hnojník
Coprinus sp.
Pred možnosťou upozorniť ostatných návštevníkov na fotografiu je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla. |
Nasledujúce fotografie
Diskusia k fotografii
Váš názor alebo poznámka
Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.
Informácie o fotografii
Autor fotografie:
Čas a miesto:
31. 05. 2008, B. Štiavnica
Popis:
V Glanzenberg štôlni, v úplnej tme, niekoľko trsov, na dubových pulcoch, vpravo je vidiťeľná koľajnica, "momentálne" sa nenachádzajúcich "pod vodou",...štôlňa je v určitých intervaloch, podľa potreby, prečisťovaná, ..pri "muntlochu" (najnižšie sa nachádzajúcej časti štôlne-odvodňovacia-) sa najviac kumulujú usadeniny...,
existuje i slengový banícky výraz na takúto činnosť- "múťiť vodu",..
-http://img205.imageshack.us/my.php?image...
...Prvé písomné zmienky o štôlni Glanzenberg pochádzajú zo 16. storočia. Štôlňa, ktorá sa dedila z generácie na generáciu bola kedysi jednou z hlavných odvodňovacích štôlní banského revíru. Štôlňa sa nachádza pod povrchom od 3 metrov-ústie (muntloch) až po 33 metrov, jej dĺžka je cca 500 metrov. O jej význame svedčí aj skutočnosť, že v nej v 18. storočí (1751) fáral František Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie, a v rámci návštevy stredoslovenskej banskej oblasti v dňoch 20.-31.júla 1764 i rímsky kráľ Jozef (neskôr cisár Jozef II) a jeho mladší brat arcivojvoda Leopold (v čase návštevy 17 ročný!, po smrti Jozefa sa stal uhorským kráľom a rímskym cisárom ako Leopold II). I keď Mária Terézia, rakúsko-uhorská cisárovná (1740-1780) nikdy osobne Banskú Štiavnicu nenavštívila, návštevy jej synov sú dôkazom jej zvýšeného záujmu o túto oblasť (najväčší rozkvet zaznamenala Banská Štiavnica počas jej panovania a dosahovala úctyhodný počet obyvateľov-cca 25 000, momentálne necelých 11 000 ). V ďalších storočiach už viac-menej chátrala. Zrekonštruovaná bola v roku 2003 firmou Combin a BAPA (Banícka Partia) s.r.o.(osobne som sa tejto rekonštrukcie zúčastňoval). V novodobej histórii ju navštívili o.i. prezident SR Rudolf Schuster, monacký princ Albert, i súčasný prezident Ivan Gašparovič. Otvorená pre verejnosť od v júla 2003. V jej útrobách sa nachádzajú i originálne „kresanice“ a povestné sú i tzv. „cisárske schody“.
Štôlňa je v súčasnosti súčasťou expozície Slovenského banského múzea.
Identifikácia:
Podľa makroskopických znakov
Exsikát neexistuje
Ďalšie informácie:
ID: 141980; Zverejnené: 08. 01. 2009