Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Lactarius sanguifluus »

História popisu - Lactarius sanguifluus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 26.03.2014 13:02

Synonymum:

Old VersionNew Version
1<b>Agaricus deliciosus var. violaceus</b> <b>Barla</b>, <i>Champ. Prov. Nice</i> <b>10</b>: pl. 4, fig. 24 (1859)<br><b>Hypophyllum sanguifluum</b> <b>Paulet</b>, <i>Trait&#233; sur les Champignons Comestibles</i> (Paris) <b>2</b>: 186, tab. 81 (1793)<br><b>Lactarius sanguifluus f. roseus</b> <b>Lalli &amp; Pacioni</b>, in Lalli, Pacioni &amp; Leonardi, <i>Micol. Veg. Medit.</i> <b>17</b>(2): 127 (2003) [2002]<br><b>Lactarius sanguifluus</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 341 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>f. sanguifluus</font></b><br><b>Lactarius sanguifluus f. vinosus</b> <b>(Qu&#233;l.) Lalli &amp; Pacioni</b>, in Lalli, Pacioni &amp; Leonardi, <i>Micol. Veg. Medit.</i> <b>17</b>(2): 126 (2003) [2002]<br><b>Lactarius sanguifluus var. asiaticus</b> <b>D&#246;rfelt, Kiet &amp; A. Berg bis</b>, <i>Feddes Repert.</i> <b>115</b>(1-2): 169 (2004)<br><b>Lactarius sanguifluus</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 341 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. sanguifluus</font></b><br><b>Lactarius sanguifluus var. vinosus</b> <b>Qu&#233;l.</b>, <i>Compt. Rend. Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i> <b>9</b>: 668 (1881) [1880]<br><b>Lactarius sanguifluus var. violaceus</b> <b>(Barla) Basso</b>, <i>Fungi europ.</i> (Alassio) <b>7</b>: 308 (1999)<br><b>Lactarius sanguifluus var. yvreus</b> <b>C. Mart.</b>, <i>Bulletin des Travaux de la Soci&#233;t&#233; Botanique de Gen&#232;ve</i>, Section de la Soci&#233;t&#233; suisse de Botanique <b>7</b>: 184 (1894)<br><b>Lactarius vinosus</b> <b>(Qu&#233;l.) Bataille</b>, <i>Fl. Monogr. Ast&#233;rosporales</i>: 28 (1908)<br><b>Lactifluus sanguifluus</b> <b>(Paulet) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891) 1Hypophyllum sanguifluum Paulet, Traité sur les Champignons Comestibles (Paris) 2: 186, tab. 81 (1793) Lactifluus sanguifluus (Paulet) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891) Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 341 (1838) var. sanguifluus Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 341 (1838) f. sanguifluus Lactarius sanguifluus var. yvreus C. Mart., Bulletin des Travaux de la Société Botanique de Genève, Section de la Société suisse de Botanique 7: 184 (1894) Lactarius sanguifluus f. roseus Lalli & Pacioni, in Lalli, Pacioni & Leonardi, Micol. Veg. Medit. 17(2): 127 (2003) Lactarius sanguifluus var. asiaticus Dörfelt, Kiet & A. Berg bis, Feddes Repert. 115(1-2): 169 (2004)

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk s priemerom 50-90 mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr sa vyrovnáva a v strede je vtlačený, povrch hladký až hrboľatý, akoby potiahnutý glazúrou, za vlhka lesklý a trochu lepkavý (mazľavý), zónovanie nemusí byť prítomné, alebo je v podobe nevýrazných škvŕn (kvapkovitých), inak je farba klobúka nepravidelne (zmiešaná) bledo oranžová, oranžovo okrová, oranžovo sivá, krémovo sivá, sivo vínovo červená, niekedy s fialovým (mordým) nádychom a zelenými odleskami. Okraj je dlho výrazne podvinutý, v mladosti pravidelný, neskôr zvlnený, ale zostáva nadol zahnutý, jemnúčko plstnatý (vidno pod lupou). 1[445748] Klobúk s priemerom 50-150 mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr sa vyrovnáva a v strede je vtlačený, povrch hladký až hrboľatý, akoby potiahnutý glazúrou, za vlhka lesklý a trochu lepkavý (mazľavý), zónovanie nemusí byť prítomné, alebo je v podobe nevýrazných škvŕn (kvapkovitých), inak je farba klobúka nepravidelne (zmiešaná) bledo oranžová, oranžovo okrová, oranžovo sivá, krémovo sivá, sivo vínovo červená, niekedy s fialovým (mordým) nádychom a zelenými odleskami. Okraj je dlho výrazne podvinutý, v mladosti pravidelný, neskôr zvlnený, ale zostáva nadol zahnutý, jemnúčko plstnatý (vidno pod lupou).

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké, rozvidlené až časom niekedy anastomózne pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, u mladých plodníc krémové s vínovo červenkastým nádychom, neskôr vínovo červené s fialovým nádychom, alebo sivo vínovo červené, po poranení zelenkasté. Ostrie je často v neskoršom veku bledšie. 1Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké, rozvidlené až časom niekedy anastomózne pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, farba bledo vínovo červenkastá alebo s bledo ružovo žlto hnedým nádychom, po poranení po dlhšom čase zelenkasté. Ostrie je často v neskoršom veku bledšie.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik valcovitý, niekedy smerom k báze tenší, 30-50 (60) x 15-20 (25) mm, v mladosti plný, neskôr vatovitý až dutý, povrch rovný až jemne pozdĺžne žilkovaný, bielo oinovatený na vínovo červenom, sivasto fialovom, alebo belavo fialovom podklade, na vrchu skôr lysý, zvyčajne s niekoľkými nepravidelnými škvrnami (ďubkami) vo farbe vínovo červenej, hnedastej až tehlovej (tmavšej od okolia). Pod lupeňmi je farba bielo sivastá, neskôr akoby sa vytváral pruh pod lupeňmi. Po poranení sa hlúbik sfarbuje zelenkasto. 1Hlúbik valcovitý, niekedy smerom k báze tenší, 30-50 (60) x 15-20 (30) mm, v mladosti plný, neskôr vatovitý až dutý, povrch rovný až jemne pozdĺžne žilkovaný, bielo oinovatený na vínovo červenom, sivasto fialovom, alebo belavo fialovom podklade, na vrchu skôr lysý, zvyčajne s niekoľkými nepravidelnými škvrnami (ďubkami) vo farbe vínovo červenej, hnedastej až tehlovej (tmavšej od okolia). Pod lupeňmi je farba bielo sivastá, neskôr akoby sa vytváral pruh pod lupeňmi. Po poranení sa hlúbik sfarbuje zelenkasto.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina pevná, ale krehká, belavá v stredovej časti hlúbika a klobúka, inak bledo ružovkasto žlto hnedá, ale veľmi rýchlo sa na reze sfarbuje pod pokožkou klobúka tehlovo, nad lupeňmi a po okraji hlúbika tmavo vínovo červeno až hnedasto červeno, po niekoľkých hodinách sa mení na zelenkasto. Vôňa nevýrazná, ovocná, chuť dužiny mierna až horkastá. Mlieko nehojné, vínovo červené s fialovým nádychom, alebo červeno hrdzavé, nemenné (nezelenie), chuť mlieka mierna až horkastá. 1Dužina pevná, ale krehká, belavá v stredovej časti hlúbika a klobúka, inak bledo ružovkasto žlto hnedá, ale veľmi rýchlo sa na reze v periférnych oblastiach sfarbuje pod pokožkou klobúka tehlovo, nad lupeňmi a po okraji hlúbika tmavo vínovo červeno až hnedasto červeno, po niekoľkých hodinách sa mení na hnedo zelenkasto. Vôňa nevýrazná, ovocná, chuť dužiny mierna až horkastá. Mlieko nehojné, vínovo červené s fialovým nádychom, alebo červeno hrdzavé, nemenné, chuť mlieka mierna až horkastá.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius sanguifluus je ľahko identifikovateľný druh rýdzika, nakoľko je na našom území jediný, ktorý ihneď po poranení roní vínovo červené mlieko. Niekedy sú rozlišované jeho variety Lactarius sanguifluus var. violaceus (nemá oranžovú farbu na klobúku, má výraznejšie belavý hlúbik a fialové až šedo fialové lupene, rastie v stredomorskej oblasti) a Lactarius sanguifluus var. vinosus. Iné druhy, za ktoré by bola teoreticky zámena možná, majú mlieko najskôr oranžové až oranžovo červenkasté, pričom vínovo červenú farbu naberá až po určitom čase (napr. Lactarius semisanguifluus po 5-10 minútach, iné druhy (Lactarius deterrimus,...) až neskôr, ak vôbec).  1Lactarius sanguifluus je ľahko identifikovateľný druh rýdzika, nakoľko je na našom území jediný (ak sa tu neobjaví Lactarius vinosus), ktorý ihneď po poranení roní vínovo červené mlieko. Niekedy sú rozlišované jeho variety Lactarius sanguifluus var. violaceus a Lactarius sanguifluus var. vinosus. Podľa najnovších teórií sú tieto dve formy vedené ako samostaný druh - Lactarius vinosus. Lactarius vinosus rastie geograficky ešte južnejšie (stredomorská oblasť), má klobúk aj hlúbik s bledými až tmavými vínovo červenými tónmi, klobúk vo všeobecnosti viditeľne zónovaný, klobúk sa výrazne sfarbuje do zelena po jeho vytrhnutí (poškodení), hlúbik zväčša krátky a výrazne zužujúci na báze, lupene bledo fialové až vínovo červené. Naproti tomu Lactarius sanguifluus má klobúk s oranžovými tónmi, klobúk sa pomaly a relatívne slabo sfarbuje do zelena, zväčša nie je zónovaný, hlúbik je valcovitý a málokedy zužujúci sa na báze, lupene ružovkasté. Iné druhy, za ktoré by bola teoreticky zámena možná, majú mlieko najskôr oranžové, pričom vínovo červenú farbu naberá až po určitom čase (napr. Lactarius semisanguifluus po 5-10 minútach, iné druhy (Lactarius deterrimus,...) až neskôr, ak vôbec).

