A
| abnormita | organizmus alebo jeho časť odlišujúca sa od normálneho stavu |
| acyanofilný | pozri cyanofilný |
| aff. | affinis - podobné na niečo ale ste si istý že sa od toho líši |
| akantofýza | sterilný element pokrytý pravidelnými alebo nepravidelnými výrastkami; často sa vyskytuje v hyméniu druhov rodu obrúbenec (Aleurodiscus) |
| alantoidný | tvaru klobásy alebo pozdĺžne pretiahnutého semena fazule |
| alimentárny | zapríčinený požitou potravou; napr. alimentárna otrava hubami |
| amyloidný | farbiaci sa roztokmi obsahujúcimi jód na sivomodro až na černasto; na farbenie výtrusov, vreciek, hýf a pod. sa používa Melzerovo činidlo |
| anastomóza | priečna priehradka spájajúca lupene |
| anemochória | rozširovanie vzdušným prúdením (vetrom) |
| angiokarpná plodnica | pozri krytá plodnica |
| antagonistický | protichodný a vzájomne sa rušiaci |
| antibiotikum | špecifická látka potláčajúca alebo usmrcujúca iné organizmy |
| antropochória | rozširovanie človekom |
| apikulum | končistý výbežok na bazídiospóre; v mieste nazývanom hilum je výtrus pripojený na sterigmu |
| apotécium | otvorená plodnica vreckatých húb (Ascomycetes); técium tvorené súvislou vrstvou vreciek a parafýz nie je v čase zrelosti zakryté pletivami; apotécium môže byt sediace alebo stopkaté |
| apresórium | špecializovaná hýfa, ktorou sa huba pridŕža na podklade (na hostiteľovi) |
| askokarp | plodnica vreckatých húb (Ascomycetes) |
| askospóra | výtrus, ktorý vznikol vo vrecku; vreckový výtrus |
| autodigescia (autolýza) | samovoľný rozklad (rozpustenie) pletiva účinkom enzýmov; napr. roztekanie lupeňov hnojníkov (Coprinus) |
| autotrofný | organizmus čerpajúci výživu z anorganických zlúčenín; za pomoci svetelnej alebo chemickej energie ich premieňa na organické látky |
B
| balistospóra | aktívne uvoľnený (odhodený) výtrus zo sterigmy |
| báza | najspodnejšia alebo dolná časť plodnice |
| bazídiokarp | plodnica bazídiových húb (Basidiomycetes) |
| bazidiola | bazídiu podobný kyjačikovitý sterilný element v hyméniu |
| bazídiospóra | výtrus, ktorý vznikol na bazídiu |
| bazídium | jednobunkový alebo viacbunkový element na konci hýfy; na bazídiách vznikajú výtrusy; pozri aj fragmobazídium a holobazídium |
| bilaterálna dužina lupeňa | pozri dvojstranná dužina lupeňa |
| bispórické bazídium | bazídium s dvoma výtrusmi |
| bitunikátne vrecko | vrecko s dvojvrstvovou stenou; vonkajšia stena v čase zrelosti puká a vnútorná sa vysúva von |
| blastospóra | výtrus, ktorý vznikol pučaním; blastospóry sú charakteristické pre kvasinkovité |
| bočný hlúbik | hlúbik, ktorý sa ku klobúku pripája na jeho obvode |
| bochníkovitý | nepravidelne do šírky rozšírene polguľovitý |
| bradavičnatý | na povrchu pokrytý drobnými zaoblenými výrastkami, ktoré ostro vystupujú nad povrch |
| bruškatý | uprostred najširší a k obidvom koncom zúžený |
| brva | pomerne dlhý, pružný výrastok na povrchu plodnice; je tuhšej konzistencie ako chlp |
| brvitý | pokrytý pomerne dlhými, tuhými a pružnými odstávajúcimi brvami |
D
| delikvescentné lupene | samovoľne sa rozpúšťajúce lupene |
