Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rôsolovka lupeňovitá

Tremella foliacea Pers.
rosolovka listovitá

Nejedlá huba
Výskyt: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sa skladajú z rôsolovitých, tenkých, pružných, rôzne poskrúcaných, zvlnených a zdeformovaných lalokov, ktoré bývajú často v dosť hojnom počte. Tieto laloky majú spoločnú základňu a rastú dosť nahusto, preto môžu niektoré plodnice pripomínať mozog. Trsy bývajú dosť veľké a husté a to hlavne v období po dažďoch. Za ideálnych podmienok môže dosahovať veľkosť až okolo 100 mm, občas aj do 150 mm. Keď chytíme konár, na ktorom rôsolovka rastie a trochu ním zatrasieme, je jasne vidieť ako sa rôsolovité trsy začnú triasť podobne ako huspenina. Jednotlivé laloky nie sú hrubé, naopak sú dosť tenké, približne okolo 1 – 3 mm, na ploche hladké, ale častejšie viditeľne zvrásnené. Z oboch strán sú pokryté výtrusorodou vrstvou. Ich okraje sú tenšie a zvlnené vo väčšej miere.
Rôsolovka lupeňovitá je huba dvoch tvárí. Za vlhkého a daždivého počasia plodnice nasiaknu vodou a ožívajú, pričom sú pružné, mäsité, lesklé, či už bledohnedej, červenohnedej, tmavohnedej, ale v starobe aj žltohnedej farby. Počas suchého a pre huby nepriaznivého počasia sa scvrkávajú a stávajú sa pre nás nezaujímavou, nevzhľadnou a ťažko identifikovateľnou vecou čiernej farby.

Plodná časť:

Hyménium pokrýva celý povrch plodnice.

Dužina:

Po rozrezaní jednotlivých lalokov zistíme, že dužina je pružná, želatínová, bez akejkoľvek výraznej vône i chute.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Výskyt:

Hnilé drevo v podobe konárov z listnatých, ale aj ihličnatých stromov je veľmi vhodným miestom na jej rast. Druhové zastúpenie drevín, na konároch ktorých ju môžeme nájsť je dosť široké. Najčastejšie by to však mali byť dub, buk, jelša, lieska, vŕba, breza, topoľ. Na hnijúcich zvyškoch ihličnanov rastie o niečo menej, pričom prevládajú smrek, borovica a jedľa. Taktiež nepohrdne ani hnijúcim pňom či reznou plochou kmeňov. Z tejto skladby drevín je zrejmé, že rastie tak v listnatých, ako aj v zmiešaných a ihličnatých lesoch, v listnatých porastoch v okolí vodných tokov, v parkoch, v alejách a podobne. Nerobí jej problém ani vyššia nadmorská výška, no skôr ju môžeme nájsť v nížinách a pahorkatinách. Obdobie rastu nie je presne ohraničené, pokiaľ sú vhodné podmienky, môžeme ju nájsť aj po celý rok. Samozrejme najviac trpí, keď je teplé, suché alebo tiež mrazivé počasie. Z toho dôvodu býva hojnejšia v jarných a tiež v jesenných mesiacoch, kedy má najvhodnejšie podmienky.

Význam:

Odvážnejší hubári, ktorí majú chuť experimentovať a radi skúšajú nové veci, môžu rôsolovku lupeňovitú ochutnať. Čerstvé a mladé plodnice, ktoré nie sú napadnuté plesňou sú jedlé. Reálnejšie je však skôr jej využitie ako ozdoba do šalátov. Kvalitou sa nachádza v pomyselnom rebríčku dosť nízko a keďže sa dajú nazbierať po celý rok oveľa kvalitnejšie druhy húb a názory na jej jedlosť sa vo viacerých atlasoch rozchádzajú, odporúča sa skôr nezbierať a nekonzumovať. V každom prípade je neškodná a nespôsobuje otravy.

Podobné druhy:

Aj keď je rôsoloviek viac druhov, nie je ťažké určiť ju správne a s istotou. Malá pravdepodobnosť je, že si ju pomýlime s uchovcom bazovým (Auricularia auricula-judae), ktorý môže hlavne v mladosti túto rôsolovku trochu pripomínať. Avšak jeho obľúbenou drevinou je, ako to už aj názov napovedá, baza čierna a tiež tvarom nápadne pripomína ľudské ucho.
Farbou sa môže podobať aj rôsolovka teplomilná (Tremella steidleri), ktorá rastie hlavne v jesenných mesiacoch a to dosť zriedkavo. Vyznačuje sa parazitovaním na pevníkoch na dubovom dreve.
Do úvahy ešte pripadajú tmavorôsolovec mozgovitý (Exidia glandulosa), ktorý nevytvára lupeňovité laloky a tmavorôsolovec mušľovitý (Exidia truncata), ktorého povrch je pokrytý drsnými výrastkami, akoby husto popichaný ihlou a viac čierny.

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Synonymum:

Exidia foliacea (Pers.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 48: 449 (1889)
Gyraria ferruginea (Sm.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 593 (1821)
Gyraria foliacea (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 594 (1821)
Naematelia foliacea (Pers.) Bonord., (1864)
Phaeotremella pseudofoliacea Rea, Trans. Br. mycol. Soc. 3(5): 377 (1912) [1911]

Tremella ferruginea Sm., in Smith & Sowerby, Engl. Fl. (London): tab. 1454 (1805)
Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799]
Tremella fimbriata Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799] var. fimbriata
Tremella fimbriata var. lactea J. Kickx f., Fl. Crypt. Flandres (Paris) 2: 116 (1867)
Tremella foliacea var. communis Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 303 (1805)
Tremella foliacea var. ferruginea (Sm.) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939)
Tremella foliacea var. fimbriata (Pers.) S. Lundell, Fungi Exsiccati Suecici: no. 940 (1941)
Tremella foliacea Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 98 (1800) [1799] var. foliacea
Tremella foliacea var. pseudofoliacea (Rea) Kobayasi, Sci. Rep. Tokyo Bunrika Daig., Sect. B 4: 22 (1939)
Tremella foliacea var. succinea (Pers.) Neuhoff, Z. Pilzk. 10(3): 73 (1931)
Tremella foliacea var. violascens Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 303 (1805)

Tremella nigrescens Fr., Summa veg. Scand., Section Post. (Stockholm): 341 (1849)
Tremella succinea Pers., Mycol. eur. (Erlanga) 1: 101 (1822)
Ulocolla foliacea (Pers.) Bref., Unters. Gesammtgeb. Mykol. (Liepzig) 7: 98 (1888)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Ing. Juraj Kianička (01. 12. 2014)
Zmeny vykonali: Oldřich Roučka (11. 12. 2013), Paľo ° (23. 12. 2011), Ing. Milan Zelenay (24. 03. 2006), Mgr. Roland Baranovič (21. 08. 2001)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Fungorum.org
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum
Cybernat
Patrimoine naturel du Payx de Caux et de l
HLASEK
Photo Gallery wildlife pictures
TPG
Toshiro's small photo gallery of Boletes and other mushrooms


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia