Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

suchohríb plstnatý

Boletus subtomentosus L.
suchohřib plstnatý

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-100 mm v priemere, najprv je takmer polguľovitý, potom mierne klenutý až plocho vankúšovitý, olivovookrový, olivovohnedý až sivohnedý, jemne plstnatý až zamatový, suchý, matný. Za suchého počasia býva často rozpukaný na políčka. Okraj má dosť dlho podvinutý. Pokožka sa nedá olúpať.

Plodná časť:

Rúrky sú 4-15 mm dlhé, k hlúbiku prirastené až trochu zbiehavé, od dužiny klobúka sa dajú v dospelosti pomerne ľahko oddeliť. Sú živo zlatožlté, v starobe zelenkastožlté, často s hnedastým odtieňom, po otlačení nemenia farbu a iba na zvlhnutých exemplároch sa sfarbujú na špinavomodro. Póry sú dosť veľké, hranaté, v dospelosti zúbkovité, najprv žiarivožlté, neskôr zelenkastožlté a v starobe s hnedastým odtieňom.

Hlúbik:

Hlúbik je 60-100 mm dlhý a 15-20 mm hrubý, valcovitý (iba zriedkavo trochu bruchatý), dolu často stenčený alebo aj zahrotený, plný a pevne mäsitý. Býva žltý, žltohnedastý alebo červenohnedastý (toto sfarbenie spôsobujú jemné zrnité plstnaté vločky), inokedy celý žltkastobelavý až intenzívne žltý, v dospelosti na báze hnedý. Bazálne mycélium je belavé.

Dužina:

Dužina je v klobúku biela alebo krémová, podpokožkou klobúka trochu hnedočervenkastá, v hlúbiku žltkastá, na reze nemení farbu a iba zriedkavo dostáva veľmi slabý modrastý tón, ktorý zakrátko mizne. Má dosť pevnú konzistenciu, dolná časť hlúbika býva tuhá. Chuť je príjemne hubová a vôňa slabo ovocná, mladé plodnice zapáchajú trochu jodoformom.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je hnedastoolivový.

Ľudové názvy:

naťahel, riečičkár, mašľak

Výskyt:

Suchohríb plstnatý rastie od júna do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch. Najbohatšie sa vyskytuje v teplých svetlých dubinách. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to dobrá jedlá huba, najmä kým sú jej plodnice celkom mladé. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby a je vhodná aj na sušenie. Na zbieranie ju vrelo odporúčame.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Boletus

Synonymum:

