Mykologická poradňa

Niekde som počul, ze existuje súvislosť medzi fázami mesiaca a výskytom húb. Môže byť na tom niečo pravdivé?

Nie je to vedecky podložené, ale dlhoročné skúsenosti hubárov dokazujú, že ak sa blíži spln mesiaca, rozhodne sa vyplatí ísť do lesa. Samozrejme, ak je napršané.

Nemáte k dizpozícii mapu výskytu infikovaných kliešťov na Slovensku?

Mapu výskytu nemám, je rozdiel, či ide o infekciu kliešťovou encefalitídou, alebo boreliózou. Územie Slovenska je však natoľko zasiahnuté, že takmer všade, kde sa kliešte vyskytujú hrozí možnosť nákazy. Kliešte uprednostňujú najmä listnaté lesy, v severnejších oblastaich sú zriedkavejšie.

Čo je to kumkvat?

Kumkvat - ak je myslené ako výslovnosť z kumquat, je ovocie a nemá nič s hubami. V prípade záujmu pozri : http://www.wegmans.com/kitchen/ingredien... odpoveď ďakujeme Soni.

Je dubák druh hríbu? Neviete náhodou jeho anglický názov?

Dubák patrí medzi hríbovité huby (také ktoré majú na spodku klobúka rúrky a nie lupene), jeho anglický názov je Cep, alebo Penny Bun.

Akým spôsobom je u nás možné pestovať (na akom dreve) hubu sii-take (húževnatec jedlý)? Kde je možné kúpiť, koľko stojí materiál pre jej pestovanie? (U nás ju skúšajú pestovať v bani Nováky).

Húževnatec jedlý sa dá pestovať aj u nás, na bukových klátikoch. Doporučujem preštudovat si knihu: Ginterová: Pestujeme huby, Príroda, 1985, kde je podrobne opísaná technológia pestovania. Sadbu sii-take zrejme na Slovensku nezoženiete, v čechách ju ponúka firma AMANITA, Dejvická 6, Praha,160 00, o inej firme neviem, a nemám predstavu, koľko môže stát sadba.

Potreboval by som nejaké informácie o hube tibetskej.

Takzvaná tibetská huba sa skutočne pestuje v čerstvom neprevarenom mlieku, ktoré sa musí každý deň vymieňať. Pripisujú sa jej mnohé liečivé účinky, okrem iného úprava krvi, imunity a protirakovinové pôsobenie. Pokiaľ viem, oficiálne sa nedá zohnať, iba ak od priateľov a známych.

V masážnej doske sa objavilo viacero otázok na problematiku hľuzoviek. Ako je to teda s ich pestovaním a konzumom?

Hľuzovky sú mykorízne huby, ktoré rastú naviazané na korene listnatých stromov, najmä dubov. Podobne ako dubáky ich teda môžeme pestovať len tak, že pestujeme duby. A to presne ponúka dr.Khanaga v článku, ktorý odporúča Rado. Môžete si uho objednať sadenieku duba, ktorá má na koreňoch naočkovanú kultúru hľuzoviek a po troch rokoch pestovania tohto duba údajne môžete očakávať prvú úrodu (asi 50-100g) hľuzoviek. Každý záhradkár však vie, že ani mrkvu nie je celkom jednoduché vypestovať, čo teda také hľuzovky. Celý tento systém môže fungovať, ale treba vedieť že: v prvom rade musí prospievať strom, na ktorého koreňoch hľuzovky pestujeme. hľuzovky (a napokon ani duby) neprospievajú rovnako dobre na všetkých typoch pôd a vo všetkých nadmorských výškach. Úspech možno očakávať len v teplejších oblastiach a najvhodnejšie sú pôdy s obsahom vápnika. hľuzovky sa zberajú iba v presnom období konzumnej zrelosti, kedy majú svojú preslávenú arómu. Nie je však jednoduché zistiť, ktorá z plodníc ukrytých až 30 cm v zemi je práve v štádiu konzumnej zrelosti. Na tento účel slúžia psy alebo ošípané, ktoré sa dajú vycvičiť tak, že vôňu zrelej plodnice zacítia aj cez hrubú vrstvu pôdy. Aj napriek uvedenému, pokusy s pestovaním hľuzoviek iste stoja za to, vei sa jedná o jednu z najdrahších potravín na svete. U nás sa občas objavia plodničky naložené v olivovom oleji a jedna hľuzovka veľkosti lieskového orieška vyjde na 800 –1000 Sk. A recepty? Hľuzovky sú také vzácne, že sa väčšinou nakladajú do olivového oleja a na dochucovanie pokrmov sa potom používa len ten olej. Pre tých, ktorí však majú hľuzoviek toľko, že neviedia čo s nimi ponúkam recept z knihy Houby jedlé a jim podobné jedovaté od J.Bezdika z roku 1901:Kuřata s lanýži. Recept na lanýžovou paštiku z 1 kg dobrých, pečlivě očištených lanýžú radšej ani neuvádzam.

Viete o nejakom mieste v okolí Bratislavy (do 50km), kam by som mohol chodiť na huby s dieťaťom v detskom kočíku?

Najlepšie hubárske miesta v relatívne blízkom okolí Bratislavy sú na Záhorí, v borových a dubových lesoch. Tam sa zároveo dá dobre pohybovať aj s kočíkom, pretože terén je tam rovný a popretkávaný lesnými cestami. Ak nechcete alebo nemôžete ísť až tak Ďaleko a je tak, že huby rastú, potom stačí vybehnúť trebárs na Železnú Studničku alebo na Kolibu a pozerať po hubách v okolí lesných chodníkov. Najlepšie miesta v Karpatoch sú tam, kde rastie aspoo pár dubov, bučiny sú na huby oveľa chudobnejšie. Z toho dôvodu sa oplatí prejsť až do lesov nad Borinkou a Mariankou, kde je tých dubov predsa len viac.

Prosím, platí pravidlo, že plávky sú jedlé len s tmavým klobúkom a opačne môže byť plávka s tmavým klobúkom jedovatá?

Nie je pravdou, že všetky druhy plávok s tmavými klobúkmi sú jedlé, sú medzi nimi aj druhy horké, či silne pálivé, a preto nejedlé. Plávok u nás rastie vyše 200 druhov a za jedovatú býva považovaná v podstate len plávka škodlivá (Russula emetica) zo smrečín a jej dvojník z bučín - plávka úhladná (Russula lepida). Oba druhy majú nápadne živočervené klobúčiky a kriedovobiele lupene, hlúbik aj dužinu. Medzi plávkami je však množstvo druhov so silne pálivou, či horkou dužinou, ktoré ak sú aj napriek tomu konzumované môžu spôsobiť podráždenie tráviacej sústavy a následne nevoľnosť.

Kde v okolí Bratislavy rastú májovky?

Čírovnice májové rastú na nehnojených lúkach a pasienkoch, ale aj v svetlých lesoch. Nachádzame ich napríklad v Šúri, a na lúkach pri Morave, prípadne medzi vinohradmi v Karpatoch.