Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Suillus variegatus »

História popisu - Suillus variegatus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 23.12.2011 23:11

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Sw.) Kuntze

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Boletus variegatus Sw., K. Vetensk-Acad. Nya Handl. 31: 8 (1810) Ixocomus variegatus (Sw.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 414 (1888)


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 05.04.2001 00:00

masliak strakatý

Suillus variegatus
klouzek (hřib) strakoš

Jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-140 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom plocho vankúšovitý s bledým podvinutým okrajom. Celý je pokrytý žltosivo olivovou až špinavopomarančovou plsťou; rastom klobúka sa plsť trhá na trsovité šupinky, ktoré v starobe miznú. Najprv je sivožltý až špinavopomarančový alebo hnedočervenkastý, v dospelosti bledší, špinavožltý. Pokožka je iba mierne slizká a dá sa pomerne ťažko olúpať. V dospelosti býva okraj klobúka ostrý.

Plodná časť:

Rúrky sú relatívne krátke (8-15 mm), najprv žltkasté alebo bledopomarančové, v dospelosti tmavoolivové, otlačením slabo zmodrejú; zväčša bývajú široko prirastené alebo pri hlúbiku aj kratšie. Póry sú trochu špinavšie sfarbené, najprv sivožltkasté, potom bledopomarančové, neskôr so zeleným odtieňom a napokon bývajú hnedoolivové. Poranením trochu zmodrejú a modré škvrny sa postupom času menia na hnedé. V dospelosti sú póry okrúhle až hranaté, stredne veľké a v úplnej starobe bývajú nepravidelne predĺžené, takže sú takmer lúčovite usporiadané.

Hlúbik:

Hlúbik je 30-90 mm dlhý a 25-40 mm hrubý, najprv dosť bruchatý, potom valcovitý, na báze často kyjakovite zhrubnutý, citrónovožltý s okrovým odtieňom, v dolnej časti oranžovohnedastý, niekedy červenkastý, takmer hladký, dolu trochu bledo plstnatý.

Dužina:

Dužina je žltkastá až bledopomarančová, nad rúrkami v klobúku a pod povrchom hlúbika citrónovožltá, v báze s pomarančovým tónom, niekedy až hnedastá alebo aj červenkastá. Na vzduchu sa obyčajne mení na modrozelenkastú. V hlúbiku je trochu vláknitá. Vonia slabo ihličím, avšak nie veľmi príjemne. Chuť má nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý.

Ľudové názvy:

kožušek

Výskyt:

Masliak strakatý rastie od júna do novembra najčastejšie v borových lesoch v piesočnatej pôde. Je to všeobecne rozšírený druh najmä v nížinách, ale ani vo vyšších polohách nie je zriedkavý. Vyskytuje sa v Európe a na Sibíri. V Severnej Amerike a v Japonsku ho zatiaľ nenašli.


Je to síce jedlá huba, ale nie práve najlepšej kvality. Mladé plodnice sú vhodné na nakladanie do octu. Ich dužina je chrumkavá. Varením trochu tmavne.