Boletus crassipes Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: tab. 112 (1774)
Boletus cupreus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 86 (1774)
Boletus lanatus Rostk., in Sturm, Deutschl. Fl., 3 Abt. (Pilze Deutschl.) 5: 77 (1844)
Boletus leguei Boud., Bull. Soc. mycol. Fr. 10(1): 62 (1894)
Boletus pannosus Rostk., in Sturm, Deutschl. Fl., 3 Abt. (Pilze Deutschl.) 5(21/22): 79 (1844)
Boletus striipes Fr., Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 502 (1874)
Boletus subtomentosus f. gracilis Killerm., Pilze aus Bayern, Kritische Studien besonders zu M. Britzelmayr; Standortsangaben u.(kurze) Bestimmungstabellen: I. Teil: Thelephoraceen, Hydnaceen, Polyporaceen, Clavariaceen und Tremellaceen 16: 9 (1925)
Boletus subtomentosus f. leguei (Boud.) Vassilkov, in Novin (Ed.), Ecologiya i Biologiya Rastenii Vo.vtochnoevropeskot Lesotundry [Ecology and Biology of Plants of the East-European Forest Tundra], Pt. 1 (Leningrad): 57 (1970)
Boletus subtomentosus f. roseipes Killerm., Pilze aus Bayern, Kritische Studien besonders zu M. Britzelmayr; Standortsangaben u.(kurze) Bestimmungstabellen: I. Teil: Thelephoraceen, Hydnaceen, Polyporaceen, Clavariaceen und Tremellaceen 16: 9 (1925)
Boletus subtomentosus L., Sp. pl. 2: 1178 (1753) f. subtomentosus
Boletus subtomentosus subsp. punctatipes C. Martín, (1904)
Boletus subtomentosus L., Sp. pl. 2: 1178 (1753) subsp. subtomentosus
Boletus subtomentosus var. albo-ochraceus Pilát, (1951)
Boletus subtomentosus var. bulbosus C. Mart., (1894)
Boletus subtomentosus var. conoides Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 10 (1800) [1799]
Boletus subtomentosus var. crassipes (Schaeff.) Smotl., Sber. K. böhm. Ges. Wiss. Prag, Math.-Naturwiss. Cl.: 39 (1912) [1911]
Boletus subtomentosus var. cupreus (Schaeff.) Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 10 (1800) [1799]
Boletus subtomentosus var. gilvus Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 239 (1805)
Boletus subtomentosus var. lanatus (Rostk.) Smotl., Sber. K. böhm. Ges. Wiss. Prag, Math.-Naturwiss. Cl.: 38 (1912) [1911]
Boletus subtomentosus var. lepidopodes Opat., Commentation Historico-Naturalis de Familia Fungorum Boletoideorum (Berolini): 33 (1836)
Boletus subtomentosus var. luteolus Velen., České Houby 4-5: 717 (1922)
Boletus subtomentosus var. marginalis Boud., Icon. Mycol. (Paris) 2: tab. 72 (1907)
Boletus subtomentosus var. murinus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 10 (1800) [1799]
Boletus subtomentosus var. nigricans E.A. Herrm., Pilz- und Kräuterfreund 5(7): 175 (1922)
Boletus subtomentosus var. pannosus (Rostk.) Smotl., Sber. K. böhm. Ges. Wiss. Prag, Math.-Naturwiss. Cl.: 38 (1912) [1911]
Boletus subtomentosus var. perplexus A.H. Sm. & Thiers, Boletes of Michigan (Ann Arbor): 257 (1971)
Boletus subtomentosus var. rubiginosus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 10 (1800) [1799]
Boletus subtomentosus var. sanguineus Opat., Commentation Historico-Naturalis de Familia Fungorum Boletoideorum (Berolini): 32 (1836)
Boletus subtomentosus var. sistotremoides J. Kickx f., Fl. Crypt. Flandres (Paris) 2: 242 (1867)
Boletus subtomentosus var. subbadius R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzfr., 1 Edn 5 (Berlin): pl. 88 [text] (1924) [1923]
Boletus subtomentosus var. subbulbosus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 10 (1800) [1799]
Boletus subtomentosus L., Sp. pl. 2: 1178 (1753) var. subtomentosus
Boletus subtomentosus var. tesselatus Opat., Commentation Historico-Naturalis de Familia Fungorum Boletoideorum (Berolini): 32 (1836)
Boletus subtomentosus var. tomentosus Opat., Commentation Historico-Naturalis de Familia Fungorum Boletoideorum (Berolini): 32 (1836)
Boletus subtomentosus var. virescens Bres., in Clus.-Istvanffy
Boletus xanthus (E.-J. Gilbert) Merlo, I Nostri Funghi, I Boleti, Edn 2 (Genoa): 50 (1980)
Ceriomyces subtomentosus (L.) Murrill, Mycologia 1(4): 153 (1909)
Leccinum subtomentosum (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 647 (1821)
Rostkovites subtomentosus (L.) P. Karst., Revue mycol., Toulouse 3(no. 9): 16 (1881)
Versipellis subtomentosus (L.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 158 (1886)
Xerocomopsis subtomentosus (L.) Reichert, Palest. J. Bot., Rehovot Ser. 3: 229 (1940)
Xerocomus ferrugineus var. leguei (Boud.) Bon, Docums Mycol. 24(no. 93): 50 (1994)
Xerocomus lanatus (Rostk.) Singer, Farlowia 2: 296 (1946) [1945]
Xerocomus leguei (Boud.) Montegut ex Bon, Docums Mycol. 14(no. 56): 16 (1985) [1984]
Xerocomus subtomentosus (L.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 418 (1888)
Xerocomus subtomentosus f. rubrotinctus Simonini & Contu, Micologia 2000 (Trento): 496 (2000)
Xerocomus subtomentosus f. squarrosus A.N. Petrov, Mikol. Fitopatol. 17(1): 44 (1983)
Xerocomus subtomentosus (L.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 418 (1888) f. subtomentosus
Xerocomus subtomentosus f. xanthus E.-J. Gilbert, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 47: 142 (1931)
Xerocomus subtomentosus subsp. punctatipes (Mart.) Dennis, Kew Bull. 10(1): 124 (1955)
Xerocomus subtomentosus (L.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 418 (1888) subsp. subtomentosus
Xerocomus subtomentosus var. albo-ochraceus (Pilát) Pilát, in Pilát & Dermek: 81 (1974)
Xerocomus subtomentosus var. leguei (Boud.) Maire, Treb. Mus. Ciènc. nat. Barcelona, sér. bot. 15(no. 2): 41 (1933)
Xerocomus subtomentosus var. luteolus (Velen.) Šutara, Czech Mycol. 60(1): 41 (2008)
Xerocomus subtomentosus (L.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 418 (1888) var. subtomentosus
Xerocomus xanthus (E.-J. Gilbert) Curreli, Riv. Micol. 32(1-2): 31 (1989)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (04. 02. 2003)
Zmeny vykonali: Paľo ° (30. 09. 2012), Michal Graca (23. 03. 2009), Pavol Kešeľák (12. 06. 2008), Ing. Milan Zelenay (26. 07. 2006)