Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Lactarius piperatus »

História popisu - Lactarius piperatus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Vladimír Kunca
Dátum: 11.05.2015 19:14

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Lactarius pergamenus (Sw. ex Fr.) Fr.; 1<b>Agaricus piperatus</b> <b>L.</b>, <i>Sp. pl.</i> <b>2</b>: 1173 (1753)<br><b>Agaricus piperatus</b> <b>Scop.</b>, <i>Fl. carniol.</i>, Edn 2 (Wien) <b>2</b>: 449 (1772)<br><b>Agaricus piperatus var. lactescens</b> <b>Alb. &amp; Schwein.</b>, <i>Consp. fung.</i> (Leipzig): 208 (1805)<br><b>Agaricus piperatus</b> <b>L.</b>, <i>Sp. pl.</i> <b>2</b>: 1173 (1753) <b><font color='#0000FF'>var. piperatus</font></b><br><b>Galorrheus piperatus</b> <b>(Scop.) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 128 (1871)<br><br><b>Lactarius piperatus</b> <b>(L.) Pers.</b>, <i>Tent. disp. meth. fung.</i> (Lipsiae): 64 (1797) <b><font color='#0000FF'>f. piperatus</font></b><br><b>Lactarius piperatus var. amarus</b> <b>Gillet</b>, <i>Hym&#233;nomyc&#232;tes</i> (Alen&#231;on): 216 (1876) [1878]<br><b>Lactarius piperatus</b> <b>(L.) Pers.</b>, <i>Tent. disp. meth. fung.</i> (Lipsiae): 64 (1797) <b><font color='#0000FF'>var. piperatus</font></b><br><b>Lactifluus piperatus</b> <b>(L.) Roussel</b>, (1806)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
10 1174964


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 03.01.2014 19:28

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius piperatus je charakteristický hladkým (jemne zamatovým), ale často trochu zrnitým, zvrásneným (popraskaným) povrchom klobúka, ktorý je farebne vo všeobecnosti biely, belavý až krémový. Lupene má vždy veľmi husté a nízke (do 1,5mm). Mlieko zostáva dlho biele aj pri zasychaní a nereaguje farebnou zmenou pri použití KOH (NaOH), čím sa dá (okrem iných znakov) makroskopicky odlíšiť od Lactarius glaucescens, ktorého mlieko zasychá po dlhej dobe na zelenkasto a reaguje s KOH žlto oranžovo. Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú iný povrch klobúka (plstnatý, výraznejšie zamatový), ich lupene sú vo všeobecnosti vyššie a aj redšie u dospelých plodníc. Pri Lactarius vellereus je mlieko samo o sebe (pri izolovaní od dužiny) mierne až jemne horké, ale dužina je ostro štipľavá, a je nemenné s KOH. Lactarius bertillonii má mlieko veľmi štipľavé a mení sa v reakcií s KOH na žlto oranžovo. Ešte spomeniem Lactarius controversus, ten má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá (pri Lactarius piperatus je suchá), za výrazného sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia (Lactarius piperatus nie je zónovaný). Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté (Lactarius piperatus skôr biele až krémové). Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).  1Lactarius piperatus je charakteristický hladkým (jemne zamatovým), ale často trochu zrnitým, zvrásneným (popraskaným) povrchom klobúka, ktorý je farebne vo všeobecnosti biely, belavý až krémový. Lupene má vždy veľmi husté a nízke (do 2 mm). Mlieko zostáva dlho biele aj pri zasychaní a nereaguje farebnou zmenou pri použití KOH (NaOH), čím sa dá (okrem iných znakov) makroskopicky odlíšiť od Lactarius glaucescens, ktorého mlieko zasychá po dlhej dobe na zelenkasto a reaguje s KOH žlto oranžovo. Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú iný povrch klobúka (plstnatý, výraznejšie zamatový), ich lupene sú vo všeobecnosti vyššie a aj redšie u dospelých plodníc. Pri Lactarius vellereus je mlieko samo o sebe (pri izolovaní od dužiny) mierne až jemne horké, ale dužina je ostro štipľavá, a je nemenné s KOH. Lactarius bertillonii má mlieko veľmi štipľavé a mení sa v reakcií s KOH na žlto oranžovo. Ešte spomeniem Lactarius controversus, ten má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá (pri Lactarius piperatus je suchá), za výrazného sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia (Lactarius piperatus nie je zónovaný). Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté (Lactarius piperatus skôr biele až krémové). Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch (niekedy aj v čisto ihličnatých lesoch) až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch. 1Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch (niekedy aj v čisto ihličnatých lesoch) až do horského pásma, je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch.


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 03.01.2014 19:27

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch. 1Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch (niekedy aj v čisto ihličnatých lesoch) až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch.


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 03.01.2014 13:26

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik 25-90 x 13-30 mm, často nadol zužujúci, nepravidelný, v strede často vydutý, niekedy zakrivený. Povrch suchý, jemne zrnitý (často s malými jamkami) až zvrásnený, biely, belavý, niekedy sa farbí orieškovo hnedo, krémovo okrovo hlavne pri báze. 1Hlúbik 25-90 x 13-30 mm, často nadol zužujúci, nepravidelný, v strede často vydutý, niekedy zakrivený. Povrch suchý, hladký, jemne zrnitý (často s malými jamkami) až zvrásnený, biely, belavý, niekedy sa farbí orieškovo hnedo, krémovo okrovo hlavne pri báze.


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 03.01.2014 13:23

Výskyt od:

Old VersionNew Version
19 16

Klobúk:

Old VersionNew Version
1 1Klobúk s priemerom 40-120 (160) mm, v mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom, neskôr sa vyrovnáva a je plochý s hlbšie vtlačeným stredom, nakoniec môže byť až hlboko preliačený. Okraj klobúka je najskôr nadol zahnutý, neskôr rovný a nakoniec niekedy ohnutý smerom nahor. Často je povrch klobúka tvarovo nepravidelný, zvlnený (hlavne u starých plodníc). Pokožka klobúka je matná, ale niekedy akoby pokrytá lesklou glazúrou, suchá, hladká (veľmi jemne zamatová), ale často v strede akoby zrnitá a posiata jamkami, smerom k okraju často výrazne sústredene zvrásnená, samotný okraj nie je ryhovaný, ale zrnitý až zvrásnený. Za suchého počasia je celý povrch klobúka plodnice niekedy akoby popraskaný a výraznejšie zvrásnený. Farba klobúka biela, belavá, často krémová (hlavne v strede), neskôr v týcho miestach orieškovo hnedá až hrdzavá. Môžu sa vyskytnúť miesta (škvrnky) s okrovým zafarbením. Okraj väčšinou zostáva dlho biely.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1 1Lupene veľmi husté, veľmi tenké, vysoké iba 1-2 mm, husto rozvidlené po celej dĺžke lupeňov (teda nie iba pri hlúbiku), prestriedané lupienkami, v mladosti pripojené až mierne zbiehavé, neskôr často zbiehavé, farebne krémovo belavé, bledo krémové až krémové s oranžovým nádychom, na poškodených miestach orieškovo hnedo žltkasté až hrdzavé.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1 1Hlúbik 25-90 x 13-30 mm, často nadol zužujúci, nepravidelný, v strede často vydutý, niekedy zakrivený. Povrch suchý, jemne zrnitý (často s malými jamkami) až zvrásnený, biely, belavý, niekedy sa farbí orieškovo hnedo, krémovo okrovo hlavne pri báze.

Dužina:

Old VersionNew Version
1 1Dužina pevná, tuhá, zrnitá, biela až belavá, ale časom sa sfarbuje na reze krémovo až krémovo žltkasto (na báze hlúbika výrazne žlto). Vôňa nevýrazná ovocná (kyslastá), pri zasychaní výraznejšie jablková (medová). Chuť dužiny korenistá (štipľavá). Mlieko nehojné, husté, biele, v kontakte s dužinou sa veľmi pomaly farbí hnedo žltkasto, izolované je nemenné, nereaguje na KOH. Chuť mlieka výrazne korenistá (štipľavá) a zvieravá.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1 1Výtrusný prach biely.

Makrochemické reakcie:

Old VersionNew Version
1 1Reakcia KOH na dužine aj mlieku negatívna, na FeSO4 na dužine staroružová.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius piperatus je charakteristický hladkým (jemne zamatovým), ale často trochu zrnitým, zvrásneným (popraskaným) povrchom klobúka, ktorý je farebne vo všeobecnosti biely, belavý až krémový. Lupene má vždy veľmi husté a nízke (do 1,5mm). Mlieko zostáva dlho biele aj pri zasychaní a nereaguje farebnou zmenou pri použití KOH (NaOH), čím sa dá (okrem iných znakov) makroskopicky odlíšiť od Lactarius glaucescens, ktorého mlieko zasychá po dlhej dobe na zelenkasto a reaguje s KOH žlto oranžovo. Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú iný povrch klobúka (plstnatý, výraznejšie zamatový), ich lupene sú vo všeobecnosti vyššie a aj redšie u dospelých plodníc. Pri Lactarius vellereus je mlieko samo o sebe (pri izolovaní od dužiny) mierne až jemne horké, ale dužina je ostro štipľavá, a je nemenné s KOH. Lactarius bertillonii má mlieko veľmi štipľavé a mení sa v reakcií s KOH na žlto oranžovo. Ešte spomeniem Lactarius controversus, ten má klobúk biely, belavý, bielo sivý, no farbí sa časom (miestami) ružovo, ružovo červeno (hlavne v strede), niekedy tiež okrovo. Pokožka je akoby pokrytá glazúrou, lesklá a lepkavá (pri Lactarius piperatus je suchá), za výrazného sucha jemne zamatová a matná. V okrajovej časti je vidno zónovanie (kruhy), avšak farebne iba mierne odlišné od okolia (Lactarius piperatus nie je zónovaný). Lupene sú ružové, mäsovo červenkasté (Lactarius piperatus skôr biele až krémové). Reakcia mlieka na KOH iba niekedy žltkastá. Viaže sa na topoľ (Populus sp.) a vŕbu (Salix sp.), ale môže byť aj dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) osobné poznatky

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 10


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 22:02

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1(Fr.) S. F. Gray 1(L.) Pers.


Zmeny urobil: Ing. Milan Zelenay
Dátum: 27.07.2006 09:15

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Fr.) S. F. Gray

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius pergamenus (Sw. ex Fr.) Fr.;


Úvodné znenie

Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 28.05.2001 00:00

Rýdzik korenistý

Lactarius piperatus
Ryzec peprný

Jedlá huba
Výskyt: IX. - XI.

Ľudové názvy:

mlieč, biľ, biľak, bieľ, beľmo, horkyňa, horýč, goryl, chräpkan


Pravidlá stránok www.nahuby.sk a kontakt

Autor a vlastník: Roland Baranovič
Stránky sú aktualizované aj na základe informácií od pani dr. Ivony Kautmanovej, odborníčky na mykológiu zo Slovenského národného múzea.
Príspevky v diskusiách a pod fotografiami sú názory užívateľov a správca stránky nemôže preberať akúkoľvek zodpovednosť za vyjadrenia užívateľov a diskutujúcich.

Zobraziť desktop verziu