História popisu - Daphne laureola

lykovec vavrínový

Daphne laureola L.
lýkovec vavřínový

Jedovatá huba
Výskyt: IV. - VI.

Klobúk/Plodnica:

Stálezelený, málo rozvetvený ker dorastajúci do výšky 40 - 100 cm. Vzpriamené i poliehavé konáre majú šedožltú kôru, na ktorej ostávajú v spodnej časti jazvy po opadaných listoch. Listy 5-13 cm dlhé, 1-4 cm široké, sú nakopené najmä na koncoch, sú striedavé, podlhovasto oválne, kožovité, na vrchnej strane lesklé a tmavšie ako na spodnej strane. Na konci vetvičiek rozkvitá v hroznovitých strapcoch 5-10 voňavých kvetov s blanitými listenmi, krátkymi stopkami, s jednoduchým štvorpočetným okvetím. Kvety sú obojpohlavné a po odkvitnutí sa tvoria asi 1 cm kôstkovice, ktoré sú po dozretí modročierne. Rozširujú ich vtáci.

Výskyt:

Rastie v krovinatých porastoch, v redších listnatých lesoch a na ich okrajoch, pripadne po okrajoch ciest v západnej a južnej Európe, najčastejšie na vápencovom podloží v humóznej vlhkej pôde. Je ho možné nájsť na západe od Veľkej Británie, na Pyrenejskom poloostrove a Azorských ostrovoch až po Grécko a Turecko na východe. Zo severu je ohraničený juhom Nemecka, Rakúskom, Maďarskom a severom Balkánského poloostrova. Na juhu zasahuje aj na africký kontinent do Alžírska a Maroka. Bol zavlečený aj do Severnej Ameriky. Na Slovensku a v Čechách sa nevyskytuje.

Význam:

Okrasná, u nás iba pestovaná, jedovatá rastlina. Obsahuje rastlinné toxiny dafnin, dafnetin, dihydrokumarin a mezerein. Sú jedovaté pre ľudí a domáce zvieratá najmä po požití, spôsobujú slinenie, nevolnosť a bolesti brucha vedúce až k bezvedomiu. Pri styku pokožky so šťavou listov alebo s poranenou kôrou dochádza k jej podráždeniu a u citlivých ľudí vznikajú nepríjemné pľuzgiere.

Poznámka / Zaujímavosti:

Podľa antickej mytológie sa zamiloval boh Apolón do nymfy Dafné - dcéry boha riek Penea a prenasledoval ju. Keď ju už takmer dobehol, premenila sa na vavrín - Laurus nobilis. Vavrínovými ratolesťami venčili hlavy antických víťazov, my sme túto rastlinu degradovali na obyčajné korenie - bobkový list. Určitou satisfakciou pre nymfu Dafné môže byť tá skutočnosť, že botanici pomenovali jej menom rod lykovec. Najprv zrejme len vavrínu podobný lykovec vavrínový (Daphne laureola), neskôr do rodu Daphne zaradili desiatky druhov lykovcov. Spolu s ďalšími druhmi patria do čeľade vrabcovníkovité (Thymalaeaceae), ktorá je rozšírená predovšetkým v trópoch. Aj preto zrejme neudivuje, že v našej prírode rastú len tri druhy lykovcov, pričom dva z nich sú veľmi zriedkavé. Tento stav má na svedomí štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zatlačilo mnohé teplomilné treťohorné rastliny na juh Európy, odkiaľ sa z nich po roztopení pevninského ľadovca dokázala vrátiť len časť, resp. nejaké percento dokázalo prežiť v refúgiách aj priamo v strednej Európe.