Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik krvavý

Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr.
ryzec krvomléčný

Výborná jedlá huba
Výskyt: IX. - XI.

Klobúk/Plodnica:

rýdzik krvavý OBR 445748 Klobúk s priemerom 50-150 mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr sa vyrovnáva a v strede je vtlačený, povrch hladký až hrboľatý, akoby potiahnutý glazúrou, za vlhka lesklý a trochu lepkavý (mazľavý), zónovanie nemusí byť prítomné, alebo je v podobe nevýrazných škvŕn (kvapkovitých), inak je farba klobúka nepravidelne (zmiešaná) bledo oranžová, oranžovo okrová, oranžovo sivá, krémovo sivá, sivo vínovo červená, niekedy s fialovým (mordým) nádychom a zelenými odleskami. Okraj je dlho výrazne podvinutý, v mladosti pravidelný, neskôr zvlnený, ale zostáva nadol zahnutý, jemnúčko plstnatý (vidno pod lupou).

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké, rozvidlené až časom niekedy anastomózne pri hlúbiku, prestriedané lupienkami, farba bledo vínovo červenkastá alebo s bledo ružovo žlto hnedým nádychom, po poranení po dlhšom čase zelenkasté. Ostrie je často v neskoršom veku bledšie.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý, niekedy smerom k báze tenší, 30-50 (60) x 15-20 (30) mm, v mladosti plný, neskôr vatovitý až dutý, povrch rovný až jemne pozdĺžne žilkovaný, bielo oinovatený na vínovo červenom, sivasto fialovom, alebo belavo fialovom podklade, na vrchu skôr lysý, zvyčajne s niekoľkými nepravidelnými škvrnami (ďubkami) vo farbe vínovo červenej, hnedastej až tehlovej (tmavšej od okolia). Pod lupeňmi je farba bielo sivastá, neskôr akoby sa vytváral pruh pod lupeňmi. Po poranení sa hlúbik sfarbuje zelenkasto.

Dužina:

Dužina pevná, ale krehká, belavá v stredovej časti hlúbika a klobúka, inak bledo ružovkasto žlto hnedá, ale veľmi rýchlo sa na reze v periférnych oblastiach sfarbuje pod pokožkou klobúka tehlovo, nad lupeňmi a po okraji hlúbika tmavo vínovo červeno až hnedasto červeno, po niekoľkých hodinách sa mení na hnedo zelenkasto. Vôňa nevýrazná, ovocná, chuť dužiny mierna až horkastá. Mlieko nehojné, vínovo červené s fialovým nádychom, alebo červeno hrdzavé, nemenné, chuť mlieka mierna až horkastá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je krémový.

Výskyt:

Lactarius sanguifluus rastie pomerne vzácne, zvyčajne skupinovo na suchých aj vlhkých stanovištiach, na skôr vápencovom podloží, viaže sa na borovicu (Pinus sp.). Nájdeme ho v teplejších oblastiach. Je to veľmi chutná huba (chuťové vlastnosti ako Lactarius deliciosus).

Podobné druhy:

Lactarius sanguifluus je ľahko identifikovateľný druh rýdzika, nakoľko je na našom území jediný (ak sa tu neobjaví Lactarius vinosus), ktorý ihneď po poranení roní vínovo červené mlieko. Niekedy sú rozlišované jeho variety Lactarius sanguifluus var. violaceus a Lactarius sanguifluus var. vinosus. Podľa najnovších teórií sú tieto dve formy vedené ako samostaný druh - Lactarius vinosus.
Lactarius vinosus rastie geograficky ešte južnejšie (stredomorská oblasť), má klobúk aj hlúbik s bledými až tmavými vínovo červenými tónmi, klobúk vo všeobecnosti viditeľne zónovaný, klobúk sa výrazne sfarbuje do zelena po jeho vytrhnutí (poškodení), hlúbik zväčša krátky a výrazne zužujúci na báze, lupene bledo fialové až vínovo červené. Naproti tomu Lactarius sanguifluus má klobúk s oranžovými tónmi, klobúk sa pomaly a relatívne slabo sfarbuje do zelena, zväčša nie je zónovaný, hlúbik je valcovitý a málokedy zužujúci sa na báze, lupene ružovkasté.
Iné druhy, za ktoré by bola teoreticky zámena možná, majú mlieko najskôr oranžové, pričom vínovo červenú farbu naberá až po určitom čase (napr. Lactarius semisanguifluus po 5-10 minútach, iné druhy (Lactarius deterrimus,...) až neskôr, ak vôbec).

Poznámka / Zaujímavosti:

Podľa najnovších teórií a pozorovaní (Autor: Jorinde Nuytinck, Promotor: Prof. Dr. Annemieke Verbeken, UNIVERSITEIT GENT Faculteit Wetenschappen Vakgroep Biologie, Lactarius section Deliciosi (Russulales, Basidiomycota) and its ectomycorrhiza: a morphological and molecular approach. 2004-2005) je vedený ako samostaný druh Lactarius vinosus (Quél.→) Bataille, Fl. Monogr. Astérosporales: 28 (1908), ktorý je ešte aj momentálne v Index Fungorum braný ako synonymum pre Lactarius sanguifluus. Niektoré iné autority ich už rozlišujú (napr. Russulales News, MycoBank). Dá sa rozlíšiť aj makroskopicky.



Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt),
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso),
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin),
Jorinde Nuytinck, Promotor: Prof. Dr. Annemieke Verbeken, UNIVERSITEIT GENT Faculteit Wetenschappen Vakgroep Biologie, Lactarius section Deliciosi (Russulales, Basidiomycota) and its ectomycorrhiza: a morphological and molecular approach. 2004-2005.

Synonymum:

Hypophyllum sanguifluum Paulet, Traité sur les Champignons Comestibles (Paris) 2: 186, tab. 81 (1793)
Lactifluus sanguifluus (Paulet) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)
Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 341 (1838) var. sanguifluus
Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 341 (1838) f. sanguifluus
Lactarius sanguifluus var. yvreus C. Mart., Bulletin des Travaux de la Société Botanique de Genève, Section de la Société suisse de Botanique 7: 184 (1894)
Lactarius sanguifluus f. roseus Lalli & Pacioni, in Lalli, Pacioni & Leonardi, Micol. Veg. Medit. 17(2): 127 (2003)
Lactarius sanguifluus var. asiaticus Dörfelt, Kiet & A. Berg bis, Feddes Repert. 115(1-2): 169 (2004)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (19. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (09. 08. 2001)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.





rýdzik krvavý
rýdzik krvavý
Lactarius sanguifluus
Ivelina Assyova
exsikát

Ext. zdroje

Fungi in Italia
Lactarius sanguifluus
JJ.Wuilbaut
CERCLE DE MYCOLOGIE DE MONS
Russulales News
Lactarius sanguifluus


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia