Súťaž
Lipovničan 5.1.2017 20:22
rád by som poznal Vaše názory ohľadne údajnej jedovatosti za surova u hríba zrnitohlúbikového, nakoľko s týmto označením nesúhlasím
ani odborníci sa dodnes nezhodujú v tom, či zažívacie ťažkosti pri nedostatočne tepelnej úprave spôsobujú termolabilné látky (toxíny?), alebo ich zapríčiňuje mimoriadne pevná štruktúra tejto huby.
rád by som doložil, že dodnes nebol v tejto hube žiadny jed zistený ( vychádzam z dostupnej literatúry).
nejde mi len o zbytočne stratený bod, ale hlavne o skutočne správne a hodnotné informácie
s palcami sa prosím neunúvajte
Anči 5.1.2017 20:52
Ja sa tiež s týmto názorom o jedovatosti nestotožňujem, i keď som zadala ako sa povie, to čo chcel autor otázky počuť. Od detstva sme jedávali modráky za surova, len sme ich posolili a nikdy sme nemali žiadne zdravotné potiaže. Hádam ma niekto za tento názor neukameňuje. 
fogo 6.1.2017 08:59
Súhlasím s tebou, už asi pred 6 rokmi som o tejto "jedovatosti" diskutoval na tejto stránke a to po zbere húb s mojom kamarátom z Bacúcha (horehronie), ktorý h. zrnitohlúbikové aj sinné zbieral tak, že klobúk bral do košíka a hlúbiky namieste jedol. Opakoval to asi 30 x a žiadne príznaky nemal. Ja pokusy na sebe nerobím, takže osobnú skúsenosť nemám.
Ján Gmiterko pokročilý 5.1.2017 21:06
aj som cakal ze niekto na tuto temu zalozi diskusiu...sam som dost vahal co dat...nakoniec som sa priklonil k moznosti ktora je vo vacsine atlasov uvadzana, teda to co bolo vraj spravne,
o tomto tu uz bolo niekolko diskusii...napr.
http://www.nahuby.sk/diskusia.php?parent...
a co sa tyka atlasov tak sa mi zda ze hlavne starsie spominaju aj slovicko jedovaty, alebo mierne jedovaty...napr.
PILÁT, Albert. Naše houby. Ilustrace Otto Ušák. Praha : Brázda, 1952. 335 s. Kapitola Boletus erythropus.
alebo
KOTLABA, František; PROCHÁZKA, František. Naše houby. Praha : Albatros, 1982. S. 294.
aj Hagarov Veľký atlas húb a starsie jeho atlasy
No uz v Ottovej encyklopedii húb píše Hagara - Je jedlý chutný vhodný na úpravu začerstva i na sušenie.
V niektorých zdrojoch je spomenutá nutná tepelná úprava, niekde aj konkrétny čas, napr. min. 20 min....
Ono je veľmi ťažké vymyslieť otázku a možnosti tak aby bola jednoznačná - otázka aj odpoveď a pritom nebola úplne triviálna...takže taketo diskusie tu pri sutazi vzdy boli a asi aj budu...a to je myslim si len dobre
Martula pokročilý 5.1.2017 22:15
Vo viacerých hubárskych knihách a publikáciách sa uvádza, že hríb zrnitohlúbikový po nedostatočnej tepelnej úprave spôsobuje zdravotné problémy. Z toho vyplýva, že problémy spôsobí aj jeho konzumácia za surova.
O hríbe zrnitohlúbikovom som sa dočítala aj toto :
Niektoré huby sú známe tým, že po tepelnom spracovaní sa ich jedy zneškodnia. Príkladom sú tzv. modráky (hríb siný, hríb zrnitohlúbikový), ktoré sú za surova síce nie smrteľne, ale prudko jedovaté. V minulosti sa vyskytli príklady takýchto otráv po tom, čo si hubári opekali modráky nad ohňom, čiže ich skonzumovali polosurové. "Po dôkladnom 20-minútovom povarení sú to bezproblémové jedlé huby, pretože ich jedy sa teplom rozkladajú," skonštatovala mykologička. (http://dromedar.zoznam.sk/cl/11161/51607...)
Lipovničan 5.1.2017 22:37
i v starších publikáciách sa vyskytujú pochybnosti o toxicite, ale stále čakám potvrdenie konkrétneho toxínu u tak bežnej huby.
nielenže som nenašiel žiadne potvrdenie o prítomnosti jedu, ale ani potvrdenie o prítomnosti tepelne nestabilných látok v tejto hube
preto som sa prikláňal skôr k názoru, že problémy pri nedostatočnej tepelnej úprave spôsobuje mimoriadne pevná stavba huby, nikto túto teóriu nevyvrátil, aspoň mne to nie je známe
väčšina argumentov sa opiera o predpoklad, že modrejúce hríby sú zasurova mierne jedovaté, čo nespochybňujem
spochybňujem toto tvrdenie práve pri hríbe zrnitohlúbikovom a tým aj nesprávnosť odpovede na danú otázku
samozrejme, stále je to len môj názor
Martula pokročilý 5.1.2017 23:43
Jozef, to, aké toxíny sa nachádzajú v hríbe zrnitohlúbikovom by s určitosťou vedela zodpovedať PharmDr. Silvia Plačková z NTIC (Národné toxikologické informačné centrum) z Univerzitnej nemocnice v Bratislave alebo aj RNDr. Ivona Kautmanová, ktorá o konzumácii surových húb povedala toto : Surové huby naozaj nie sú čipsy a možno sa to niektorým bude zdať neuveriteľné alebo ako preklep, no jedovaté sú v surovom stave aj hríbovité – hovorovo „hríby“. „Všetky, ktoré modrajú, ako napríklad hríb siný či zrnitohlúbikový. Dokonca väčšina druhov kozákov mení farbu – modrajú alebo černejú. Týka sa to aj obľúbených suchohríbov hnedých, ktoré rastú napríklad na Záhorí. Obsahujú toxíny, ktoré sa minimálne dvadsať – až tridsaťminútovým varom zničia. Je to niečo podobné ako pri fazuli či zemiakoch, ktoré majú za surova jedovaté látky v šupke. Ak už chce niekto jesť nejaké huby v surovom stave, tak pár tenkých plátkov mladých dubákov alebo šampiňónov, ale i to radšej v malom množstve. Surový je možné zjesť aj rýdzik surovičku, no ja si na ňom veľmi nepochutnám. Ale mnohí ľudia naň nedajú dopustiť. Všetky ostatné jedlé huby treba bez výnimky tepelne upravovať. Platí to o kuriatkach, plávkach, bedliach, podpňovkách, nehovoriac o takých druhoch ako muchotrávka cisárska či červenkastá,“ vysvetľuje mykologička RNDr. Ivona Kautmanová, PhD. a dodáva, že huby by sme nemali konzumovať v surovom stave radšej vôbec, pretože sú pre nás takmer nestráviteľné. (http://zivot.cas.sk/clanok/30029/nejedzt...)
rudolf2 pokročilý 6.1.2017 00:36
Ja k tomu len takúto poznámku: to že po požití huby dané osoby neodvezie pohrebák, sanitka, alebo sami nevyhľadajú pomoc neznamená že daná huba je jedlá.
Pokiaľ viem, je i skupina húb u ktorých sa príznaky po použití nepociťujú, ale jed sa v organizme kumuluje a pomaly pôsobí...
Ale pokiaľ viem u farebných, tepelne nedostatočne upravených húb sú v niektorých prípadoch známe aj obtiažnosti.
Ján Gmiterko pokročilý 6.1.2017 10:57
ak budes hladat publikacie v inych jazykoch tak urcite najdes, len je potrebne zadavat radsej niektore starsie synonymum napr. Boletus erythropus alebo Boletus luridiformis ci Suillus luridiformis a k tomu slovo Toxicity / toxin, toxine.../ a najde dost vedeckych clankov aj s chemickymi analyzami ...
napr. :
Ammirati JA, Traquair JA, Horgen PA (1985). Poisonous Mushrooms of the Northern United States and Canada. Minneapolis: University of Minnesota Press. pp. 237; 240–41. ISBN 0-8166-1407-5.
a tam sa docitas ze tento hrib obsahuje malé množstvo muskarínu ako aj niekoľko jeho stereoizomérov....z ktorých je väčšina termolabilná
Vacsina chemickych rozborov si vsima betakaroteny v tomto hribe, lebo tie su zaujimave aj z farmakologickeho hladiska...napr. tu:
Dembitsky VM, Terent'ev AO, Levitsky DO (2010). "Amino and fatty acids of wild edible mushrooms of the genus Boletus". Records of Natural Products. 4 (4): 218–23. ISSN 1307-6167
niektore studie a chemicke rozbory sa zamerali na to ci je to alkoholovo sensitivny hrib (antabusovy efekt)
https://www.dgfm-ev.de/publikationen/art...
Tym som len chcel povedat ze tych zdrojov je vela, len treba hladat...
Katka pokročilý 5.1.2017 22:16
V minulosti sa nečítali múdre knihy, poznatky sa preberali z generácie na generáciu. Môj otec povedal: "Ak sa chceš modrákov najesť, var ich 30 minút, ak chceš po nich schudnúť, stačí len 20, ale zaisti si voľný záchod." Neskôr mi daroval Atlas hub od
A. Piláta a O. Ušáka z roku 1961 a ten uvádza: " b. luridus je dobrá jedlá huba, o ktorej platí to isté čo o b. erythropus. Niektorí mykológovia sa domnievajú, že je za surova jedovatá. U nás sa však otravy touto hubou vôbec nevyskytli.
Preto to, čo povedal starý otec môjmu otcovi, poviem svojim deťom a tie to povedia zas svojim deťom a všetci bez problémov budeme zbierať, variť a jesť "modráky".
Lipovničan 6.1.2017 11:24
rád by som poďakoval za všetky príspevky, nakoľko zvýšili môj záujem o jedovaté huby
v prípade hríba zrnitohlúbikového v novšej literatúre prevláda názor o primárnej otrave termolabilnými toxínmi oproti teórii, že zažívacie ťažkosti sú spôsobené štruktúrou huby
zdá sa, že problém je skutočne zložitý a vzhľadom na nákladnosť takéhoto výskumu sa asi konečný verdikt tak skoro nedzvieme, výskumné laboratóriá dnes riešia komerčne zaujímavejšie otázky z ríše húb
takže sa prikloním zatiaľ demokraticky k väčšine a budem dúfať, že raz sa dozviem definitívnu odpoveď
a na záver, som ešte stále praktický hubár, problém s konzumáciou tejto huby mi vysvetlila stará mama pred 60-timi rokmi
teším sa na ďalší štvrtok, posledná otázka pravdepodobne zaujala
Marián Krivuš pokročilý, atlasár, botanik, správca galérií 6.1.2017 12:27
Ja osobne si myslím, že otázka by mala byť radšej postavená na jednoznačne jedovaté, či jedlé huby. Hríb zrnitohlúbikový nie je takouto hubou ... niekto povie tak iný zas naopak - ja osobne s modrákom, či sináľom nemám žiadne negatívne skúsenosti a skutočne nepoznám nikoho, kto by mal akékoľvek problémy za surova, či po uvarení s touto hubou ... - a tak ako sa uvádza aj na našej stránke je to vynikajúca jedlá huba! Škoda strateného bodu ....
Martula pokročilý 6.1.2017 16:22
Ja osobne som zrnitohlúbikové hríby za surova a ani nedostatočne tepelne upravené nekonzumovala, ale poznám niekoľkých ľudí, ktorí po nedostatočnej tepelnej úprave mali zažívacie problémy. Zrejme majú citlivejšie žalúdky a nedostatočne tepelne spracované huby im dráždia žalúdočnú sliznicu.
andy7 6.1.2017 21:50
Ako môže byť huba zasurova jedovatá, keď v Ottovej encyklopédii, rok vydania 2015, je označená lyžičkou a vidličkou a v texte stojí: "Je jedlý chutný vhodný na úpravu začerstva i na sušenie". Podľa mňa - a logiky jazyka - hríb zrnitohlúbikový je jedlý aj za surova, iná vec je, že niekomu môže spôsobiť tráviace ťažkosti. Ale veď tie môžu spôsobiť, ako sa píše inde, aj hríby, kozáky a pod., konzumované zasurova... Otázka bola jednoznačne zle naformulovaná...
Martula pokročilý 7.1.2017 14:54
Andy, spomínaš Ottovu encyklopédiu rok vydania 2015 - autor Ladislav Hagara, kde sa píše : Je jedlý, chutný, vhodný na úpravu začerstva i na sušenie".
Vo Veľkom atlase húb od toho istého autora (spoluautori : Vladimír Antonín, Jiří Baier) sa pri zrnitohlúbikovom píše toto :
"Zasurova a po nedostatočnej tepelnej úprave je väčšina modrejúcich hríbov mierne jedovatá (spôsobujú nepríjemné žalúdočné a črevné ťažkosti)".
Husi moderátor, atlasár 7.1.2017 16:04
"Za čerstva" znamená bez predchádzajúcej konzervácie. Čiže nie sušené, nie sterilizované, ev. nie mrazené. Neznamená to, že sa huby konzumujú surové.
Marián Krivuš pokročilý, atlasár, botanik, správca galérií 6.1.2017 22:30
Inak ďakujem za otázky a súťaž - som súťaživý typ 
rudolf2 pokročilý 6.1.2017 23:49
Ľudia veď už nebláznite a nepreháňajte tú vašu súťaživosť!
Kvôli strate akéhosi imaginárneho bodu ste schopný otráviť národ!
Ak si s porozumením prečítam vetu "Je jedlý chutný vhodný na úpravu začerstva i na sušenie" tak mi s toho vyjde, že ho môžem sušiť, alebo použiť na tepelné spracovanie za čerstva (lebo všetky huby až na pár výnimiek treba tepelne upravovať min. 20 minút, farebné druhy hríbovitých húb radšej viac).
Kto si chce experimentovať s vlastným zdravím nech to robí v tichosti a nešíri tu návod na poškodzovanie zdravia iných.
Tieto stránky pozerá aj verejnosť ktorá si myslí (v niektorých prípadoch neprávom) že tí čo majú vyšší status sú aj zodpovedný a odborne zdatný prispievatelia a môžu sa ich odporučeniami aj riadiť!
andy7 8.1.2017 01:29
Nepreháňame, diskutujeme!
K veci. Sám píšeš, citujem "...lebo všetky huby až na pár výnimiek treba tepelne upravovať min. 20 minút, farebné druhy hríbovitých húb radšej viac..." čiže, inými slovami, všetky huby až na pár výnimiek nie sú zasurova vhodné na konzum - teda rovnako ako nie je vhodný hríb zrnitohlúbikový. Nič viac, nič menej!
A Tebe, Martula, odkazujem, aby si si porovnala roky vydania oboch publikácií. Azda sa čuduješ, že očakávam od novšej odbornej publikácie (pôvodná cena 99.- €) aktuálnejšie a súčasnému stavu mykologického poznania zodpovedajúcejšie informácie?
Martula pokročilý 8.1.2017 10:33
Andy, ani v Ottovej encyklopédii nie je napísané, že hríb zrnitohlúbikový možno jesť surový. Je tam napísané, že je vhodný na úpravu za čerstva i na sušenie.Pod slovom úprava sa myslí tepelné spracovanie.
Na stránke NATURFOTO.cz v časti Otrava jedovatými houbami (odsek Primární - s termolabilními toxiny) sa píše :
Tyto otravy způsobují houby, které jsou po důkladném tepelném zpracování jedlé, avšak za syrova bývají jedovaté. Patří sem některé druhy hřibů včetně kováře (Boletus luridiformis var. luridiformis) a koloděje (Boletus luridus var. luridus), dále některé václavky (Armillaria) a čirůvky (Tricholoma), strmělka mlženka (Clitocybe nebularis) a jiné další druhy. Tyto houby vyžadují v závislosti na druhu minimálně 15-30 minut důkladné tepelné úpravy. Otravy se projevují nepříjemnými žaludečními obtížemi, které však většinou netrvají déle jak několik hodin.
http://houby.naturfoto.cz/otrava-houbami...
andy7 8.1.2017 11:28
Martula, čítaj prosím pozornejšie, ja nepíšem, že ho možno jesť surový, naopak, píšem, že zasurova je na konzum nevhodný - práve tak ako aj drvivá väčšina obľúbených hríbikov, kozákov, kuriatok atd.
Martula pokročilý 8.1.2017 13:15
Andy, čítala som pozorne a v Tvojom diskusnom príspevku 6.1.2017 o 21:50 okrem iného píšeš :
"Podľa mňa - a logiky jazyka - hríb zrnitohlúbikový je jedlý aj za surova, iná vec je, že niekomu môže spôsobiť tráviace ťažkosti."
Celý Tvoj diskusný príspevok :
andy7 6.1.2017 21:50
Ako môže byť huba zasurova jedovatá, keď v Ottovej encyklopédii, rok vydania 2015, je označená lyžičkou a vidličkou a v texte stojí: "Je jedlý chutný vhodný na úpravu začerstva i na sušenie". Podľa mňa - a logiky jazyka - hríb zrnitohlúbikový je jedlý aj za surova, iná vec je, že niekomu môže spôsobiť tráviace ťažkosti. Ale veď tie môžu spôsobiť, ako sa píše inde, aj hríby, kozáky a pod., konzumované zasurova... Otázka bola jednoznačne zle naformulovaná...)
andy7 8.1.2017 17:02
Opakujem, zle čítaš, pokúsim sa napísať inak: "Ako môže obstáť formulácia zasurova jedovatý, keď v Ottovej encyklopédii, rok vydania 2015, je ..." atd.
Fakt, že spôsobuje zažívacie ťažkosti, neoprávňuje označovať hubu za jedovatú... Analogicky by sme potom mali to isté tvrdiť aj o hríbe dubovom, kozáku osikovom, kuriatku jedlom atd. - ani tie sa neodporúča konzumovať surové...
Tori pokročilý, mykológ 8.1.2017 19:58
První věc je, že u hub se vychází z toho, že se musejí tepelně upravit. Všechny, vždy. Pokud jsou pro většinu lidí jedlé bez problémů i za syrova, považuje se to za výjimku a výslovně uvádí.
Druhá věc je ta, že houby se tepelně upravují z různých důvodů. Některé proto, aby byly stravitelnější (lišky/kuriatka), jiné proto, aby se zničily termolabiliní toxiny v nich obsažené (čirůvka fialová). Z lišek někomu blbě bude, někomu ne, čirůvka uškodí každému. Výsledkem tepelné úpravy je ale v obou případech jedlý pokrm a oba druhy zcela správně dostanou ikonku s příborem (protože bod 1). Zatím jsem teda nikdy neviděla v atlase specielní ikonky pro houby zasyrova těžko stravitelné nebo zasyrova slabě jedovaté - vždy se to jen psalo v popisu.
... zas nemusíme z jedné otázky dělat takovou sofistiku. : /
Martula pokročilý 11.1.2017 08:56
Andy, nechápem, prečo ma obviňuješ, že zle čítam. Prečítala som Tvoj diskusný príspevok zo 6.1.2017 znovu asi 10x a jasne si tam napísal : "Podľa mňa - a logiky jazyka - hríb zrnitohlúbikový je jedlý aj za surova..."
tonicek 16.1.2017 10:07
A čo odpoveď z minulého kola? text Donedávna sa pokladala za jedlú hubu podradnej kvality. Skúsenosi z ostatných rokov však ukázali, že časté požívanie čechračky podvinutej zapríčinilo ťažké ochorenia, ba i smrť. Preto ju na jedenie neodporúčame.
Čiže mne nevychádzalo, že ineď po jej požití dochádza ka príznakom otravy. Nejak to je pre mňa rozporné
Vyjadrenie Dr. Kautmanovej to tiež vyvracia:
Čechračka totiž alergizuje ľudský organizmus - niekto pocíti následky už po prvej konzumácii, iní hubári ju jedia roky a následky sa prejavia neskôr, niekomu neškodí vôbec. Pri nedostatku iných jedlých húb však treba na riziko upozorniť," povedala Dr. Kautmanová.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/2207051/na-hubarov-s...
Takže nemôžem súhlasiť, že platí:
Prvé prejavy nastávajú už skoro po jedle.
Janko44 pokročilý 16.1.2017 12:11
Podľa mňa formulácia "Prvé prejavy nastávajú už skoro po jedle" bola veľmi nešťastná a zavádzajúca. Čo znamená "skoro po jedle"? Je to 5 minút, hodina, 2, 3, 6 hodín? Vo väčšine informácií o čechračke podvinutej (napr naturfoto.cz) sa píše: "Nezpůsobuje pravé otravy, ale při opakovaném požívání může u některých lidí vyvolávat autoimunitní alergické reakce. K prvním nepříjemným příznakům těchto reakcí patří třesavka, pocit úzkosti, vysoká teplota a bolesti ve spodní části zad. Tyto projevy jsou předzvěstí akutního selhání ledvin, což může znamenat i smrt. K těmto reakcím může dojít až po několikaleté konzumaci!"
Alebo myko.cz: "Po opakovaném, často letitém požívání čechratky podvinuté se může u některých lidí bez předchozího varování vyvinout životu nebezpečná autoimunní alergická reakce. "
Veľa súťažiacich sa na tejto otázke "opláchlo" - aj ja . Kým po vyhodnotení 6. otázky bolo 173 súťažiacich bez straty bodu, po 7. otázke len 76. To znamená, že 97 súťažiacich z prvej 173 sa do správnej odpovede "netrafilo". Ale čo? Nič sa nedeje - ani chlieb, ani benzín nebude lacnejší 
Ideme ďalej - súťažíme a získavame vedomosti
standoban pokročilý 16.1.2017 12:25
Nedeje sa nič,len to človeka nas....... a troška stratí motiváciu,lebo do konca je ďaleko a tri body už nedobehne
Janko44 pokročilý 16.1.2017 12:52
Stando, veď aj ja som bol nešťastný, keď som asi po 2 hodinách objavil správnu odpoveď 
Ale trápi na ešte jedna vec - mám informácie o tom, že niektorí odpovedali nesprávne a po vyhodnotení 7. otázky tam majú zrazu správnu odpoveď. Ako je to možné ??? Buďme spokojní s tým, že súťažíme čestne, aj keď s omylmi .
standoban pokročilý 16.1.2017 12:55
Janko,radšej to nerozoberajme,lebo nabudúce už súťaž nebude.
Ján Gmiterko pokročilý 16.1.2017 17:27
este aj ja som mal chut sa vyjadrit k tejto nevydarenej otazke ale uz som to rozchodil a rozbehal
standoban pokročilý 16.1.2017 12:23
Myslím,že to bola veľmi nevhodne položená otázka.Aj ja som čítal vyjadrenie dr. Kautmanovej.Zhotoviteľovi tejto otázky by malo byť troška divné že odhadom 200 ľudí na nej stroskotalo,Alebo si myslí,že sú všetci sprostí?
Sleipner 16.1.2017 13:02
Aj som sa čudoval, prečo som zle odpovedal. Kedysi sa zbierala vo veľkom,hlavne v 50-tych rokoch ,aj vtedajšie atlasy nabádali na zber tejto huby .Robili sa z nej guláše ,preto jej prischol názov gulášová huba.Až po rokoch sa zistilo,že obsahuje látky,ktoré sa v tele hromadia a spôsobujú problémy.
Martula pokročilý 16.1.2017 18:38
Autor otázky č. 7 sa zrejme inšpiroval Vreckovým atlasom húb od Pavla Škublu (vydala Príroda v roku 1993) časťou "Otrava hubami", kde na strane 41 ods. 1.2.2. sa píše:
K hnačke sa pripájajú bolesti v bruchu, krížoch, triaška, krv v moči a horúčka
Prvé prejavy nastávajú už skoro po jedle a sú typické pre otravu čechračkou podvinutou (Paxillus involutus). Ide o akútne alebo chronické napadnutie obličiek.
O pestreci obyčajnom sa v tomto vreckovom atlase píše :
Intenzívne vracanie doprevádzajú ospalosť a zahmlené videnie
Otrava zrelými plodnicami pestreca obyčajného (Scleroderma citrinum),ktorých dužina už tmavne alebo je čierna. Ide o podráždenie zažívacieho ústrojenstva. Ako korenie možno konzumovať len mladé plodnice s bielou dužinou.
O pavučinovci plyšovom je tam napísané :
Príznaky otravy sa prejavia najskôr za 2 dni, najneskôr za 20 dní
Na začiatku sa pozoruje zvýšená, neskôr spomalená tvorba moču, potom sa objavia bolesti žalúdka, vracanie, sucho v ústach a smäd. Chorý prestane močiť a umiera s príznakmi urémie. Dochádza k výronom krvi do mozgu, ale aj v iných orgánoch.
O muchotrávke zelenej je tam napísané toto :
Príznaky sa prejavia najskôr 6 hodín po jedle, najneskôr 12 (nezriedka i 24 hodín) po jedle
Počiatočné príznaky sú nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy, závraty a studený pot. Rýchlo nastupuje vracanie a prudké hnačky, ktoré trvajú 2 až 3 dni. Po zdanlivom zlepšení sa objavia prudké bolesti brucha, žltačka, bezvedomie a smrť. K úmrtiam dochádza
najčastejšie na 4. až 6. deň.
Na základe horeuvedeného jedine u čechračky podvinutej sa otrava neprejavuje zvracaním.
fogo 17.1.2017 14:10
Presne tento dôvod pomýlil aj mňa. Pred cca 20 rokmi som ju bežne zbieral a jedol, prestal som so zbieraním, keď som sa dočítal o dlhodobom škodlivom pôsobení na ľadviny. (zatiaľ mám zdravé) Nikdy som nemal žiadne príznaky popísaných ťažkostí a už vôbec nie KRÁTKO PO ZJEDENÍ, ako uvádzala jedna z indícií otázky.
Lipovničan 17.1.2017 21:15
dopručujem článok Radima Dvořáka na www.myko.cz. Skúsim trochu zacitovať slovensky: po opakovanom, niekedy aj po dlhoročnom konzumovaní sa u NIEKTORÝCH ľudí vyvinie autoimúnna alergická reakcia.
Takže až potom prichádza k popisovaným príznakom, uvedeným v otázke a veľmi krátko po jedle. A to vracanie bola tiež malá nápoveda, ako nám tu už uviedla Martula.
Myslím, že aj naša snaha odpovedať v čo najkratšom čase, nás môže doviesť k unáhlenej a nesprávnej odpovedi. Tiež sa mi to stáva.