| dendrofýza | sterilný, nepravidelne rozkonárený element v hyméniu niektorých bazídiových húb z radu rozličnotvarých (Aphyllophorales), napr. v rodoch obrúbenec (Aleurodiscus), cytídia (Cytidia) |
| dermatomykóza | hubové ochorenie kože, vlasov a nechtov ľudí i živočíchov |
| det. | určovateľ |
| determinácia | určenie |
| dextrinoidný | farbiaci sa roztokmi obsahujúcimi jód na žltohnedo až na červenohnedo; aj pseudoamyloidný |
| diam. | diameter - priemer |
| die | dátum dňa zberu |
| dikaryontná hýfa | pozri dvojjadrová hýfa |
| diploidný | s dvojnásobným počtom chromozómov v jadre bunky |
| disepimentum | stena rúrky hríbovitých (Boletaceae) a trúdnikovitých (Polyporaceae) |
| distinktný hlúbik | pozri vylomiteľný hlúbik |
| drevnatý | tvrdý, pevný a slabo ohybný; konzistencie dreva |
| drevný | rastúci na dreve |
| drobivý | ľahko rozdrobiteľný v prstoch |
| druh | základná systematická kategória zahrňujúca jedince, ktoré vznikli vývojom zo spoločného predka; jedince jedného druhu netvoria prechodné tvary a svojimi znakmi sa výrazne odlišujú od hociktorého iného druhu |
| dužina | (trama), pletivo plodnice húb; v jednotlivých častiach plodnice má charakteristickú stavbu |
| dvojjadrová hýfa | hýfa, ktorej bunky obsahujú po dve jadrá; vznikla splynutím dvoch pohlavne odlíšených jednojadrových hýf; pri bazídiových hubách dvojjadrové hýfy tvoria dužinu plodníc |
| dvojstranná dužina lupeňa | hýfy dužiny oblúkovite vybiehajú zo stredu lupeňov na obidve strany k povrchu |
E
| ektospór | jedna z vrstiev steny výtrusu |
| elipsoidný | predĺžený, s pozdĺžnou osou viac-menej 2-krát dlhšou ako priečne osi; tvaru elipsy |
| endospór | jedna z vrstiev steny výtrusu |
| epifylný | rastúci na listoch |
| epifytický | rastúci na povrchu rastliny |
| epigeické huby | huby tvoriace plodnice nad zemou |
| epispór | jedna z vrstiev steny výtrusu |
| epitécíum | vrstva pletiva v apotéciu nad téciom; vzniká napr. spojením koncov parafýz |
| et al. | et alii - "a spolupracovníci/ostatní" ak sa nevie o presnom človeku zo skupiny |
| etálium | bochníkovitá plodnica slizoviek (Myxomycota) |
| etiketa | lístok s údajmi o uchovanej hube; obsahuje názov druhu, údaje o nálezisku, dátum zberu, meno určovateľa a zberateľa |
| etnomykológia | odvetvie národopisu, ktoré skúma význam a využitie húb v živote národov (ľudu) |
| excentrický hlúbik | pozri mimostredový hlúbik |
| excipulum | pletivo charakteristickej stavby v apotéciu susediace s téciom a hypotéciom; excipulum tvorí vonkajší povrch a okraj apotécia |
| exikát | vysušený a podľa zaužívaných zvyklostí spracovaný exemplár huby alebo rastliny (vždy viacero plodníc) |
| exospór | jedna z vrstiev steny výtrusu |
H
| halucinogén | látka vyvolávajúca prechodné psychické zmeny spojené so zrakovými víziami a halucináciami |
| haploidný | s jednoduchým počtom chromozómov v jadre bunky |
| haustórium | špecializovaná hýfa, ktorou čerpá huba výživu z hostiteľovej bunky |
| hemiangiokarpná plodnica | pozri polozatvorená plodnica |
| heterotrofný | organizmus čerpajúci výživu z hotových organických látok utvorených autotrofným organizmom |
| hilum | miesto, na ktorom bazídiospóra prisadá na sterigmu |
| hladký | bez výrastkov, výstupkov a priehlbiniek |
| hlúbik | časť plodnice, na ktorej je klobúk |
| hľuza | zhrubnutá bazálna časť hlúbika |
| hodvábny | pokrytý jemnými, hustými, mäkkými, lesklýmí a v jednom smere k povrchu pritlačenými chlpmi, ktoré tvoria lesklé odenie ako hodváb |
| holobazídium | nedelené jednobunkové bazídium |
| holokarpická stielka | stielka, ktorá sa celá premení na spórangium |
| holý | s povrchom bez odenia |
| hrboľ | vyvýšenina uprostred temena |
| hrboľatý | pokrytý nepravidelnými nízkymi vypuklínamí |
| husté lupene | lupene, medzi ktorými je medzera menšia ako 1 mm; zvyčajne sú husto vedľa seba natlačené |
| húževnatý | pevný, pružný, nie ľahko ohybný |
| hyalínny | prepúštajúci svetlo; priehľadný |
| hydrochória | rozširovanie vodou |
| hýfa | hubové vlákno, zvyčajne priehradkami rozdelené na jednotlivé bunky; hýfy tvoria podhubie a dužinu plodníc |
| hygrofánny klobúk | klobúk ľahko nasiakavý vodou; voda vyplní medzibunkové priestory, čím farba pokožky klobúka stmavne |
| hyménium | výtrusorodá vrstva bazídiových húb (Basidiomycetes); skladá sa z bazídií a sterilných elementov (cystíd, bazidiol atď.) |
| hymenofor | časť plodnice, ktorá má na svojom povrchu hyménium; býva rozličného tvaru |
| hypoderma | podpokožkové pletívo plodnice, ktoré má inú stavbu ako ostatná dužina |
| hypogeické huby | huby tvoriace plodnice pod zemou |
| hypotécium | časť dužiny apotécia pod téciom |
K
| kapilícium | drsnostenné hýfy gléby bruchatkotvarých (Gasterales); aj sterilné hýfy v plodniciach slizoviek (.Myxomycota) |
| kleistotécium | guľovito uzavretá plodnica niektorých vreckatých húb (Ascamycetes) |
| klíčny otvor | miesto na výtruse, ktorým pri klíčení preniká mladá hýfa |
| klobúk | rozšírená časť plodnice; hymenofor na spodnej strane môže mať rozličný tvar |
| konídium | nepohlavný výtrus, ktorý vznikol oddelením na vrchole špecializovanej hýfy |
| konzolovitý | plochý, viac-menej rovnako hrubý, odstávajúci a kolmo bokom pritlačený na podklad |
| koprofilný | rastúci na hnoji alebo na truse zvierat |
| kopytovitý | na priečnom priereze trojuholníkovitý, širšou stranou pritlačený na podklad; spodná strana je horizontálna; podobný konskému kopytu |
| koreňujúci hlúbik | hlúbik, ktorého báza je koreňovito pretiahnutá a ponorená hlboko v podklade |
| korkovitý | pevný, málo pružný, silným tlakom prstami trocha stlačiteľný; ako korok |
| kornútikovitý | dutý, široko kužeľovitého tvaru, na širšej strane otvorený, na opačnú stranu kužeľovito sa zužujúci |
| kortína | pozri pavučinka |
| kožovitý | pevný, pružný a neštavnatý; ploský a hrubý |
| krčiažkovitý | viac-menej guľovitý alebo široko a krátko valcovitý, na vrchole zúžený a otvorený, na báze polguľovitý |
| krehký | pevný, málo ohybný, lámavý a málo súdržný |
| krytá plodnica | plodnica, ktorej výtrusorodé pletivo je počas celého vývinu uzavreté vnútri; angiokarpná plodnica |
L
| labyrintový hymenofor | hymenofor tvorený dutinkami, na priereze podlhovastými a rozlične poprehýbanými; prechodný typ medzi lupeňovitým a rúrkovitým hymenoforom |
| lastúrovitý | tvaru polovice lastúry korýtka rybničného |
| laterálny hlúbik | pozri bočný hlúbik |
| leg. | zberateľ |
| lepkavý | pokrytý slabou lepkavou vrstvičkou slizu |
| lesklý | viac-menej odrážajúci dopadajúce svetlo |
| lievikovitý | dutý, hore otvorený, rotačný, k báze sa rovnomerne zužujúci tvar |
| ligatívna hýfa | pomerne hrubostenná, bohato rozkonárená hýfa s krátkou bázou; nemá priehradky ani pracky; tvorí dužinu plodnice |
| lichenizované huby | organizmy, kde v symbióze žije huba s riasou alebo sinicou; častejší názov je lišajníky |
| lichenológia | náuka o lichenizovaných hubách (lišajníkoch) |
| lišajníky (Lichenes) | pozri lichenizované huby |
| lištovitý hymenofor | hymenofor tvorený nízkymi lupeňovitými vyvýšeninami (lištami) |
| loc. | lokalita |
| lokalita | pozri nálezisko |
| lupene | ploché, zvislo postavené útvary na spodnej strane klobúka, ktoré sú pokryté hyméniom |
| lupeňovitý hymenofor | hymenofor tvorený plochými, zvislo postavenými útvarmi - lupeňmi |
| lupienok | lupeň, ktorého dĺžka nepresahuje polovicu dĺžky normálneho lupeňa |
| lysý | počas vývinu strácajúci odenie a stávajúci sa holým |
M
| makromycéty | huby tvoriace nápadné, voľným okom dobre pozorovateľné plodnice |
| makroskopický | pozorovateľný voľným okom alebo lupou pri malom zväčšení |
| marginálna cystida | pozri cheilocystida |
| matný | bez lesku |
| mäkký | málo pevný, nepružný, slabým tlakom prstov stlačiteľný |
| mäsitý | polotuhý, viac-menej šťavnatý; ľahko sa krája nožom |
| metabolizmus | premena látok a energie; chemické deje v živom organizme |
| mikrometer (um) | dĺžková jednotka; 1 um je 0,001 mm |
| mikromycéty | huby tvoriace drobné plodnice pozorovateľné iba lupou alebo huby netvoriace plodnice |
| mimostredový hlúbik | hlúbik, ktorý sa ku klobúku pripája nie v strede, ale bližšie k okraju; excentrický hlúbik |
| miskovitý | podobný čiaškovitému, ale širší a plytkejší, na báze vtlačene polguľovitý |
| miznúci | krátkeho trvania |
| mliečnica | osobitná hýfa v dužine plodnice vylučujúca tekutinu - mlieko |
| mlieko | nepriehľadná tekutina vytekajúca z mliečnice po narušení dužiny plodnice; môže mat rozličnú farbu |
| morcheloidná plodnica | klobúkatá plodnica, ktorej hymenofor vyrastá na temene klobúka; lupene sú zhrubnuté, rozlične zdeformované a pripomínajú plodnicu smrčka (Morchella) |
| mozgovitý | laločnato zbrázdený ako mozog |
| mycélium | pozri podhubie |
| mykobiont | huba zúčastňujúca sa s riasou alebo sinicou na stavbe lišajníkovej stielky |
| mykofloristika | odvetvie mykológie, ktoré skúma výskyt húb na určitom území |
| mykológia | náuka o hubách |
| mykoríza | symbióza podhubia húb s koreňmi rastlín, najmä drevín |
N
| nadol zahnutý okraj klobúka | okraj zahnutí nadol v uhle 90° a väčšom |
| nadvihnutý okraj klobúka | mierne nahor obrátený okraj; s povrchom klobúka zviera uhol väčší ako 90° |
| nadvinutý okraj klobúka | okraj navrch, na povrch klobúka zvinutý |
| nahor zahnutý okraj klobúka | okraj výrazne nahor obrátený; s povrchom klobúka zviera uhol 90° a menší |
| nálezisko (lokalita) | zemepisne určené miesto výskytu a zberu huby |
| námeľ | sklerócium kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea) |
| nepravidelná (iregulérna) dužina lupeňa | hýfy dužiny prebiehajú neusporiadane |
| nevylomiteľný (indistinktný) hlúbik | hlúbik, ktorý nemožno oddeliť od klobúka bez jeho poškodenia; dužina hlúbika a klobúka je súvislá |
O
| obličkovitý | tvaru obličky, s priečnou osou najdlhšou, na báze široko zaokrúhlený a na vrchole široko preliačený |
| obligátny parazit | parazit, ktorý môže žiť iba na živom hostiteľovi |
| obrátená (inverzná) dužina lupeňa | konce hýf dužiny sa stáčajú od povrchu do stredu |
| oddelenie | hlavná systematická kategória; v mykológii má príponu -mycota |
| odsadené lupene | voľné lupene, ktoré sú kratšie, takže medzi lupeňmi a hlúbikom vzniká väčšia medzera |
| oídium | nepohlavný výtrus, ktorý vznikol na špecializovanej hýfe oddeľovaním od vrcholu k báze |
| oinovatený | holý, pokrytý tenkou voskovitou vrstvičkou, ktorú možno ľahko zotrieť |
| okraj klobúka | okrajová hrana klobúka |
| ontogenéza | individuálny vývin organizmu |
| operkulátne vrecko | vrecko otvárajúce sa pri uvoľňovaní výtrusov na vrchole viečkom |
| ornamentika | sústava výrastkov a priehlbiniek na povrchu výtrusu |
| osmotický tlak | vnútorný tlak v bunke vyvolaný prenikaním menej koncentrovaných roztokov do viac koncentrovaných |
| osteň | výrastok dužiny plodnice pokrytý hyméniom, súčasť ostnatého hvmenoforu; aj končistý výrastok na povrchu plodnice |
| ostiolum | pozri vyúsťovací otvor |
| ostnatý hymenofor | hymenofor tvorený ostňami, ktoré môžu byť rozličnej dĺžky, tvaru a konzistencie |
| ostrie lupeňa | hrana lupeňa, na ktorej sa spájajú bočné plochy |
| ostrý | zúžený do ostrého uhla |
| otrubnatý | pokrytý drobnými, škridlicovito odstávajúcimi šupinkami |
| otvorená (gymnokarpná) plodnica | plodnica, ktorej hymenofor sa vyvíja na spodnej strane klobúka; ani v raných vývinových štádiách nie plodnica obalená plachtičkou |
P
| páperistý | pokrytý mäkkými, krátkymi a hustými chĺpkami |
| parafýza | sterilný vláknitý element vo výtrusorodej vrstve (téciu) vreckatých húb (Ascomycetes) |
| parazit | organizmus, ktorý žije na hostiteľovi alebo v hostiteľovi na jeho útraty; zvyčajne vyvoláva ochorenie, prípadne aj zánik hostiteľa |
| parenchým | pletivo zložené z buniek, ktoré majú všetky strany približne rovnakých rozmerov |
| pásikavý | pokrytý na povrchu súbežnými pásikmi, ktoré sú rozlíšené farebne, prípadne aj výškou |
| patogénny | choroboplodný |
| pavučinka (kortína) | čiastočná plachtička, ktorá v podobe pavučinky spája v mladosti okraj klobúka s hlúbikom |
| perfektné štádium | vývinové štádium huby, v ktorom sa tvoria pohlavné rozmnožovacie orgány |
| perídium | pozri zákrovka |
| perifýzy | sterilné brvy vo vyúsťovacom otvore peritécia |
| perispór | jedna z vrstiev steny výtrusu |
| peritécium | uzavretá hruškovitá alebo fľaškovitá plodnica vreckatých húb (Ascomycetes); má vlastnú stenu a na temene vyúsťovací otvor (ostiolum) |
| pevný | tuhý, málo pružný; možno ho krájať nožom |
| plazmódium | bezblanná mnohojadrová stielka slizoviek (Myxomycota); čiže sa amébovito pohybovať |
| plektenchým | hubové pletivo zložené z pospletaných hýf; tvorí dužinu plodnice |
| pleurocystida | cystida umiestená na ploche lupeňa |
| plodnica | časť stielky huby, v ktorej sa tvoria výtrusy |
| plodnicové lôžko (stróma) | húževnatý až drevnatý, zriedka mäsitý útvar podhubia tvorený spleťou hýf; na ňom alebo v ňom vyrastajú plodnice |
| plocha lupeňa | bočná zvislá časť lupeňa |
| plochý | rovný, nezvlnený, s povrchom tvoriacim rovinu |
| plstnatý | pokrytý jemnými, veľmi hustými, pevne spletenými chlpmi do súvislého lesklého pokryvu |
| podhubie (mycélium) | vlastné vegetatívne telo huby; skladá sa z hýf rozrastených na podklade alebo v podklade |
| podklad (substrát) | materiál, na ktorom huba rastie a čerpá z neho výživu |
| podvinutý okraj klobúka | naspodok, na spodnú stranu klobúka zvinutý |
| pohyblivý prsteň | prsteň nepritlačený tesne na hlúbik a nahor i nadol posuvný |
| polguľovitý | tvaru pologule; na báze plochý, na vrchole polguľovito vypuklý |
| polorozliata plodnica | plodnica rozprestretá a pritlačená na podklad, ktorá na okrajoch tvorí klobúčiky |
| polozatvorená (hemiangiokarpná) plodnica | plodnica, ktorej okraj klubúka sa podvinie dovnútra a utvorí dutinu zospodku uzavretú čiastočnou alebo celkovou plachtičkou; hymenofor sa vyvíja na vrchnej strane dutiny |
| pomúčený | pokrytý drobnými bielymi zrnkami, ktoré nemožno zotrieť; na pohľad sivý alebo biely |
| pór | pozri ústie rúrky |
| pošva | vakovitý útvar na báze hlúbika; zvyšok celkovej plachtičky |
| pracka | oblúkovitý výrastok na hýfach bazídiových húb (Basidiomycetes) a askogénnych hýfach vreckatých húb (Ascomycetes) |
| pravidelná (regulérna) dužina lupeňa | dužina. ktorej hýfy sú prevažne rovnobežné |
| priorita | prvenstvo; zásada priority vo vedeckom názvosloví určuje, že správny je najstarší platne uverejnení názov určitej taxonomickej (systematickej) kategórie |
| pripojené lupene | lupene prisadajúce na hlúbik nie celou svojou šírkou |
| pripojenie lupeňov (inzercia) | spôsob pripojenia alebo vzájomného postavenia lupeňov a hlúbika |
| prirastené lupene | lupene pripojené na hlúbik celou šírkou |
| prsteň | prstencovitý útvar na hlúbiku; zvyšok čiastočnej plachtičky |
| pseudoamyloidný | pozri dextrinoidný |
| pseudocystida | cystida vzniknutá z mliečnice alebo z inej hýfy |
| pseudoparenchým | hubové pletivo zložené z hýf s takmer guľovitými bunkami; na priereze sa podobá na parenchým |
| pučanie | nepohlavné rozmnožovanie, pri ktorom z materskej bunky v vypučí dcérsky bunka; charakteristický spôsob rozmnožovania kvasinkovitých |
R
| rad | systematická kategória zahrňujúca príbuzné čeľade a podradená triede; rad má príponu -ales, v slovenskom názvosloví -tvaré |
| rebernatý | so značne vystupujúcimi, väčšinou trocha oddialenými rebrami |
| receptákulum | hlúbiku podobná valcovitá časť plodnice hadovkovitých (Phallaceae), ktorá má na vrchole glébu |
| redukčné delenie | delenie jadra hunky, pri ktorom nastáva redukcia počtu chromozómov na polovicu; napr. pri tvorbe askospór a bazídiospór |
| regulérna dužina lupeňa | pozri pravidelná dužina lupeňa |
| resupinátna plodnica | pozri rozliata plodnica |
| riedke lupene | lupene, medzi ktorými je medzera väčšia ako 1 mm |
| rizomorfa | povrazcovitý útvar podhubia tvorený zväzkom hrubostenných hýf; biela dužina uprostred je na povrchu obalená černastou kôrovitu vrstvou |
| rod | základná systematická kategória zahrňujúca príbuzné druhy a podradená čeľadi; názov rodu píšeme veľkým začiatočným písmenom |
