Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

hríb siný

Suillellus luridus (Schaeff.) Murrill
hřib koloděj

Výborná jedlá huba
Výskyt: V. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 40-200 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite klenutý a napokon široko rozprestretý. Býva plavo olivovožltý až hnedastý, často až žltý alebo žltopomarančový, dakedy aj bledo karmínovočervený. Za mladi je jemne plstnatý, v starobe holý, otlačením tmavne alebo i modrie.

Plodná časť:

Rúrky sú až 35 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené. Za mladi sú žlté s olivovým odtieňom, niekedy citrónovožlté, neskôr žltozelené a napokon špinavoolivové, na reze modrejúce. Póry sú za mladi labyrintové, potom hranaté, drobné až stredne veľké; najprv sú plavo okrovožlté, potom tehlovočervené alebo pomarančové a v úplnej zrelosti dostávajú olivový odtieň. Po dotyku sa sfarbujú na špinavomodro.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-150 mm dlhý a 20-80 mm hrubý, najprv valcovite bruchatý, čoskoro však kyjakovite predĺžený; v dolnej tretine býva najhrubší. Na vrchole je stenčený, na báze zaoblený alebo zriedkavejšie aj končito príveskatý. Pod klobúkom býva takmer vždy žltý, smerom dolu intenzívnejšie červený a úplne naspodku tmavo vínovočervený, miestami až čiernohnedý. Skoro celý je ozdobený nápadnou červenou sieťkou, utvorenou z dlhých, pretiahnutých ôk, ktoré sa zhora nadol zväčšujú. Súčasne je i plstnato bodkovaný. Otlačené miesta sa sfarbujú na modro.

Dužina:

Dužina je najčastejšie bledožltá, od bázy hlúbika nahor býva vínovočervená; na reze hneď atramentovo modrie, červené partie dužiny sa sfarbujú na fialovo. Chuť má príjemnú, vôňu nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivový až olivovohnedý.

Ľudové názvy:

siniak, sinál, modrák, svetlák, svetláň, belaskár, belasniak, nemec, baniar, banfk, komprd, karmazín, harasník, súkenák, červené nohavice, jedlák, koniak, počeč

Výskyt:

Hríb siný rastie od mája do októbra v listnatých lesoch v nížinách a v pahorkatinách. Niekedy ho môžeme nájsť aj v zmiešaných lesoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

U nás sa uznáva za dobrý jedlý druh. Hubári na Slovensku ho zbierajú málo, lebo ich odrádza intenzívne modranie dužiny. Za surova je možno jedovatý a nedostatočne uvarený môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Z Československa nie sú známe nijaké otravy týmto hríbom.

Podobné druhy:

Boletus luridiformis

Synonymum:

Boletus erythrentheron Bezděk [as 'erythroteron'], Houby jedlé a jim podobné jedovaté: 181 (1901)
Boletus luridus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 78 (1774)
Boletus luridus f. primulicolor Simonini, in Lavorato & Simonini, Riv. Micol. 40(1): 45 (1997)
Boletus luridus subsp. erythrentheron (Bezděk) Hlaváček [as 'erythroteron'], Mykologický Sborník 72(3): 85 (1995)
Boletus luridus var. avelanus Smotl., C.C.H. 29(1-3): 33 (1952)
Boletus luridus var. erythrentheron (Bezděk) Pilát & Dermek [as 'erythroteron'], Fungorum Rariorum Icones Coloratae 9: 20 (1979)
Boletus luridus var. lupiniformis J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 84(4): 591 (1969) [1968]
Boletus luridus var. obscurus R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzfr., 1 Edn 5 (Berlin): pl. 92 [text] (1924) [1923]
Boletus luridus var. queletiformis J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 84(4): 591 (1969) [1968]
Boletus luridus var. rubriceps (Maire) Dermek, Fungorum Rariorum Icones Coloratae 16: 14 (1987)
Boletus luridus var. rubromaculatus R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzfr., 1 Edn 5 (Berlin): pl. 92 [text] (1924) [1923]
Boletus luridus var. tenuipes Velen., Novitates Mycologicae: 158 (1939)
Boletus luridus var. tiliaceus Smotl., C.C.H. 29(1-3): 32 (1952)
Boletus rubeolarius Bull., Herb. Fr. (Paris) 11: tab. 490 (1791)
Boletus rubeolarius var. miniatus Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 241 (1805)
Boletus rubeolarius Sowerby, Col. fig. Engl. Fung. Mushr. (London) 2: tab. 250 (1799) var. rubeolarius
Boletus rubeolarius var. sanguineus Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 513 (1801)
Boletus rubeolarius var. tuberosus (Bull.) Mérat, Nouv. Fl. Environs Paris: 44 (1821)
Boletus subvescus J.F. Gmel., Systema Naturae, Edn 13 2(2): 1434 (1792)
Boletus tuberosus Bull., Hist. Champ. Fr. (Paris) 1: 326 (1791)
Dictyopus luridus (Schaeff.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886)
Dictyopus luridus (Schaeff.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886) var. luridus
Dictyopus tuberosus (Bull.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886)
Dictyopus tuberosus (Bull.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 160 (1886) var. tuberosus
Leccinum luridum (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 648 (1821)
Leccinum rubeolarium (Bull.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 648 (1821)
Suillellus luridus (Schaeff.) Murrill, Mycologia 1(1): 17 (1909) f. luridus
Suillellus luridus f. primulicolor (Simonini) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. erythrentheron (Bezděk) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. lupiniformis (J. Blum) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus (Schaeff.) Murrill, Mycologia 1(1): 17 (1909) var. luridus
Suillellus luridus var. queletiformis (J. Blum) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Suillellus luridus var. rubriceps (Maire) Blanco-Dios, Index Fungorum 211: 1 (2015)
Tubiporus luridus (Schaeff.) P. Karst., Revue mycol., Toulouse 3(no. 9): 16 (1881)
Tubiporus luridus (Schaeff.) P. Karst., Revue mycol., Toulouse 3(no. 9): 16 (1881) var. luridus
Tubiporus luridus var. rubriceps Maire, Publ. Inst. Bot. Barcelona 3(no. 4): 45 (1937)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (15. 01. 2003)
Zmeny vykonali: Vojtech Pšenka (25. 08. 2016), Ing. Milan Zelenay (26. 07. 2006)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.





hríb siný
hríb siný
Suillellus luridus
Ing. Lukáš Faturík

Ext. zdroje

Fungorum.org
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum
ACRQF
Macrofungi of Costa Rica
HLASEK
Photo Gallery wildlife pictures
JMM
Site de la Pharmacie du val d
Na grzyby
Atlas polskich grzybów - Na grzyby!
STK
Dr. Stefan Kaschabek Pilz-Galerie


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia