Nezbierane huby
Holubinka 8.9.2005 00:00
Na svojej zahrade som zistila, ze ked nezoberiem huby, aby som ich uchranila a aby sa nabuduce rozmnozili, dopadne to naopak. Sampinony, rydziky, plavky atd. ked necham, uschnu alebo zhniju a mam dojem, ze to negativne vplyva na podhubie (ci ako sa to povie po slovensky) - proste na druhy rok uz nevyraste nic tam, kde som ich ponechala v klude.
Ste si, mykologovia, celkom isti, ze chranenym huba robi dobre, ked sa nezbieraju? Mozno hlubiky vyhniju az do korienkov?
Dakujem a zaujimaju ma vase skusenosti.
Helena
Tchert atlasár 8.9.2005 00:00
Presne to je aj môj názor!!! Vidím to zreteľne na Muchotrávkach šiškovitých - Amanita strobiliformis, ktoré rastú v mojom susedstve. Čím viac ich zbierajú, tým viac sa plošne rozširujú. Pravdepodobne by sa podhubie uspokojilo s niekoľkými plodnicami, ale ak sú tieto odňaté, tak sa o to viac snaží vytvoriť nové a nové plodnice - v záujme zachovania druhu. Teraz už rastú aj na miestach, na ktorých sa predtým vôbec nevyskytovali. Záver: napriek značnému zberu je ich čoraz viac.
Janko Červenka prehovor!
L.Ď. pokročilý 9.9.2005 00:00
Ak sa plodnice pozbierajú, tak sa nevytvoria výtrusy. V podstate mycélium dostane signál, že plody (plodnice) podobne ako u rastlín nedozreli a snaží sa rásť a tvoriť ďalšie plodnice. Ak sa plodnice nepozbierajú, tak sa vytvoria výtrusy a mycélium nepotrebuje ďalej rásť a tvoriť ďalšie plodnice. Aj u rastlín je to podobné. Ak pestujete napr. ruže a odkvitnuté kvety opdstruhujete, tvorie sa ďalšie. Ak prvé kvety necháte dozrieť na šípky, ďalšie kvety sa netvoria. Čo je lepšie - jedno plodiace mycélium alebo vznik ďalších mycélií z výtrusov? Príroda to má dobre zariadené.
mat60 mykológ, atlasár 9.9.2005 00:00
Myslím, že takto to nějak bude fungovat. U rostlin je to enzymaticky řízeno, u hub těžko říct. Všiml jsem si ale jiné skutečnosti a to že hrubé mechanické zásahy do organického horizontu půd zvyšují v některých případech množství plodnic hub. Příklad - mám lokalitu kde pravidelně sbírám Boletus pulverulentus. Je to dost prudký svah porostlý habry. Před třemi dvěmi roky mi ji brzo na jaře totálně zorali motorkáři na svých endurech a v nahrabaném listí a hlíně vyrostly ten rok stovky plodnic najednou. Před tím zásahem to bývaly tak jednotlivé plodnice. Rok na to plodnic poněkud ubylo a letos se to více-méně vrátilo k normálu. Zřejmě je podhoubí schopné mechanického dělení a mechanické zásahy podmiňují tvorbu plodnic.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 9.9.2005 00:00
Ak mal niekto vrece s hlivou, vie, že nové trsy plodníc nevyrastú skôr, ako tie predchádzajúce odtrhneme. Súvisí to s tým, koľko energie je schopné mycélium vynaložiť na tvorbu plodníc. Po ich odtrhnutí - odstránení však fyziologický proces v mycéliu (v súvislosti s tvorbou plodníc) nie je zastvený, pretože je už rozbehnutý a energia sa môže nahromadiť na inom mieste, kde podhubie nebolo vyčerpané týmto náročným procesom, alebo tam, kde nedošlo k poškodeniu podhubia v dôsledku zberu, prípadne inými vplyvmi. Ak plodnice ponecháme na vreci do rozkladu, nové plodnice sa nezačnú tvoriť skôr, ako sa energia z hnijúcej plodnice nepremiestni na iné miesto podhubia, napríklad tam, kde už sa začali vytvárať nové zárodky plodníc. Životnosť mycélia a tvorba plodníc závisia od energie a v prostredí, kde je