JAMAL 18.1.2017 18:30
Ono je to zřejmě individuální. Z válečného období je známý případ německého mykologa Juliuse Schäffea, který zhruba hodinu po konzumaci čechratky podvinuté pocítil první potíže, které se postupně zhoršovaly, takže musel být přijat do nemocnice. Během necelých 3 týdnů zemřel na selhání ledvin. Když jsem k tomuto případu hledal informce, nezjistil jsem, že by houby jedl opakovaně, ale uvádí se, že jich v ten den snědl větší množství.
b.gun pokročilý 18.1.2017 21:31
Co se mi povedlo na německy psaných stránkách dohledat, tak se i u Julia Schäfffera jednalo o opakovanou konzumaci čechratky podvinuté, byť po déletrvajícím houbovém půstu.
Všechny údaje zřejmě vycházejí z informací zveřejněných v časopise Zeitschrift für Pilzkunde v roce 1967, kde měla Schäfferova manželka událost popsat ve zkratce zhruba následovně:
- čechratku v minulosti konzumovali jak Schäffer, tak lidé v jeho okolí často a pravidelně
- intenzivním zkoumáním hub (včetně jejich ochutnávání) si v průběhu let vypěstoval ke konzumaci hub odpor a před osudnou událostí již několik let houby nejedl
- když však onoho října 1944 narazil při jedné z výprav na velké množství čechratek, vzal je s sebou domů a požádal manželku, aby je připravila k jídlu
- připravené jídlo jedli oba, Schäffer se měl údajně vyjádřit, že mu houby konečně zase začaly chutnat a že by je manželka mohla vařit častěji
- po jídle musela jeho manželka asi na hodinu pryč něco si zařídit, když se vrátila domů, našla Schäffera již sténajícího, dostavilo se silné zvracení a průjem, Schäffer situaci vyhodnotil jako otravu z hub a poslal manželku pro lékařku, aby mu vypumpovala žaludek
- lékařka po příchodu naměřila u Schäffera teplotu 41°C, ale vypumpování žaludku provést nemohla, neboť z důvodu vybombardování jí chybělo vybavení potřebné k zákroku
- pokus o spojení s nemocnicí ztroskotal na bombardováním zničeném vedení, pro sanitní vůz již nebyl k dispozici benzín, a tak se Schäffer dostal do nemocnice až po dvou dnech od otravy, ovšem již mu nebylo pomoci, selhávaly mu postupně orgány a nakonec po 17 dnech úporných bolestí zemřel
fogo 19.1.2017 08:59
Pozrel som si diskusiu z r. 2006 na http://www.nahuby.sk/diskusia.php?parent ... a prekvapil som sám seba, lebo vtedy som odpovedal na túto istú otázku správne, teraz zle. Je tam uvedený aj dôvod. Vtedy som mal oveľa menej mykologickej literatúry a atlasov, o to viacej šťastia
Ludka 2 pokročilý 16.1.2017 21:33
Ale ako je potom možné, že vyše 100 ľudí odpovedalo správne?
Aj Janko Hraško píše, že po dvoch hodinách sa dopátral správnej odpovede.
Tokaj 16.1.2017 21:49
ľudka,všetci odpovedali správne,lebo niekto nesprávne položil otázku a aká otázka taká odpoveď.
Brandy 17.1.2017 22:21
Táto otázka tu už bola
http://www.nahuby.sk/diskusia.php?parent...
Keby ste si našli aspoň 20 minút (tak ako aj ja), tak by ste sa dozaista dopátrali k správnej odpovedi. O minúty nejde, ide o správne odpovede a takisto aj o doplnenie vedomostí
http://www.myko.cz/clanek345/
Aneri pokročilý 17.1.2017 22:29
Na počudovanie, že v roku 2006 som odpovedala správne a teraz nie. Dôkaz, že stárnem bez pričinenia čechratky.
Palo70+ 18.1.2017 09:27
Aj toto sa dalo z roku 2006 nájsť: http://www.nahuby.sk/diskusia.php?parent ...