Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

bielohľuzovka obyčajná

Choiromyces meandriformis Vittad.
bělolanýž obecný

Jedlá huba
Výskyt: VII. - IX.

Klobúk/Plodnica:

Plodnica má hľuzovitý tvar, 40-90 mm v priemere, podobá sa bledookrovému zemiaku. Povrch má hladký, často rozpukaný na políčka, sivobiely, okrovožltý až žltohnedý s červenkastými alebo tmavohnedými fľakmi. Perídium (povrchová vrstva plodnice) je až 1 mm hrubé.

Dužina:

Gléba (vnútrajšok plodnice) je mäsitá, pevná, bez komôrok, najprv belavá, potom belavosivá až sivá, neskôr na priereze mramorovaná bledohnedými žilkami. Za mladi je takmer bez vône, avšak v zrelosti je silne aromatická, niekedy až odporne páchne. Táto silná vôňa láka rozličný hmyz a slimáky, ktoré zvyčajne celú plodnicu porušia.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je žltkastý.

Ľudové názvy:

jelenia huba, jelienka, jelenica, zimné srdce

Výskyt:

Bielohľuzovka obyčajná rastie najviac v júli a v septembri v ihličnatých, listnatých alebo aj zmiešaných lesoch v piesočnatej pôde, zriedkavejšie aj v krovinách mimo lesa. Plodnice bývajú zvyčajne plytko ponorené v zemi a nad povrch sa vynára iba temeno alebo aj celá horná polovica hruzy. V Európe je tento druh dosť rozšírený. U nás je niekde hojná, inde zasa zriedkavá.

Význam:

Je to dobrá jedlá huba, kým je mladá. Je vhodná ako korenistá prísada do rozličných jedál. Keďže je silne aromatická; strúha sa do pokrmov iba v malých dávkach.

Synonymum:

Choiromyces venosus (Fr.) Th. Fr.

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (07. 07. 2004)
Zmeny vykonali: Paľo ° (03. 01. 2012), Ing. Milan Zelenay (24. 03. 2006)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

JJ.Wuilbaut
CERCLE DE MYCOLOGIE DE MONS
NBGB
National Botanic Garden of Belgium (BR)


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia