Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Fistulina hepatica »

História popisu - Fistulina hepatica

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Oldřich Roučka
Dátum: 16.08.2018 14:25

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<b>Agarico-carnis lingua-bovis</b> <b>Paulet</b>, <i>Trait&#233; champ.</i> (Paris) <b>2</b>: 98 (1793)<br><b>Boletus buglossum</b> <b>Retz.</b>, <i>K. svenska Vetensk-Akad. Handl.</i>, ser. 1 <b>30</b>: 253 (1769)<br><b>Boletus bulliardii</b> <b>J.F. Gmel.</b>, <i>Syst. Nat.</i>, Edn 13 <b>2</b>(2): 1436 (1792)<br><b>Boletus hepaticus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. bavar. palat. nasc.</i> (Ratisbonae) <b>4</b>: 82 (1774)<br><b>Boletus hepaticus</b> <b>Vent.</b>, <i>Hist. Champ. Fr.</i> (Paris): index, tab. 74 (1812)<br><b>Buglossus quercinus</b> <b>Wahlenb.</b> [as '<i>quercinis</i>'], <i>Fl. Upsal.</i>: 459 (1820)<br><b>Ceriomyces hepaticus</b> <b>Sacc.</b>, <i>Syll. fung.</i> (Abellini) <b>6</b>: 388 (1888)<br><b>Confistulina hepatica</b> <b>(Lloyd) Stalpers</b>, in Stalpers &amp; Vlug, <i>Can. J. Bot.</i> <b>61</b>(6): 1660 (1983)<br><b>Fistulina buglossoides</b> <b>Bull.</b>, <i>Hist. Champ. Fr.</i> (Paris): 314 (1791)<br><b>Fistulina buglossum</b> <b>(Retz.) Pers.</b>, <i>Neues Mag. Bot.</i> <b>1</b>: 109 (1794)<br><b>Fistulina endoxantha</b> <b>Speg.</b>, <i>Fungi Fuegiani</i> <b>25</b>: 87 (1921)<br><b>Fistulina hepatica var. endoxantha</b> <b>(Speg.) J.E. Wright</b>, <i>Boln Soc. argent. Bot.</i> <b>9</b>: 225 (1961)<br><b>Fistulina hepatica</b> <b>(Schaeff.) With.</b>, <i>Syst. arr. Brit. pl.</i>, Edn 4 (London) <b>4</b>: 302 (1801) <b><font color='#0000FF'>var. hepatica</font></b><br><b>Fistulina hepatica var. monstrosa</b> <b>Peck</b>, <i>Bull. Torrey bot. Club</i> <b>27</b>: 21 (1900)<br><b>Fistulina sarcoides</b> <b>St.-Amans</b>, <i>Fl. agen.</i>: 547 (1821)<br><b>Hypodrys hepaticus</b> <b>(Schaeff.) Pers.</b>, <i>Mycol. eur.</i> (Erlanga) <b>2</b>: 148 (1825)<br><b>Hypodrys hepaticus</b> <b>(Schaeff.) Pers.</b>, <i>Mycol. eur.</i> (Erlanga) <b>2</b>: 148 (1825) <b><font color='#0000FF'>var. hepaticus</font></b><br><b>Hypodrys hepaticus var. violascens</b> <b>Pers.</b>, <i>Mycol. eur.</i> (Erlanga) <b>2</b>: 149 (1825)<br><b>Ptychogaster hepaticus</b> <b>Lloyd</b>, <i>Mycol. Writ. 3 (polyporoid issue 2)</i>: 32 (1909)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1193923


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 08.01.2012 18:53

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1(Schaeff.)ex.Fr. 1(Schaeff.) With.


Zmeny urobil: Ing. Milan Zelenay
Dátum: 27.03.2006 19:36

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Schaeff.)ex.Fr.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 02.12.2002 10:05

Pečeňovec dubový

Fistulina hepatica
Pstřeň dubový

Jedlá huba
Výskyt: VI. - IX.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, vyvíjajú sa z mäsitého bradavkovitého útvaru a rastom sa menia na jazykovitý alebo polkruhovitý klobúk. Krátkym bočným hlúbikom sú prirastené na substrát a rastú jednotlivo alebo spolu po niekoľkých zrastených klobúkoch.


Klobúk má 100-200 mm v priemere a je 20-60 mm hrubý, na povrchu hrubo rôsolovitý, často lúčovite pásikavý, najprv oranžovočervený, neskôr krvavočervený alebo purpurový a napokon v starobe tmavohnedý.

Plodná časť:

Rúrky sú 10-15 mm dlhé, navzájom medzi sebou voľné (ako poháriky), belavé, potom bledožlté, pri otláčaní alebo v starobe hrdzavohnedé. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky.

Hlúbik:

Hlúbik je bočný, veľmi krátky (10-40 mm).

Dužina:

Dužina je 30-50 mm hrubá, šťavnato mäsitá, tmavočervená, s belavými lúčovitými žilkami. Vôňu má príjemnú a chuť slabo kyslastú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je najprv okrovohrdzavý a neskôr tmavohrdzavý.

Výskyt:

Pečeňovec dubový rastie v lete a na začiatku jesene na starých živých duboch (zvyčajne v dolnej časti kmeňa) a na dubových pňoch. Možno ho nájsť aj na gaštane jedlom. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule a našiel sa aj vo východnej Indii a v Austrálii. U nás je rozšírený všade v starých dubových lesoch.

Význam:

Je to dobrá jedlá huba, vhodná do šalátov, na vyprážanie a na rôzne ďalšie úpravy. Táto huba zapríčiňuje hnednutie jadrového dreva napadnutých dubov. Duby napadnuté mycéliom pečeňovca dubového majú drevo sfarbené krásne na hnedo; takéto kmene sa komerčne nazývajú 'Brown Oak'. V Anglicku si ich veľmi cenia v nábytkárskom priemysle.