Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Strobilomyces strobilaceus »

História popisu - Strobilomyces strobilaceus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 23.12.2011 23:39

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Scop.) Berk.

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Boletus cinereus Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 504 (1801) Boletus floccopus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 1: 145 (1796) Boletus strobilaceus Scop., Fl. carniol., Edn 2 (Wien) 4(4): 148 (1772) Boletus strobiliformis Vill., Hist. pl. Dauphiné 3(2): 1039 (1789) Boletus strobiliformis Dicks., Fasc. pl. crypt. brit. (London) 1: 17 (1785) Strobilomyces floccopus (Vahl) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 37: 16 (1882) Strobilomyces strobiliformis Beck, Z. Pilzk. 2: 148 (1923)


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 22.07.2004 10:31

šiškovec šupinatý

Strobilomyces strobilaceus
šiškovec černý

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-120 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite klenutý a napokon dosť plocho rozprestretý. Býva umbrovohnedý alebo sépiovohnedý až sivočierny a suchý. Po celom povrchu je pokrytý veľkými suchými škridlicovitými šupinami, ktoré sú hrubé, slabo odstávajúce, na koncoch černasté a pri okraji klobúka čiastočne vzpriamené. Na okraji býva klobúk ovešaný vatovitými zvyškami vela.

Plodná časť:

Rúrky sú 12-14 mm dlhé, k hlúbiku prirastené, najprv belavé, potom sivasté až hnednúce, na reze sa sfarbujú do červena. Póry sú pomerne veľké, hranaté, najprv belavosivé, potom hnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 70-150 mm vysoký a 10-25 mm hrubý, takmer valcovitý, hore stenčený, dolu zhrubnutý alebo často i stenčený. Je rovnako sfarbený ako klobúk a aspoň v strednej časti býva pokrytý veľkými velovými vločkami, ktoré tvoria zvyčajne neúplné krúžky smerom hore až k nezreteľnému prsteňu. Nad prsteňom je hlúbik bez zvyškov vela, ale pozdĺžne ryhovaný. Vnútorné velum je belavé a voľné, vonkajšie velum býva zrastené s odením klobúka a hlúbika, je tmavé a rozpukáva sa na šupiny.

Dužina:

Dužina je najprv belavá. Na reze sa ihneď sfarbuje na bledo oranžovožlto, potom na špinavoružovo, mäsovooranžovo a napokon na špinavofialovo. Podobne sa sfarbuje aj trama rúrok, takže póry po dotyku červenejú a napokon sa sfarbujú na hnedo. Dužina má konzistenciu nápadne suchú, vatovitú a neobsahuje boletol, čím sa líši od ostatných hríbovitých húb. Chuť má miernu a vôňu nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je skoro čierny.

Výskyt:

Šiškovec šupinatý rastie od júla do októbra v ihličnatých a zmiešaných lesoch. V niektorých krajoch je hojný, inde zasa zriedkavý. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to jedlá huba, ale menej kvalitná ako iné druhy hríbovitých húb. Aj jej vzhľad a tmavé sfarbenie odpudzujú od zberu.