táto energia v obmedzenom množstve (napríklad vrece so slamou), kde nová nie je pridávaná (za predpokladu, že do vreca priebežne nevkladáme novú vysterilizovanú slamu), je isté, že podhubie časom odumrie. Iné je to v prírode, kde je organického materiálu dostatok a podhubie može prežiť aj niekoľko rokov či dokonca storočí. Keďže celé podhubie nesie kompletnú genetickú informáciu (je dvojjadrové (sekundárne) - vzniklo splynutím dvoch primárnych (jednojadrových) mycélií, odtrhnutím plodnice nedochádza k výraznejšej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť existenciu podhubia, samozrejme za predpokladu, že nie je len slabo rozvinuté a to aj pri hubách tvoriacich drobné plodnice neplatí, lebo ich mycélium je pomerne rozsiahle. Odtrhnutím plodnice môže tiež dôjsť k rozdeleniu podhubia na dve časti, pričom z každej vznikne nový samostatný organizmus, ktorý sa môže rozširovať iným smerom, čo je tiež istý druh rozširovania húb. Samostatnej existencie je schopná každá bunka mycélia, ak má okolo seba dostatok živín, takže keby sme mycélium rozkrájali na x častí a vložili by sme ich do vhodných (optimálnych) prostredí, pravdepodobne by každý kúsok podhubia prežil. Tvorba výtrusov je však nemenej dôležitá a huby prežijú práve preto, že ich tvoria obrovské množstvo a napriek intenzívnemu zberu plodníc vždy existujú také, ktoré si nevšimneme, alebo vyrastú tam, kde človek nemá prístup, atď, takže výtrusy sa vytvoria, aj keby sme sa snažili ako chceme vyhubiť nejaký druh. Napríklad zver, alebo i drobné živočíchy už oddávna obžierajú huby a aj hmyz ničí plodnice, dokonca i podhubie a huby sa dokázali tomu prispôsobiť, tak ako sa dokázali čiaškovité askomycéty pretvoriť na chriapače s dlhým hlúbikom, aby sa výtrusy rozšírili do širšieho okolia, alebo napríklad taká hadovka by možno neprežila, keby sa u nej nevytvorili látky lákajúce hmyz. Takto to bude prebiehať až kým Slnko nepohltí celú Slnečnú sústavu.
bobineta atlasár, moderátor 12.9.2005 00:00
Janik, si to obširnejšie ale výstižne napísal. Tiež si myslím, že je rozdiel drancovať prírodu nešetrrnými zásahmi...ako je vyhrabávanie podhubia az pod čiernu zem....napr. pri májovkach /Calocybe gambosa/ ale i rôznych Boletusoch. Vtedy je jasné, že sa všetko ničí, ale pri šetrnom vyberaní si myslím to isté čo asi viacerí. ..v rastlinnej vyrobe je to ukážka i na uhorkách a iných plodinách tekvicovitých...čím skôr oberáš i maličké, tým viac rastlina nasádza pri dostatku živín a najmä vlahy. Dokonca môj otec mičurin mal vždy najväčšie úrody, keď uhorky odtrhal za 3 lístkom, aby sa rastlina rozdvojovala. Sadil, štepil, staral sa a teraz keď ho tu nie je, chýba nielen nám ako rodine, ale aj 2 záhradám a vinohradu. V prírode si musí všetko pomôcť samé, no regerovať sa príroda vie určite, i keď niečo jej trvá možno dlhšie. Huby v prírode určite nie sú výnimka, a majú svoje fígle, ktorým nie každý človek porozumie. .....Ako ani pohlteniu našej slnečnej sústavy slnkom...to nepríjemná predstava, i keď nikoho z nás neohrozí.
A zasa vznikne čosi iné...alebo sa staré v inej forme obnoví.
peter_p 12.9.2005 00:00
Na okraji záhrady mám slivky ( durancie ). Pod nimi rastú hodvábnice jarné, ktoré sa rozšírili aj na miesta, kde pestujem zemiaky. Na jar zaoriem zemiaky, a keď ich idem okopávať, tak nachádzam na "oranisku" vo veľkom množstve aj hodvábnice!