Huby z pohľadu konzumácie / alebo Aká je to huba?/
sipovec 24.7.2014 19:44
Väčšina z nás zbiera huby najmä kvôli využitiu v kuchyni. Možno mi bude niekto oponovať, že ich radšej skúma, fotografuje ako konzumuje. To všetko uznávam, ale myslím si, že ani špičkový mykológ, fotograf nepohrdne dobrým jedlom s hubami, pokiaľ nemá zdravotné komplikácie pri ich konzumácii. Zber a konzumácia húb má na Slovensku a v Čechách dlhodobú tradíciu. Preto aj vydávanie publikácií o hubách je u nás na vysokej úrovni. Myslím tým najme atlasy, kuchárske knihy jedál z hubami a samozrejme aj vedecké publikácie o hubách. V hubárskych atlasoch sa používajú rôzne klasifikácie húb na základe jedlosti – výborná /dobrá/ jedlá huba, jedlá, za surova jedovatá, dobre uvarená je jedlá, dobre uvarená je jedlá a chutná, dobre uvarená sa dá jesť no nie je vôbec chutná, jedlá vhodná najmä na sušenie /nakladanie/, dá sa konzumovať za surova, jedlá huba horšej kvality, nejedlá huba, mierne až prudko jedovatá, jedovatá, prudko jedovatá, smrteľne jedovatá huba atď. Každý autor používa klasifikáciu akú si zvolí. A práve to ma zaujíma! Na základe čoho zaradí autor /kolektív autorov/ atlasu hubu do niektorej z týchto kategórií? /Netýka sa to „prudko a smrteľne jedovatých“ – to je viac-menej dané./ Je to na základe vedeckých výskumov /poznatkov/, predtým publikovanej mykologickej literatúry alebo na základe vlastných skúseností? Pokiaľ viem, tak neexistuje žiadny Výskumný mykologický ústav – možno sa mýlim. Toxicitou húb -teda aj ich jedlosťou sa zaoberá Výskumný ústav potravinársky a samozrejme medicína.
Takže kategorizácia z pohľadu mykológie musí vychádzať zo starších poznatkov. Ale tie musel niekto prapôvodne sformulovať podľa vlastných skúseností, resp. poznatkov z okolia . Takéto poznatky sa odovzdávali z generácie na generáciu. Známy český mykológ Dr. František Smotlacha vraj osobne vyskúšal konzumáciu 1 700 druhov húb /samozrejme, že nie smrteľne jedovatých/. Ale každý ľudský jedinec je vlastne „prototyp“ čo sa týka biometrických znakov /odtlačky prstov, ucho, oko – sietnica, dúhovka, DNA a pod./, tak isto aj v rámci imunitných vlastností, metabolizmu, fungovania vnútorných orgánov a tým pádom aj tráviaceho traktu atď. Čiže hubu, ktorá mu spôsobila nejaké problémy označil za nejedlú, mierne jedovatú a pod. Keby to bol skúmal, povedzme na vzorke 100 jedincov, tak výsledky mohli byť úplne iné. Tieto jeho poznatky prevzali ďalší a prakticky platia dodnes. Samozrejme, že na základe skúseností a ohlasov konzumentov húb sa mierne upravujú, povedzme „dobrá jedlá huba“ sa preklasifikuje na „dlhšie tepelne spracovaná je jedlá a chutná“, to má logiku. Takisto na stránke boli diskusie o jedlosti smrčkovca , podpňoviek, pôvabníc atď. Niekto ich môže, iný nie. Pre mňa je ale nepochopiteľné, keď je huba v atlase z r. 2006 „jedlá“, z r. 1979 „za surova jedovatá /t.z. po tepelnej úprave jedlá/“ , z r.1980 „jedovatá“ a v atlase Nahuby.sk „jedovatá“. A stále hovorím o tej istej hube. Hrá v tom úlohu aj niečo iné? A nie je to „iné“ ten rozhodujúci faktor?
Ešli atlasár, mykológ 24.7.2014 22:00
Slovanské národy prešli rôznymi hladomormi a to bola podľa mňa najväčšia skúsenosť čo sa týka jedlosti húb.
V súčastnosti mám pocit, že každý len opisuje staršie publikácie.
Priekopníci mykológie mali v popisoch aj také veci ako na príklad: Manželka mi je udělala s dvěma vejci ...
Srdcom_vychodniar 24.7.2014 23:00
Plus miesto kde huba rastie... Netreba zabudat na to ,ze huby su ako spongie a nasaju vsetko z okolia...
Ked sa mozem vyjadrit z medicinskeho hladiska tak tam je presne dane delenie otrav hubami... Dalej treba zvazit aj koprinove resp. vazotoxicke otravy (huby plus alkohol) a taktiez kombinaciu pozitych hub...
V mnohych kulturach maju ludia ine chute ...