Poznámka:

Old VersionNew Version
1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)  1Podľa najnovších teórií a pozorovaní (Autor: Jorinde Nuytinck, Promotor: Prof. Dr. Annemieke Verbeken, UNIVERSITEIT GENT Faculteit Wetenschappen Vakgroep Biologie, Lactarius section Deliciosi (Russulales, Basidiomycota) and its ectomycorrhiza: a morphological and molecular approach. 2004-2005) je vedený ako samostaný druh Lactarius vinosus (Quél.→) Bataille, Fl. Monogr. Astérosporales: 28 (1908), ktorý je ešte aj momentálne v Index Fungorum braný ako synonymum pre Lactarius sanguifluus. Niektoré iné autority ich už rozlišujú (napr. Russulales News, MycoBank). Dá sa rozlíšiť aj makroskopicky. Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt), Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso), Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin), Jorinde Nuytinck, Promotor: Prof. Dr. Annemieke Verbeken, UNIVERSITEIT GENT Faculteit Wetenschappen Vakgroep Biologie, Lactarius section Deliciosi (Russulales, Basidiomycota) and its ectomycorrhiza: a morphological and molecular approach. 2004-2005.

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1229103 10


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 19.12.2013 18:51

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<b>Agaricus deliciosus var. violaceus</b> <b>Barla</b>, <i>Champ. Prov. Nice</i> <b>10</b>: pl. 4, fig. 24 (1859)<br><b>Hypophyllum sanguifluum</b> <b>Paulet</b>, <i>Trait&#233; sur les Champignons Comestibles</i> (Paris) <b>2</b>: 186, tab. 81 (1793)<br><b>Lactarius sanguifluus f. roseus</b> <b>Lalli &amp; Pacioni</b>, in Lalli, Pacioni &amp; Leonardi, <i>Micol. Veg. Medit.</i> <b>17</b>(2): 127 (2003) [2002]<br><b>Lactarius sanguifluus</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 341 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>f. sanguifluus</font></b><br><b>Lactarius sanguifluus f. vinosus</b> <b>(Qu&#233;l.) Lalli &amp; Pacioni</b>, in Lalli, Pacioni &amp; Leonardi, <i>Micol. Veg. Medit.</i> <b>17</b>(2): 126 (2003) [2002]<br><b>Lactarius sanguifluus var. asiaticus</b> <b>D&#246;rfelt, Kiet &amp; A. Berg bis</b>, <i>Feddes Repert.</i> <b>115</b>(1-2): 169 (2004)<br><b>Lactarius sanguifluus</b> <b>(Paulet) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 341 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. sanguifluus</font></b><br><b>Lactarius sanguifluus var. vinosus</b> <b>Qu&#233;l.</b>, <i>Compt. Rend. Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i> <b>9</b>: 668 (1881) [1880]<br><b>Lactarius sanguifluus var. violaceus</b> <b>(Barla) Basso</b>, <i>Fungi europ.</i> (Alassio) <b>7</b>: 308 (1999)<br><b>Lactarius sanguifluus var. yvreus</b> <b>C. Mart.</b>, <i>Bulletin des Travaux de la Soci&#233;t&#233; Botanique de Gen&#232;ve</i>, Section de la Soci&#233;t&#233; suisse de Botanique <b>7</b>: 184 (1894)<br><b>Lactarius vinosus</b> <b>(Qu&#233;l.) Bataille</b>, <i>Fl. Monogr. Ast&#233;rosporales</i>: 28 (1908)<br><b>Lactifluus sanguifluus</b> <b>(Paulet) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>2</b>: 857 (1891)

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk má v priemere 60-150 mm, za mladi je klenutý s podvinutým okrajom, neskôr plocho rozprestretý, na okraji ostrý, v strede často pupkovito vtlačený, v dospelosti niekedy až lievikovitý, okrovožltý alebo lososovoružový s vínovočervenými odtieňmi, často so zelenými fľakmi, zriedkavo aj celý zelený, pásikavý alebo bez pásikov, za vlhkého počasia dosť slizký, za sucha suchý a striebristo lesklý. 1Klobúk s priemerom 50-90 mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr sa vyrovnáva a v strede je vtlačený, povrch hladký až hrboľatý, akoby potiahnutý glazúrou, za vlhka lesklý a trochu lepkavý (mazľavý), zónovanie nemusí byť prítomné, alebo je v podobe nevýrazných škvŕn (kvapkovitých), inak je farba klobúka nepravidelne (zmiešaná) bledo oranžová, oranžovo okrová, oranžovo sivá, krémovo sivá, sivo vínovo červená, niekedy s fialovým (mordým) nádychom a zelenými odleskami. Okraj je dlho výrazne podvinutý, v mladosti pravidelný, neskôr zvlnený, ale zostáva nadol zahnutý, jemnúčko plstnatý (vidno pod lupou).

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene sú 4-7 mm široké, stredne husté, vidlicovito delené, na hlúbik zbiehavé, za mladi bledookrové, neskôr mäsovočervenkasté, na otlačených miestach najprv vínovočervené, čoskoro však zeleno škvrnité. 1Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké, rozvidlené až časom niekedy anastomózne pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, u mladých plodníc krémové s vínovo červenkastým nádychom, neskôr vínovo červené s fialovým nádychom, alebo sivo vínovo červené, po poranení zelenkasté. Ostrie je často v neskoršom veku bledšie.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik je valcovitý, dolu zvyčajne zúžený, 30-70 mm vysoký a 15-25 mm hrubý, na bledofialovom alebo jemne červenkastom podklade vínovočerveno jamkatý, na vrchole belavý, na báze bielo plstnatý, vnútri najprv špongiovito vypchatý, neskôr dutý, tvrdý a krehký, na otlačených miestach zelenie. 1Hlúbik valcovitý, niekedy smerom k báze tenší, 30-50 (60) x 15-20 (25) mm, v mladosti plný, neskôr vatovitý až dutý, povrch rovný až jemne pozdĺžne žilkovaný, bielo oinovatený na vínovo červenom, sivasto fialovom, alebo belavo fialovom podklade, na vrchu skôr lysý, zvyčajne s niekoľkými nepravidelnými škvrnami (ďubkami) vo farbe vínovo červenej, hnedastej až tehlovej (tmavšej od okolia). Pod lupeňmi je farba bielo sivastá, neskôr akoby sa vytváral pruh pod lupeňmi. Po poranení sa hlúbik sfarbuje zelenkasto.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina je žltkastobelavá, na vzduchu nad lupeňmi a na okraji hlúbika vínovočervenie, v báze hlúbika sa sfarbuje na oranžovo. Chuť má príjemne korenistú a vôňu ovocnú. Mlieko je krvavočervené až vínovočervené s purpurovým odtieňom, chuť má miernu. 1Dužina pevná, ale krehká, belavá v stredovej časti hlúbika a klobúka, inak bledo ružovkasto žlto hnedá, ale veľmi rýchlo sa na reze sfarbuje pod pokožkou klobúka tehlovo, nad lupeňmi a po okraji hlúbika tmavo vínovo červeno až hnedasto červeno, po niekoľkých hodinách sa mení na zelenkasto. Vôňa nevýrazná, ovocná, chuť dužiny mierna až horkastá. Mlieko nehojné, vínovo červené s fialovým nádychom, alebo červeno hrdzavé, nemenné (nezelenie), chuť mlieka mierna až horkastá.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1Výtrusný prach je bledookrový. 1Výtrusný prach je krémový.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius sanguifluus je ľahko identifikovateľný druh rýdzika, nakoľko je na našom území jediný, ktorý ihneď po poranení roní vínovo červené mlieko. Niekedy sú rozlišované jeho variety Lactarius sanguifluus var. violaceus (nemá oranžovú farbu na klobúku, má výraznejšie belavý hlúbik a fialové až šedo fialové lupene, rastie v stredomorskej oblasti) a Lactarius sanguifluus var. vinosus. Iné druhy, za ktoré by bola teoreticky zámena možná, majú mlieko najskôr oranžové až oranžovo červenkasté, pričom vínovo červenú farbu naberá až po určitom čase (napr. Lactarius semisanguifluus po 5-10 minútach, iné druhy (Lactarius deterrimus,...) až neskôr, ak vôbec).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Rastie od septembra do novembra v ihličnatých lesoch, najmä na vápenatých pôdach. U nás je všade dosť zriedkavý. <br><br> Je to veľmi lahodná huba, chuťou podobná rýdziku pravému.  1Lactarius sanguifluus rastie pomerne vzácne, zvyčajne skupinovo na suchých aj vlhkých stanovištiach, na skôr vápencovom podloží, viaže sa na borovicu (Pinus sp.). Nájdeme ho v teplejších oblastiach. Je to veľmi chutná huba (chuťové vlastnosti ako Lactarius deliciosus).

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1229103


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 21:49

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Paulet) Fr.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Pavel Lizoň
Malý atlas húb
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 09.08.2001 00:00

rýdzik krvavý

Lactarius sanguifluus
ryzec krvomléčný

Výborná jedlá huba
Výskyt: IX. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má v priemere 60-150 mm, za mladi je klenutý s podvinutým okrajom, neskôr plocho rozprestretý, na okraji ostrý, v strede často pupkovito vtlačený, v dospelosti niekedy až lievikovitý, okrovožltý alebo lososovoružový s vínovočervenými odtieňmi, často so zelenými fľakmi, zriedkavo aj celý zelený, pásikavý alebo bez pásikov, za vlhkého počasia dosť slizký, za sucha suchý a striebristo lesklý.

Plodná časť:

Lupene sú 4-7 mm široké, stredne husté, vidlicovito delené, na hlúbik zbiehavé, za mladi bledookrové, neskôr mäsovočervenkasté, na otlačených miestach najprv vínovočervené, čoskoro však zeleno škvrnité.

Hlúbik:

Hlúbik je valcovitý, dolu zvyčajne zúžený, 30-70 mm vysoký a 15-25 mm hrubý, na bledofialovom alebo jemne červenkastom podklade vínovočerveno jamkatý, na vrchole belavý, na báze bielo plstnatý, vnútri najprv špongiovito vypchatý, neskôr dutý, tvrdý a krehký, na otlačených miestach zelenie.

Dužina:

Dužina je žltkastobelavá, na vzduchu nad lupeňmi a na okraji hlúbika vínovočervenie, v báze hlúbika sa sfarbuje na oranžovo. Chuť má príjemne korenistú a vôňu ovocnú. Mlieko je krvavočervené až vínovočervené s purpurovým odtieňom, chuť má miernu.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledookrový.

Výskyt:

Rastie od septembra do novembra v ihličnatých lesoch, najmä na vápenatých pôdach. U nás je všade dosť zriedkavý.



Je to veľmi lahodná huba, chuťou podobná rýdziku pravému.