smrčok jedlý
Morchella esculenta (L.) Pers.

medulienka pokročilý 11.7.2012 15:26

neblázni, osviežim ti pamäť: v r. 2010 sme na ne Ľubom išli s kosou, popudený Tebou, že si pri priehrade nevedel kam máš od nich stúpiť
tam si ich očividne všetky napchal do košíka,lebo sme boli nútení nájsť si svoju lokalitu,
tento rok na nej ani ťuk, vlani sa ako tak dalo, dva tri koše pre nás a niečo aj Maruška s Peťom nazbierali, tá žatva trvala tak týždeň

Reagovať na správu

Igor atlasár 11.7.2012 22:46

to boli ale smrčkovce...

Reagovať na správu

medulienka pokročilý 12.7.2012 07:21

OBR 193678
OBR 193679
OBR 193680

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 22.4.2012 01:04

Tieto som si vybral na maľovanie a do herbára. Celkovo ich bolo okolo 50, ale nadpolovičná väčšina skončila v hrnci.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 22.4.2012 19:37

Podľa mňa to ten istý druh je, preto som ho ani nepotreboval mikroskopovať a keby som ho aj mikroskopoval, nič by som nezistil, lebo by boli tie mikroznaky rovnaké. Prečo? No lebo je to ten istý druh. A prekvapivo nie 3-4 kusy, ale 9 ich je tam z iného miesta, no a to miesto je asi 10-20 m vdialené od lokality tých tmavších plodníc. A teraz ktorých je tých 9? To sa dá už len ťažko zistiť, lebo tvarové a farebné prechody sú také plynulé, že sa tie dve množiny nedajú presne ohraničiť. Myslím si, že je vysoko nepravdepodobné, aby každý rok v tom istom čase rástli naraz na jednej lokalite, pár metrov od seba dva druhy a v okruhu stoviek metrov ani jeden z nich.

To rozdielne rebrovanie a farba plodníc by sa dali obhájiť. Kým jedna skupinka rástla prevažne pod hlohmi na tienistom, suchšom machnatom mieste (tmavšie plodnice), druhá bola hlavne v dosahu jaseňov na preslnenom mieste v hustej tráve, v terénnej depresii s vyššou vlhkosťou. Rozdielne podmienky mohli spôsobiť aj rozdiely v stavbe rebier a vo farbe técia. Nielenže sa domnievam, ale mám mikroskopicky overené, že tmavšie plodnice, aj keď sú rovnako veľké ako tie svetlejšie, sú nezrelé. Celý vývin je u nich pribrzdený.

Predtým, ako som téciá oboch najextrémnejších plodníc zmikroskopoval, mal som pripravenú hypotézu, ktorá by vysvetľovala, prečo sú niektoré plodnice smrčka obyčajného tmavo a niektoré svetlo sfarbené. Domnieval som sa, že parafýzy u nezrelých plodníc prevyšujú nedostatočne vyvinuté vrecká a keďže práve parafýzy obsahujú pigment, práve u nezrelých plodníc budú plodnice tmavšie. Ďalej som sa domnieval, že svetlejšie plodnice sú už zrelé, lebo mi logicky vychádzalo, že bezfarebné vrecká sa vďaka vyvinutým výtrusom roztiahnu a zatienia parafýzy. Tým pádom mi vychádzalo, že keď sa plocha técia "zriedi" vykukujúcimi zrelými vreckami, farba técia sa zosvetlí. Vzal som teda rez z tmavej a svetlej plodnice a spokojnosť bola na mojej strane, lebo sa mi moja hypotéza potvrdila. U zrelej plodnice bola vrstva pigmentu posunutá smerom hlbšie do výtrusorodej vrstvy.

Čo ale spôsobuje iné rebrovanie? Aj nad tým som sa zamýšľal. Podľa mojej teórie za to môže rozťahovanie výtrusorodej vrstvy vplyvom dozrievania vreciek a výtrusov. Rebrá sa ďalej nepotrebujú rozťahovať, keďže sú sterilné a podliehajú práve tomu dozrievaniu, vďaka ktorému sa zo zvlneného tvaru napriamujú. Najsvelejšie, teda aj najzrelšie plodnice majú najrovnejšie rebrá.

Ďalej nemám čo dodať.

Reagovať na správu

Jarott atlasár 23.4.2012 11:08

Dobre si sa rozpisal. Tiez ma to napadlo co Marosa,ked som pozrel Tvoj zber.

Reagovať na správu