsiae): 13 (1797)<br><b>Sphaeria capitata var. agariciformis</b> <b>(Bolton) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (Göttingen) <b>1</b>: 3 (1801)<br><b>Sphaeria capitata</b> <b>(Holmsk.) Pers.</b>, <i>Comm. fung. clav.</i> (Lipsiae): 13 (1797) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Torrubia capitata</b> <b>(Holmsk.) Tul. & C. Tul.</b>, <i>Select. fung. carpol.</i> (Paris) <b>3</b>: 22 (1865)

Klobúk:

Old Version		New Version
1	Vrchná časť žezlovky hlavičkatej, ktorá rastie nad zemou je taktiež stróma. Dosahuje podobných veľkostí ako žezlovka srnková, približne do 100 mm. Ako už aj z názvu vyplýva, jej plodnou časťou je hlavička, ktorá je guľovitého, často aj nepravidelného tvaru, žltohnedej alebo hnedej farby, pokrytá väčším množstvom bradavičiek. Hlavička rastie z hlúbikovej časti a je široká nanajvýš okolo 10 mm.	1	Periteciálna časť tejto žezlovky tvorí hlavičku, podľa ktorej je táto žezlovka pomenovaná. Je dosť variabilná čo sa týka veľkosti, sfarbenia, počtu vytvorených nosičov, ktoré môžu byť krátke mohutné, zriedkavejšie ale aj tenučké a dlhé. Dorastá výnimočne až 15 cm, najčastejšie je na parazitovanej srnke vytvorený jeden nosič, často krát dva až pať nosičov. Zriedkavejšie viac až dvanásť. Jej plodnou časťou je hlavička, ktorá však nie je guľovitého tvaru, nie je podvinutá ale najčsatejšie tvorí pri nosiči akési prečnievajúce "kápí" čím sa odlišuje od E. longisegmentis a E. rouxii, ktoré majú periteciálnu časť zretelne podvinutú. Je suchá, hnedej alebo hnedočiernej farby(staršie ex.), pokrytá väčším množstvom jemných bradavičiek, ústia peritécií sú dosť zanorené. Veľkosť periteciálnej časti býva rôzna zriedkavo aj viac ako 2 cm v priemere. Nosič je pevný, hodne odolný, prirastený na parazitovanú srnku priamo. Sfarbený je sýto žlto, starobou a mrazom hnedne až černie. Vnútro parazitovanej srnky mení na ružovohnedé až hnedé a čierne. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus.

Hlúbik:

Old Version		New Version
1	Hlúbik je holý, hladký, valcovitý, hrubý asi 5 mm, najčastejšie slabo alebo tmavo žltej farby. Na jeho spodnej časti sa nachádzajú žlté mycéliové povrazce, ktorými prirastá k hostiteľovi (k srnke), ktorá sa väčšinou nachádza niekoľko centimetrov pod zemou.	1

Výskyt:

Old Version		New Version
1	Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do neskorej jesene v smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy pochádzajú hlavne zo severného Slovenska. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Takmer vždy, keď nájdem túto žezlovku, vyrastajú dve plodnice s jednej srnky. Občas vie vyrásť aj hojnejšie. Rastie paraziticky zo srniek, ktoré sa nachádzajú niekoľko centimetrov pod zemou. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.	1	Je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. U nás na Elaphomyces muricatus a E. granulatus. je to typicky jesenná žezlovka, vyskytujúca sa až do začiatku zimy, často zbieraná aj za mrazov a v snehu. Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do zimy v zmiešaných ale aj čisto smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy zo Slovenska kopírujú rieku Váh od Bielych Karpát cez Javorníky, cez pohoria Kysúc, Oravy, M. Fatry až po Západné okraje Západných Tatier. Na druhej strane Váhu existujú lokality v okolí Považskej Bystrice a izolované lokality v okolí Čierneho balogu. Často rastie spolu s Elaphocordyceps ophioglossoides a Elaphocordyceps rouxii. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.

Poznámka:

Old Version		New Version
1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C.~~capitata patria k C.rouxii a C.longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku~~	1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C. capitata patria k C. rouxii a C. longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku. Odvtedy nájdená najdená mnohokrát na niekoľkých desiatkach lokalít.

Zmeny urobil: Ing. Juraj Kianička
Dátum: 04.10.2013 20:06

Autor latinského názvu:

Old Version		New Version
1	(Holmsk.) G. H. Sung, J. M. Sung, Hywel - Jones,	1	(Holmsk.) G.H. Sung, J.M. Sung & Spatafora

Synonymum:

Old Version		New Version
1	Sphaeria agariciformia Bolt., Clavaria capitata Holmsk., Sphaeria capitata Holmsk., Xylaria gracilis Grev., Torrubia capitata(Holms.), Cordyceps canadensis Ellis et Everh., Cordyceps nigriceps Peck, Cordyceps agariciformia(Bolt.)	1	<b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833)<br><b>Cordyceps capitata f. axantha</b> <b>S. Moingeon & J.-M. Moingeon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>34</b>(nos 133-134): 43 (2006)<br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>f. capitata</font></b><br><b>Cordyceps capitata</b> <b>(Holmsk.) Link</b>, <i>Handbuck zur Erkennung der Nutzbarsten und am Häufigsten Vorkommenden Gewächse</i> <b>3</b>: 347 (1833) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Sphaeria capitata</b> <b>Holmsk.</b>, <i>Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS</i> <b>1</b>: 38 (1790)<br><b>Sphaeria capitata</b> <b>Holmsk.</b>, <i>Beata Ruris Otia FUNGIS DANICIS</i> <b>1</b>: 38 (1790) <b><font color='#0000FF'>var. capitata</font></b><br><b>Torrubia capitata</b> <b>(Holmsk.) Cooke</b>

Klobúk:

Old Version		New Version
1		1	Vrchná časť žezlovky hlavičkatej, ktorá rastie nad zemou je taktiež stróma. Dosahuje podobných veľkostí ako žezlovka srnková, približne do 100 mm. Ako už aj z názvu vyplýva, jej plodnou časťou je hlavička, ktorá je guľovitého, často aj nepravidelného tvaru, žltohnedej alebo hnedej farby, pokrytá väčším množstvom bradavičiek. Hlavička rastie z hlúbikovej časti a je široká nanajvýš okolo 10 mm.

Hlúbik:

Old Version		New Version
1		1	Hlúbik je holý, hladký, valcovitý, hrubý asi 5 mm, najčastejšie slabo alebo tmavo žltej farby. Na jeho spodnej časti sa nachádzajú žlté mycéliové povrazce, ktorými prirastá k hostiteľovi (k srnke), ktorá sa väčšinou nachádza niekoľko centimetrov pod zemou.

Výskyt:

Old Version		New Version
1		1	Rastie dosť zriedkavo približne od konca leta do neskorej jesene v smrekových lesoch, ktoré sú vyššie položené. Jej nálezy pochádzajú hlavne zo severného Slovenska. Keď nájdete jednu plodnicu je dosť pravdepodobné, že v okolí sa nachádzajú aj ďalšie. Takmer vždy, keď nájdem túto žezlovku, vyrastajú dve plodnice s jednej srnky. Občas vie vyrásť aj hojnejšie. Rastie paraziticky zo srniek, ktoré sa nachádzajú niekoľko centimetrov pod zemou. Treba skúsiť hľadať aj na rýpaniskach od diviakov, ktoré často srnky vyhľadávajú ako potravu.

Význam:

Old Version		New Version
1		1	Nejedlá huba.

Identifikovateľné:

Old Version		New Version
1		1	micro

Prelinkovanie na autoritu:

Old Version		New Version
1		1	504192

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 11.06.2010 00:24

Slovenský názov:

Old Version		New Version
1		1

Latinský názov:

Old Version		New Version
1	Elaphocordyceps capitata ~~(Holmsk.) G. H. Sung, J. M. Sung, Hywel - Jones, Spatafora~~	1	Elaphocordyceps capitata

Autor latinského názvu:

Old Version		New Version
1		1	(Holmsk.) G. H. Sung, J. M. Sung, Hywel - Jones,

Zmeny urobil: Václav Kautman
Dátum: 10.06.2010 23:21

Latinský názov:

Old Version		New Version
1	~~Cordyceps capitat~~a	1	Elaphocordyceps capitata (Holmsk.) G. H. Sung, J. M. Sung, Hywel - Jones, Spatafora

Autor latinského názvu:

Old Version		New Version
1	(Holmskj.) Link	1

Zmeny urobil:
Dátum: 01.07.2007 17:28

Synonymum:

Old Version		New Version
1		1	Sphaeria agariciformia Bolt., Clavaria capitata Holmsk., Sphaeria capitata Holmsk., Xylaria gracilis Grev., Torrubia capitata(Holms.), Cordyceps canadensis Ellis et Everh., Cordyceps nigriceps Peck, Cordyceps agariciformia(Bolt.)

Zmeny urobil:
Dátum: 01.07.2007 17:22

Poznámka:

Old Version		New Version
1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C.capitata patria k C.rouxii a C.longisegmentis Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku	1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C.capitata patria k C.rouxii a C.longisegmentis. Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku

Zmeny urobil:
Dátum: 01.07.2007 17:21

Poznámka:

Old Version		New Version
1		1	Do roku 2006 na Slovensku nenájdená. Všetky nálezy dovtedy určené ako C.capitata patria k C.rouxii a C.longisegmentis Na jeseń 2006 bola nájdená na troch lokalitách na severnom Slovensku

Úvodné znenie

Publikoval: Ján Šuvada
Dátum: 12.10.2006 20:26

Žezlovka hlavičkatá

Cordyceps capitata (Holmskj.) Link
Housenice hlavatá

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

nahuby.sk

História popisu - Tolypocladium capitatum

Zoznam zmien

Latinský názov:

Autor latinského názvu:

Prelinkovanie na autoritu:

Poznámka:

Klobúk:

Klobúk:

Klobúk:

Výskyt:

Výskyt:

Synonymum:

Klobúk:

Hlúbik:

Výskyt:

Poznámka:

Autor latinského názvu:

Synonymum:

Klobúk:

Hlúbik:

Výskyt:

Význam:

Identifikovateľné:

Prelinkovanie na autoritu:

Slovenský názov:

Latinský názov:

Autor latinského názvu:

Latinský názov:

Autor latinského názvu:

Synonymum:

Poznámka:

Poznámka:

Úvodné znenie