| rozliata (resupinátna) plodnica | plodnica celou plochou rozprestretá a pritlačená na podklad ; |
| roztrhaný | nepravidelne rozstrihaný na cípy a zárezy |
| rôsolovítý | veľmi mäkký, priesvitný až priehľadný, ale nie vodnatý a nepružný |
| rúrkovitý hymenofor | hymenofor tvorený tesne vedľa seba stojacimi, zrastenými alebo nezrastenými rúrkami, |
| rúrky | duté, viac-menej valcovité útvary na spodnej strane klobúka; vnútri sú vystlané hyméniom |
| rúško | pozri hyménium |
| ryhovaný | zbrázdený súbežnými nehlbokými ryhami |
S
| saprofyt | organizmus žijúci na odumretých rastlinných alebo živočíšnych telách a ich zvyškoch |
| semiresupinátna plodnica | pozri polorozliata plodnica |
| sférocysta | guľovitá bunka v dužine plodníc niektorých pečiarkotvarých (Agaricales) |
| sieťka | sieťovitý útvar na vrchole hlúbika, zvyčajne farebne odlišný; sieťka je zbiehajúci sterilný rúrkovitý hymenofor |
| skeletová hýfa | hrubostenná dlhá a nerozkonárená hýfa bez priehradiek a praciek; tvorí dužinu plodníc |
| sklerócium | trváci útvar podhubia z husto pospletaných hýf; má oválny alebo zaoblený tvar a na povrchu je krytý kôrovou vrstvou |
| sklopený okraj klobúka | nadol zahnutý v uhle menšom ako 90° |
| slizký | pokrytý hrubšou vrstvou slizu, ktorý vzniká zoslizovatením hýf pokožky alebo celkovej plachtičky |
| sp. | species - druh |
| spóra | výtrus |
| spórangium | jednobunkový útvar na podhubí, v ktorom vznikajú výtrusy (spórangiospóry) |
| spp. | množné číslo pre sp. - druh |
| ssp. | subspecies - poddruh |
| sterigma | stopôčka na bazídiu, na ktorej vyrastá výtrus |
| sterilný | neplodní, neutvárajúci rozmnožovacie telieska |
| stielka | telo baktérií, rias, húb a lišajníkov; nie je diferencované ako pri vývojove vyšších rastlinách na koreň, stonku a listy; pri hubách zahrňujeme pod pojem stielka podhubie aj plodnicu |
| stĺpik | sterilný útvar v plodnici bruchatkotvarých (Gasterales) obklopeníý glébou |
| stredový (centrálny) hlúbik | hlúbik, ktorý sa ku klobúku pripája v jeho geometrickom strede |
| stróma | pozri plodnicové lôžko |
| stržeň (medulárne excipulum) | časť dužiny apotécia pod hypotéciom; zvonku je ohraničená pletivom excipula |
| subgléba | sterilné pletivo pod glébou v bazálnej časti plodnice niektorých bruchatkotvarých (Gasterales) |
| subhyménium | pletivová vrstva pod hyméniom; má osobitnú stavbu a vyrastajú z neho bazídiá |
| substrát | pozri podklad |
| suchý | nic vlhký, nepokrytý slizom |
| suprahilárna depresia | miesto na výtruse tesne nad apikulom; pri ornamentovaných výtrusoch býva lysé a často obrúbené výraznejšou ornamentikou |
| symbióza | spolužitie organizmov za obojstranného úžitku; napr. lichenizované huby, mvkoríza |
| synonymum | ďalší, z hľadiska priority neplatný názov |
| systém | v taxonómii zatriedenie každého organizmu na určité miesto |
T
| taxón | systematická jednotka (kategória) |
| taxonómia | odvetvie biológie, ktoré opisuje, pomenúva a zatrieďuje organizmy do systému (sústavy) na základe príbuzenských a vývojových vzťahov |
| técium | výtrusorodá vrstva apotécia tvorená vreckami a parafýzami |
| temeno klobúka | najvrchnejšia časť klobúka nad hlúbikom; miesto ležiace uprostred nad hlúbikom sa nazýva terč |
| tetraspórické bazídium | bazídium so štyrmi výtrusmi |
| toxín | jedovatý produkt hubového, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu |
| trama | pozri dužina |
| trieda | vyššia systematická kategória zahrňujúca rady a podradená oddeleniu; v mykológii má príponu -mycetes |
| trsnatý | rastúci v trsoch; bázy hlúbikov klobúkatých plodníc zrastajú alebo sú tesne postláčané |
| tupý | zúžený do tupého uhla, na hrane zaokrúhlený· |
| tvrdý | tlakom prstov nestlačiteľný, trocha pružný; pevný ako drevo |
V
| vajcovitý | tvaru slepačieho vajca; rotačného tvaru, v dolnej tretine najširší, s pozdĺžnou osou viac-menej dvakrát dlhšou ako priečne osi najširšej časti |
| vakuola | dutina v cytoplazme vyplnená roztokom látok |
| var. | variety - varieta |
| vegetatívna stielka | vlastné telo húb, podhubie bez plodníc |
| velum | plachtička obalujúca mladé plodnice húb |
| vidlicovitý lupeň | lupeň smerom k okraju klobúka raz alebo viac ráz rozdelený |
| vlnatý | pokrytý dlhými, voľne spletenými chlpmi |
| voľné lupene | lupene nepripojené na hlúbik |
| vráskovatý hymenofor | hymenofor, ktorého povrch je výrazne poprehýbaný, netvorí však hlboké jamky a vysoké lišty; častý je na rozliatych plodniciach |
| vrecko | kyjačikovitá, oválna až guľovitá bunka, v ktorej vznikajú výtrusy |
| vretenovitý | oblý, uprostred najhrubší a k obidvom koncom rovnomerne zúžený |
| vrtidlovitý | tvaru detského vrtidla; oblý, v hornej tretine najširší, k vrcholu rýchlo sa stenčujúci, k báze voľne sa stenčujúci tvar |
| vrúbkovaný | členený na zaokrúhlené tupé zúbky a ostré zárezy |
| vykrajovaný | plytko laločnatý, so zaokrúhlenými zárezmi i lalokmi |
| vykrojené lupene | lupene, ktoré prisadajú na hlúbik iba zúženou časťou, a pri hlúbiku sú čiastočne odsadené |
| vylomiteľný (distinktný) hlúbik | hlúbik, ktorý možno ľahko oddeliť od klobúka |
| vystúpavé lupene | lupene trvale kužeľovitých plodníc, takže ani na dospelom klobúku nie sú vodorovné, ale zvislé alebo šikmo postavené |
| výtrus | rozmnožovacie teliesko húb a iných výtrusných rastlín; je funkčne analogické semenu semenných rastlín |
| výtrusný prach | masa vypadaných výtrusov |
| vyúsťovací otvor (ostiolum) | otvor na temene peritécia |
Z
| zákrovka (perídium) | vonkajšia jednovrstvová alebo viacvrstvová stena plodnice bruchatkotvarých (Gasterales). ktorá obaľuje glébu, prípadne aj subglébu |
| zamatový | pokrytý krátkymi, veľmi hustými a jemnými chĺpkami, ktoré tvoria lesklé a mäkké odenie |
| zaokrúhlený | oblúkovito zakončený |
| zbiehavé lupene | prirastené lupene, ktoré oblúkovito prechádzajú na hlúbik |
| zoochória | rozširovanie živočíchmi |
| zoospóra | pohyblivý bičíkatý výtrus |
| zrnitý | pokrytý hrubšími zrnkami, ktoré sa dajú zvyčajne zotrieť |
| zúbkatý | delený na končisté zúbky a zaokrúhlené zárezy |
| zúbkom zbiehavé lupene | lupene, ktoré sú pri hlúbiku vykrojené a krátko zbiehavé |
| zvlnený | vlnovite sprehýbaný |
| zvoncovitý | dutý, na širšej strane otvorený, na druhej strane sa zužujúci do valcovitej časti, ktorá je na konci polguľovito uzavretá |
| zygota | diploidná bunka, ktorá vznikla splynutím dvoch gamét |
