História popisu - Lactarius vellereus
Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené
staré, zmenené alebo zmazané texty.
Zoznam zmien
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 12.03.2015 22:51
Dátum: 12.03.2015 22:51
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH.
Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactifluus bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactifluus bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactifluus bertillonii reaguje s KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie.
Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lact | 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH. Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactifluus bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactifluus bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactifluus bertillonii reaguje s KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie. Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactifluus glaucescens a Lactarius controversus. Lactifluus glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne). Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH. Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.). Rozlišuje sa aj varieta Lactarius vellereus var. hometii, ktorá sa líši zmenou farby mlieka v kontakte s lupeňmi na fialové, fialovo hnedasté. Vyskytuje sa menej často v stredomorskej oblasti. Viaže sa primárne na dub (Quercus sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 12.03.2015 22:50
Dátum: 12.03.2015 22:50
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH.
Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lact | 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH. Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactifluus bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactifluus bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactifluus bertillonii reaguje s KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie. Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens a Lactarius controversus. Lactarius glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne). Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH. Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.). Rozlišuje sa aj varieta Lactarius vellereus var. hometii, ktorá sa líši zmenou farby mlieka v kontakte s lupeňmi na fialové, fialovo hnedasté. Vyskytuje sa menej často v stredomorskej oblasti. Viaže sa primárne na dub (Quercus sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 07.09.2014 22:11
Dátum: 07.09.2014 22:11
Latinský názov:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius vellereus | 1 | Lactarius vellereus |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | <b>Agaricus vellereus</b> <b>Fr.</b>, <i>Syst. mycol.</i> (Lundae) <b>1</b>: 76 (1821)<br><b>Agaricus vellereus</b> <b>Fr.</b>, <i>Syst. mycol.</i> (Lundae) <b>1</b>: 76 (1821) <b><font color='#0000FF'>var. vellereus</font></b><br><b>Galorrheus vellereus</b> <b>(Fr.) P. Kumm.</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zerbst): 125 (1871)<br><b>Galorrheus vellereus var. exsulla</b> <b>P. Kumm.</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zerbst): 125 (1871)<br><b>Galorrheus vellereus</b> <b>(Fr.) P. Kumm.</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zerbst): 125 (1871) <b><font color='#0000FF'>var. vellereus</font></b><br><b>Lactarius albivellus</b> <b>Romagn.</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>96</b>(1): 92 (1980)<br><b>Lactarius aspideus var. hometii</b> <b>(Gillet) Nüesch</b>, <i>Pilze Mitteleuropas</i> (Stuttgart): 43 (1921)<br><b>Lactarius hometii</b> <b>Gillet</b> [as '<i>hometi</i>'], <i>Tabl. analyt. Hyménomyc. France</i> (Alençon): 43 (1884)<br><b>Lactarius vellereus var. bertillonii</b> <b>Neuhoff</b>, <i>Die Milchlinge (Lactarii). - Die Pilze Mitteleuropas IIb</i>: 93 (1956)<br><b>Lactarius vellereus var. boudieri</b> <b>J. Blum</b>, (1965)<br><b>Lactarius vellereus var. fuscescens</b> <b>J. Blum</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>31</b>: 106 (1966)<br><b>Lactarius vellereus var. hometii</b> <b>(Gillet) Boud.</b> [as '<i>hometi</i>'], <i>Icon. Mycol.</i> (Paris) <b>1</b>: 9 (tab. 49) (1905)<br><b>Lactarius vellereus var. odorans</b> <b>J. Blum</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>31</b>: 106 (1966)<br><b>Lactarius vellereus var. queletii</b> <b>J. Blum</b>, <i>Revue Mycol.</i>, Paris <b>31</b>: 106 (1966)<br><b>Lactarius vellereus var. trifurcatus</b> <b>R. Schulz</b>, <i>Führ. Pilzk.</i> (Zwickau) <b>1</b>: pl. 62 (1927)<br><b>Lactarius vellereus var. typicus</b> <b>Maire</b>, <i>Publ. Inst. Bot.</i> <b>3</b>(4): 50 (1937)<br><b>Lactarius vellereus</b> <b>(Fr.) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 340 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. vellereus</font></b><br><b>Lactarius vellereus var. velutinus</b> <b>(Bertill.) Bataille</b>, <i>Bull. Soc. Hist. nat. Doubs</i> <b>15</b>: 35 (1908)<br><b>Lactarius vellereus var. virescens</b> <b>Hesler & A.H. Sm.</b>, <i>North American Species of Lactarius</i> (Ann Arbor): 201 (1979)<br><b>Lactarius velutinus</b> <b>Bertill.</b>, <i>Atti Accad. Pontificia de Nuovi Lincei, Roma</i> <b>1</b>: 79 (1868)<br><b>Lactifluus vellereus</b> <b>(Fr.) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 0 | 1 | 200908 |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 28.12.2013 19:00
Dátum: 28.12.2013 19:00
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH.
Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactarius bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactarius bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactarius bertillonii reaguje na KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie.
Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens a Lactarius controversus.
Lactarius glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne).
Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH.
Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).
| 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH. Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactarius bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactarius bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactarius bertillonii reaguje na KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie. Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens a Lactarius controversus. Lactarius glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne). Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH. Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.). Rozlišuje sa aj varieta Lactarius vellereus var. hometii, ktorá sa líši zmenou farby mlieka v kontakte s lupeňmi na fialové, fialovo hnedasté. Vyskytuje sa menej často v stredomorskej oblasti. Viaže sa primárne na dub (Quercus sp.). |
Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 28.12.2013 18:54
Dátum: 28.12.2013 18:54
Klobúk:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Klobúk | 1 | Klobúk pevný, mäsitý, priemer 50-200 (300) mm, v úplnej mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, potom sa vyrovnáva a zostáva preliačený až lievikovitý, často na povrchu zvlnený a v starobe excentrický (mimostredový, nepravidelne tvarovaný). Okraj zostáva nadol zahnutý aj pri starých plodniciach, je často zvlnený. Pokožka klobúka zamatová až jemne plstnatá, matná, suchá, niekedy sa miestami rozpukáva do sieťovaného vzoru. Klobúk nie je zónovaný (bez kruhovania). Farba v mladosti biela, belavá, neskôr (ako aj v suchom období) belavo krémová, môžu sa objaviť škvrny, miesta s krémovo okrovým zafarbením. |
Plodná časť:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lupene s | 1 | Lupene stredne husté, v mladosti hustejšie, neskôr redšie, krehké, vysoké 3-5 mm, pomerne hrubé, široko pripojené až zbiehavé, prestriedané lupienkami, rozvidlené, svetlo belavo krémové, belavo žltkasté, krémovo žltkasté, alebo iba s miestami v krémovo žltkastej farbe, na poranených mietach nakoniec krémovo hnedasté až tehlové. |
Hlúbik:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Hlúbik | 1 | Hlúbik krátky, robustný, dosť pevný, valcovitý alebo smerom k báze zužujúci a na vrchu mierne rozšírený, 25-70 x 20-65 mm, hladký (jemne zamatový) alebo s jamkami (niekedy trochu ryhovaný), väčšinou bez škvŕn (ak sa vyskytnú, sú vo farbe okolia), matný, suchý. Farba biela, belavá, časom (a po poškodení) sa sfarbuje krémovo okrovo (hlavne na báze) až krémovo hnedasto. |
Dužina:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Dužina | 1 | Dužina pevná, tuhá, biela, bielo žltkastá na báze, na reze sa pomaly sfarbuje jemne žltkasto. Vôňa ovocno kyslastá, chuť dužiny veľmi štipľavá. Mlieko stredne hojné, ale rýchlo vysychá, biele, v kontakte s lupeňmi krémové, krémovo žltkasté. Nemenné pri použití KOH. Chuť mlieka mierna, neskôr môže byť slabo horkastá (musí byť skúšané samostatne, teda nie s dužinou). |
Podobné druhy:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius vellereus je veľký, mäsitý druh rýdzika, charakterizuje ho zamatová až jemne plstnatá pokožka klobúka, lupene sú u starších plodníc redšie, mlieko je biele, nemenné v reakcií s KOH. Lactarius vellereus sa nedá na prvý pohľad odlíšiť od veľmi podobného, vzácnejšieho, druhu - Lactarius bertillonii, ktorý rastie v rovnakom biotope (viaže sa na rovnaké stromy), ale vyskytuje sa skôr v nižších polohách (kde ale rastie aj L. vellereus). Sú však aj makroskopické znaky, ktorými sa dajú odlíšiť. Mlieko Lactarius bertillonii je štipľavé (dôležité je skúšať chuť mlieka oddelene od dužiny), pričom mlieko Lactarius vellereus je mierne (max. horkasté). Mlieko Lactarius bertillonii reaguje na KOH žlto oranžovo, pri Lactarius vellereus je bez reakcie. Ďalšie bielo (belavo) sfarbené, relatívne podobné, druhy rýdzikov – Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens a Lactarius controversus. Lactarius glaucescens má klobúk biely, najmä pri okraji je dlho biely, v strede môže byť belavo krémový až krémovo hnedastý, jeho klobúk nebýva lievikovitý, je robustný a pevný, klobúk je hladký (nevýrazne zamatový), suchý, skôr matný, nebýva pri okraji výraznejšie zvrásnený, okraj dlho nadol zahnutý. Mlieko je biele, izolované sa rýchlo mení na bielo krémové, ale v kontakte s lupeňmi a dužinou sa farbí (teda zasychá) na zeleno (zmena farby na zelenkasto býva veľmi pomalá). Jeho mlieko reaguje s KOH žlto a až žlto oranžovo. Chuť mlieka a dužiny štipľavá (no nie výrazne). Lactarius piperatus má klobúk dlho biely, belavý, miestami krémový, v strede aj výraznejšie akoby svetlo hrdzavý, povrch klobúka (nie je taký plstnatý ako pri L. vellerues) často na okraji drsný a zvrásnený, staré plodnice tvarovo až lievikovité, lupene veľmi husté a nízke (1-2 mm), výrazne rozvidlené, zbiehavé, dužina sa na reze mení pomaly na krémovo okrovú, okrovo žltkastú, chuť mlieka aj dužiny výrazne korenistá. Mlieko biele, izolované nemenné, mení sa pomaly v kontakte s dužinou na žltkasto okrovo. Mlieko nemenné s KOH. Lactarius controversus má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá, za sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia. Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté. Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.). | |
Výskyt:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Lactarius vellereus rastie zvyčajne v skupinách v listnatých lesoch, ale aj v lesoch zmiešaných (výnimočne ihličnatých), viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale aj na dub (Quercus sp.), prípadne brezu (Betula sp.) a ihličnaté stromy. Výskyt až do horských oblastí. | |
Poznámka:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) osobné poznatky | |
Prelinkovanie na autoritu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 0 | |
Zmeny urobil: Pavol Kešeľák
Dátum: 08.05.2008 20:37
Dátum: 08.05.2008 20:37
Latinský názov:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | Lactarius vellereus | 1 | Lactarius vellereus var. vellereus |
Synonymum:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | Agaricus vellereus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 76 (1821) Lactarius albivellus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 96(1): 92 (1980) Lactarius vellereus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 340 (1838) Lactarius vellereus var. velutinus (Bertill.) Bataille, Bull. Soc. Hist. nat. Doubs: 35 (1908) Lactarius velutinus Bertill. Lactifluus vellereus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891) | |
Zmeny urobil: Ing. Milan Zelenay
Dátum: 27.07.2006 09:14
Dátum: 27.07.2006 09:14
Autor latinského názvu:
| Old Version | New Version | ||
|---|---|---|---|
| 1 | 1 | (Fr.) Fr. | |
Úvodné znenie
Zdroj: Aurel Dermek, Pavel Lizoň
Malý atlas húb
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 10.08.2001 00:00
Malý atlas húb
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 10.08.2001 00:00
Rýdzik plstnatý
Lactarius vellereus
Ryzec plstnatý
Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk má v priemere 100-300 mm, za mladi je klenutý, neskôr plochý, v dospelosti zvyčajne lievikovitý s poprehýbaným okrajom, najprv biely, neskôr krémovožltkastý, nepásikavý, plstnatý (najmä pri okraji), nikdy nebýva slizký.
Plodná časť:
Lupene sú 4-7 mm široké, riedke, zbiehavé na hlúbik, najprv biele, neskôr žltkasté, na poranených miestach od zaschnutého mlieka červenkasto škvrnité.
Hlúbik:
Hlúbik je 40-60 mm dlhý a 30-50 mm hrubý, valcovitý, plný, na povrchu plstnatý, za mladi biely, v dospelosti trocha žltkastý.
Dužina:
Dužina je biela alebo belavá, tvrdá, chuť má horkú a pálčivú, vôňu nenápadnú, ale príjemnú. Mlieko je biele, na vzduchu sa buď nemení, alebo iba jemne zelenie, chuť má pálčivú, v mladých plodniciach býva hojné, v starších ho je dosť málo.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach je biely.
Výskyt:
Rastie od júla do októbra v listnatých lesoch, najmä pod bukmi. Plodnice sa objavujú i za suchého počasia, keď iných húb takmer niet. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.
Hoci je to pekná, hrubo mäsitá huba, nedá sa jesť, lebo mlieko a dužinu má ostro pálčivú a horkú.