Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Lactarius albocarneus »

História popisu - Lactarius albocarneus

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Ing. Pete Nouzovský
Dátum: 09.11.2017 12:46

Kvalita:

Old VersionNew Version
1 16

Význam:

Old VersionNew Version
1 1Nejedlý druh s velmi palčivým mlékem


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 02.01.2015 22:15

Slovenský názov:

Old VersionNew Version
1rýdzik okrovosivastý 1rýdzik mazľavý


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 07.11.2013 17:45

Výskyt do:

Old VersionNew Version
110 111

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene široko pripojené až zbiehavé, pomerne husté, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, biele až žltkasto krémové. 1Lupene široko pripojené až zbiehavé, stredne husté, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, biele až žltkasto krémové.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina belavá (bledo hnedastá), pomaly sa na reze mení na žltkasto, pomerne mäkká a špongiovitá (v hlúbiku). Vôňa nevýrazná, sladkasto ovocná. Chuť po chvíli štipľavá až horkastá. Mlieko biele, tuhne v podobe kvapiek na lupeňoch na krémovo žltkasto, izolované nemenné, stredne hojné, chuť po chvíli horká až štipľavá, neskôr na špičke jazyka dosť štipľavá. 1Dužina belavá (bledo hnedastá), pomaly sa na reze mení na žltkasto, pomerne mäkká a špongiovitá (v hlúbiku). Vôňa nevýrazná, sladkasto ovocná. Chuť po chvíli štipľavá až horkastá. Mlieko biele alebo vodnato biele, tuhne v podobe kvapiek na lupeňoch na krémovo žltkasto, aj izolované na papieri má pred zaschnutím slabo žltkastú farbu, stredne hojné, chuť po chvíli horká až štipľavá, neskôr na špičke jazyka dosť štipľavá.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)  1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) osobné poznatky


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 06.11.2013 21:26

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojou viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná). 1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojou viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj o Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná).


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 06.11.2013 21:25

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojom viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná). 1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojou viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná).


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 06.11.2013 21:25

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom a hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojom viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná). 1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojom viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná).


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 06.11.2013 21:24

Slovenský názov:

Old VersionNew Version
1 1rýdzik okrovosivastý

Výskyt od:

Old VersionNew Version
1 19

Výskyt do:

Old VersionNew Version
1 110

Klobúk:

Old VersionNew Version
1 1Klobúk s priemerom 30-70 (90) mm, najprv klenutý (plocho klenutý), čoskoro plochý, niekedy s viacmenej vtlačeným stredom, okraj dlho podvinutý, často akoby zvlnený. Povrch za vlhka výrazne slizký (klzký), hladký, za sucha táto slizká vrstva zhustne a vytvára akoby drsnejší lesklý povrch (ako plastová fólia). Farba krémová, sivo belavá, zelenkasto žlto hnedá, často so šedo fialovým nádychom. Nezónovaný, iba niekedy trochu tmavší v strede.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1 1Lupene široko pripojené až zbiehavé, pomerne husté, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, biele až žltkasto krémové.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1 1Hlúbik valcovitý až nepravidelný, hladký alebo jemne pozdĺžne žilkovaný (zvrásnený), za vlhka klzký až lepkavý, za sucha často s odstávajúcimi kúskami povrchu, belavý až bledo krémový, dlho plný, dosť mäkký a pružný (iba u starých plodníc s dutinou).

Dužina:

Old VersionNew Version
1 1Dužina belavá (bledo hnedastá), pomaly sa na reze mení na žltkasto, pomerne mäkká a špongiovitá (v hlúbiku). Vôňa nevýrazná, sladkasto ovocná. Chuť po chvíli štipľavá až horkastá. Mlieko biele, tuhne v podobe kvapiek na lupeňoch na krémovo žltkasto, izolované nemenné, stredne hojné, chuť po chvíli horká až štipľavá, neskôr na špičke jazyka dosť štipľavá.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1 1Výtrusný prach belavý.

Makrochemické reakcie:

Old VersionNew Version
1 1Reakcia KOH na dužine krémovo ružová.

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom a hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojom viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná).

Výskyt:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius albocarneus sa viaže na jedľu (Abies alba), niektorí autori hovoria výnimočne aj o smreku (Picea sp.), ale všeobecne v ihličnatých lesoch so zastúpením jedľe, alebo v zmiešaných lesoch s jedľou a bukom (Fagus sp.). Vyskytuje sa vzácne, väčšinou na zásaditých pôdach (na vápencoch) až do horských oblastí.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1216232 10


Úvodné znenie

Publikoval: Oldřich Roučka
Dátum: 03.10.2013 20:25

Lactarius albocarneus Britzelm.
ryzec bledoslizký