Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik hnedastosivý

Lactarius flexuosus var. flexuosus (Pers.) Fr.
ryzec zprohýbaný

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 30 – 180 mm, najskôr plocho klenutý s jemne vtlačeným stredom, plochý, neskôr až preliačený (okraj sa vyrovnáva), často nepravidelný, pružný, pevný (kompaktný). Okraj zvlnený, najmä u mladých plodníc podvinutý, potom trochu zvrásnený, u starých plodníc často veľmi nepravidelný, laločnatý (zvlnený). Pokožka klobúka tenká až stredne hrubá, stiahnuteľná do 1/3, za sucha matného a oinovateného vzhľadu, za vlhka klzká a lesklá, nevýrazne zónovaná (niekedy aj dosť zreteľne pri okraji), u starých plodníc je povrch akoby zvrásnený, jamkatý, alebo vláknitý. Farba dosť variabilná, za mlada tmavo sivá alebo šedo okrová, potom šedá, šedo hnedá, purpurovo šedá, fialovo šedá, často aj s ružovými (červenkastými) tónmi, ale aj belavo šedá alebo belavo fialová, nakoniec u starších plodníc svetlokrémová.

Plodná časť:

Lupene pripojené až mierne zbiehavé, riedke, krehké, hrubé, pomerne vysoké 5-12 mm, niekedy aj rozvidelné, občas pri hlúbiku anastomózne, niekedy akoby rozvetvené a trochu anastomózne aj pri okraji klobúka. Farba krémová, krémovo okrová (môže blednúť do svetlo ružova), nakoniec tmavo krémovo okrovo ružové.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý alebo niekedy zužujúci smerom k báze (ale môžu byť prípady, že sa aj rozširuje), často nepravidelný, hrboľatý alebo jemne žilkovane ryhovaný, aj oinovatený (hlavne mladé plodnice), tuhý, ale krehký, plný (niekedy hubovito vypchatý), belavý, belavo krémový (sivý), nakoniec šedý, fialovo šedý, na báze často žlto okrový.

Dužina:

Dužina belavá (rovnakej farby v klobúku aj hlúbiku), alebo len niekedy mierne a pomaly žltnúca, tuhá (plná) až zrnitá (hubovitá) v hlúbiku. Chuť dužiny mierna, potom štipľavá, vôňa nevýrazná, jemne ovocná (jablková), neskôr môže byť cítiť jemne citrónovo. Mlieko biele, belavé, krémovo belavé, hojné, zasychá na lupeňoch v svetlo krémovo zelenkastých kvapkách (tento jav je na niektorých plodniciach zreteľný už pri prvom pohľade na ne), izolované na biely papier žltne (3-4 min.). Chuť mlieka ihneď veľmi štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach bledo krémový.

Makrochemické reakcie:

Reakcia KOH na pokožku klobúka a dužinu jasno žltá.

Výskyt:

Lactarius flexuosus var. flexuosus rastie skupinovo v ihličnatých a zmiešaných lesoch až do horského pásma, často pozdĺž ciest a na voľných priestranstvách. Viaže sa na borovicu (Pinus sp.), smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.), ale na severe Nemecka boli registrované nálezy aj pod dubom (Quercus sp.) a hrabom (Carpinus sp.). Je pomerne hojný v Škandinávií, ale v centrálnej Európe je vzácnejší.

Podobné druhy:

Lactarius flexuosus var. flexuosus je vzhľadovo dosť variabilný druh. Vyznačuje sa pevným a pružným klobúkom, často zvlneným, laločnatým, farby premenlivej, najmä šedej, purpurovo šedej, ružovo šedej, viacmenej s prítomným zónovaním. Lupene sú riedke, hrubé a dosť vysoké, najprv krémové, potom tmavšie, hlúbik približne rovnako sfarbený ako klobúk, na báze nažltlý. Jeho varieta Lactarius flexuosus var. roseozonatus sa líši prakticky iba inou farbou klobúka, ktorá je ružová, purpurovo ružová a zónovanie (kruhy) sú výraznejšie, tmavšie. Jeho lupene by mali byť trochu hustejšie a bledšie ako pri Lactarius flexuosus var. flexuosus. Mikroskopicky sa inak nelíšia.
Podobnosť vykazuje Lactarius circellatus, ktorý však nemá vo všeobecnosti farbu klobúka ružovkastú alebo purpurovú, nemá také riedke lupene (jeho sú dosť husté), na báze hlúbika nemá žltkastú zónu a viaže sa na hrab (Carpinus sp.), prípadne liesku (Corylus sp.) a niekedy aj dub (Quercus sp.), teda v listnatých lesoch.
Zámena je možná aj za Lactarius pyrogalus, ktorý sa však viaže na liesku (Corylus sp.), jeho klobúk je viac vo farbách zelenkasto okrových, jeho lupene sú riedke, ale nie hrubé, a sú oveľa výraznejšie sfarbené už pri mladých plodniciach (výrazne krémové, ružovkasto žlto hnedé). Taktiež chuť jeho dužiny je ihneď oveľa štipľavejšia ako pri Lactarius flexuosus.
Lactarius blennius a Lactarius fluens sa viažu na buk (Fagus sp.), majú oveľa hustejšie a tenšie lupene, inú farbu klobúka (Lactarius fluens navyše s výraznou bledou zónou na jeho okraji).
Lactarius trivialis sa môže vyskytnúť v rovnakom biotope, ale okrem iného sa vyznačuje výrazne klzkým až slizkým povrchom klobúka aj hlúbika za vlhkého počasia, pričom aj za sucha je povrch klobúka výraznejšie klzký. Jeho hlúbik je navyše skoro vždy dutý.

Poznámka / Zaujímavosti:

Lactarius flexuosus var. flexuosus a Lactarius flexuosus var. roseozonatus sú v IF brané ako synonymá s platným menom Lactarius flexuosus (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. l. (London) 1: 624 (1821), ale je možné rozlišovať ich variety, nakoľko takéto rozlíšenie akceptujú a praktizujú mnohé autority (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt, M.T. Basso).

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (17. 11. 2013)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Russulales News
Lactarius flexuosus


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia