Čítanie na pokračovanie

GUBNOBOG

Chodili sme niekoľkí po lese. Húb bolo málo, ale natrafili sme na starú, zanedbanú, lesom prerastenú záhradu s ríbezľami a čerešňami - srdcovkami. Hubár na cudzie nesiaha, nuž sme sa najprv ubezpečili, že ide naozaj o záhradu bez gazdu, až potom sme sa pustili do ovocia. Pokým ostatní brali ešte čerešne aj do zásoby, ja som sa už pobral do lesa.

Pri neďalekom miernom svahu sme natrafili na kruh z veľkých balvanov - valúnov, zrejme ešte z doby ľadovej. Boli však tak pravidelne zoskupené do kruhu, že to v nás hneď vyvolalo predstavu dávneho kultového miesta pohanských predkov.

Sadli sme si na okruhliaky a vymysleli sme, že je to posvätné miesto patróna hubárov - Gubnoboga.

Nie, nemienim nič propagovať - ale na toho Gubnoboga odvtedy nedopustím!

Je to vynikajúci spoločník, najmä ak som v lese sám - pomáha mi zbaviť sa nepatričných myšlienok, zabudnúť na starosti, spolu žartujeme, spoločne sa tešíme z pekných nálezov - a ak huby nerastú, Gubnobogsi trpezlivo a bez odvrávania vypočuje moje výčitky.

Gubnoboga si môže každý stvoriť na svoj obraz!

A hoci v nadprirodzené sily a podobné bytosti neverím, čosi spoločné s hubami predsa len vari majú...

Raz na Centrálnom trhovisku pýtal som sa v stánku s knihami:

- Nemáte náhodou nejakú mykologickú literatúru?

-Ale máme, pravdaže, - odpovedala natešená predavačka, - práve vyšla táto mytológia...

Nekúpil som.

Ale - ako vravím - na Gubnoboga dopustiť nedám.

HUBY NERASTÚ

Horo! Tvoj šumot - duša veľká,
moju dušu mi vycelí...
P. O. Hviezdoslav

Keď mrcha svet nás kvári, morí- hodno ísť do lesa na huby. Ibaže mrcha svet je mrcha svet a huby sú huby - práve v čase kvárenia a morenia nemusia rásť.

Dobrý hubár vraj nikdy nevyjde z lesa celkom bez úlovku, ale môže sa stať, že sa niektoré vychádzky nevydaria. Človeku idú priam oči vypadnúť - a nič!

Aj v hubárovom živote sú čierne dni.

Pri takýchto podmienkach si treba vybrať náhradný program.

Bývajú ním napríklad návštevy nových terénov. Počas takej vychádzky hubár, pravdaže, nesmierne trpí: oči mu jednostaj zabiehajú do trávy, do lístia a ihličia v nádeji, že čosi predsa len rastie. V tom prípade si však možno zvoliť iný predmet záujmu - napríklad zbieranie liečivých rastlín alebo lesných plodov. Treba sa naň sústrediť celou silou vôle - ak predsa len akýmsi zázrakom v tej spálenej púšti rastie čosi podobné hube, zbadáte to aj tak.

Preto treba zavčasu rátať aj s inými pomôckami - napríklad atlasom liečivých rastlín a vo voľnom čase v ňom so záujmom listovať.

Hory a lesy nás obdarúvajú ozaj nevyčerpateľným bohatstvom liečivých rastlín a lesných plodov. Treba ospevovať vôňu lesných jahôd? A čo tak za vedierko ostružín alebo malín? Skúsili ste vlastnoručne naložiť černice na kompót? Šípky, čučoriedky, trnky, brusnice, kalina, čierna baza...

Keď už spomínam čiernu bazu: koľko jej vyjde nazmar len v okolí Bratislavy! A pritom z nej možno - ako aj z iných plodov - vyrobiť hoci víno, ibaže si myslím, že víno je víno, to má byť z viniča, a z čiernej bazy je najlepšia šťava. Pravda, má trochu nezvyčajnú chuť, treba do nej pridať i citrónovú šťavu, ale je to skutočný liek, nevraviac už o jej osviežujúcich účinkoch. Kvet čiernej bazy je liečivý aj vo forme čaju.

Z kvetov púpavy robia poniektorí med - hoci zasa: med je med, a teda najlepší je ten pravý z úľa.

Skorocel, repík, lipa, mäta, rumanček... Načo vymenúvať! Babky-bylinkárky robia s nimi na trhu dobré obchody. A kto je navyknutý s grošom dobre hospodáriť, môže tieto bohatstvá lesa zbierať sústavne a odborne sušené odovzdávať - získajú tým okrem neho aj iní!

Kto má cit pre prírodu, zaiste má aj výtvarné cítenie. A ak už naozaj nerastie nič ani z byliniek, možno v lese hľadať aspoň samorasty... Pri troche fantázie sa dajú z nich vytvoriť jedinečné, skutočné umelecké diela...

Z lesa si môžete napokon priniesť kyticu - pozor, nechránených! - kvetov. Hádam ani netreba pripomínať, že aj v takýchto prípadoch sa treba v lese správať ako človek, a nie ako vandal.

Sám dosť nerád odnášam z lesa kvety či halúzky - les rastie po svojom a netreba narúšať jeho harmóniu, utváranú prirodzeným výberom a procesom rastu stromov a rastlín, kde má všetko svoje presné miesto, nenapodobiteľné v umelo vysádzanom parku či záhrade. Veď tak či tak si z lesa čosi odnášame: zdravú únavu, prevetrané pľúca, telo presýtené kyslíkom a rozličnými vôňami, dezinfekčnými látkami, aké vylučujú napríklad ihličnaté stromy...