Laci 24.7.2014 23:06
No ja osobne označné ako prudko jedovaté by som neskúšal ani po tepelnej úprave.Pri tých ostatných to nechám na zváženie každého,ale s opatrnosti radšej NIE.Ja osobne som gurmán a niektoré takzvané "nejedlé" sú v niektorých prípadoch výborné chuťovo po tepelnom spracovaní.Ale radšej neskúšať ak dakto nemá dostatočné skúsenosti s hubami.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 24.7.2014 23:20
Každý autor opisuje stupeň jedlosti na základe zverejnenej literatúry a pri vybraných druhoch pridáva aj vlastné skúsenosti a postrehy. Preto sa môže stať, že názory na jedlosť sa v rôznych knihách líšia v závislosti od toho, čo daný autor prečítal a aké má chuťové poháriky. Informáciu o jedlosti netreba brať ako záväznú, ale ako odporúčanie jedného autora. Predpokladá sa, že konzument nebude čerpať informácie len z jednej publikácie, ale utvorí si názor na jedlosť na základe viacerých atlasov či autorov.
sipovec 26.7.2014 18:31
A čo keď ten istý autor v jednom hubárskom atlase označí danú hubu ako „za surova jedovatá / t.z. po tepelnej úprave jedlá/ „ a v atlase vydanom o rok, síce už ako spoluautor, ju označí ako „jedovatá“? Zmenil názor, resp. zmenili sa jeho chuťové poháriky? Ovplyvnil ho spoluautor? Alebo ho ovplyvnilo niečo „iné“? „Informáciu o jedlosti netreba brať ako záväznú, ale ako odporúčanie jedného autora.“ Toto ale mnoho hubárov amatérov /laikov/ nevie a berie to ako „bernú mincu“. Do akého druhu /žánru/ literatúry potom „zaškatuľkujeme“ Atlas húb /nech už sa nazýva akokoľvek/? Vedecká ani odborná literatúra to zrejme nie je, práve kvôli tomuto, hoci v každom diele je obrovské množstvo poznatkov /faktov/ aj vedecky podložených. Je to zrejme náučná, resp, populárno-náučná literatúra. Niečo podobné ako kuchárska kniha. Tam sa tiež dozvieme informácie o surovinách, podložené vedeckými štúdiami, ale postup ich spracovania je iba „návrh“ autora.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.7.2014 20:05
Ja neviem, asi má na to ten autor nejaký dôvod. Nedalo by sa konkrétnejšie, ktorá huba? Ja som tiež bol kedysi totálny neznalec, ale dobre som zvážil na základe textu v literatúre, či hubu mám do hrnca vziať, alebo nie. Myslím si, že problém nie je ani tak v tom, že niekde je to tak a inde trochu inak sformulované, či autor zmenil alebo nezmenil názor na jedlosť, problém je v tom, že niektorí by radi videli v každej knihe to isté hodnotenie jedlosti. Napríklad taká štítovka jelenia - píše sa o nej ako o jedlej hube podradnej chuti, ale mne osobne nechutí ani tak, že by som sa pre ňu vôbec zohol. A tak je to u mnohých húb. Preto si treba obraz urobiť na základe viacerých publikácií a ak je nejaká pochybnosť o rozhodnosti autora, potom netreba špekulovať a radšej ani neuvažovať nad konzumáciou.
fugi 30.7.2014 18:52
preco by nemohol zmenit nazor na zaklade info z publikovania vysledkov novych lekarskych/vedeckych studii?
Pepe 25.7.2014 10:05
No, ja napríklad nezbieram hríb zrnitohlúbikový, o ktorom ma nikto nepresvedčí, že je výborný jedlý, pretože som bol po jednej hubačke taký nenásytný, že som si z nich spravil "rýchlu smaženicu" a potom som strávil celú noc hlavou v záchode. Samozrejme moja chyba, mal som ich smažiť aspoň pol hodinku, ale odvtedy je pre mňa ako každý iný modrejúci hríb prudko nejedlý 
Srdcom_vychodniar 25.7.2014 10:15
Ja napriklad hrib zrnitohlubikovy zbieram a mam ho velmi rad :D a ziadne ine farebne hriby nezbieram ...
Husi moderátor, atlasár 26.7.2014 22:05
Ja ho tak isto zbieram pravidelne, nikdy sme nemali ťažkosti, ale ja zas zo zásady!!! tepelne spracovávam huby najmenej (obvykle však viac) pol hodiny.
Máčik 25.7.2014 22:36
Jeden dôležitý faktor je obsah mykotoxínov v hube,resp častiach plodnice,ktoré silne varírujú,napr. podľa miesta nálezu.Príklad muchotrávka červená,asi jedna z najrozšírenejších húb.Vyskytuje sa od
severných lesov až po vyššie polohy v subtrópoch Európy,Ǎzie i Ameriky.Iná je koncentrácia toxínov
v južnej a severnej Európe,sibírske národy tradične využívajú halucinogénne učinky.Pritom kdesi v strede,na území niekdajšieho východného Pruska,zrejme neboli jedovaté a ľudia ich konzumovali.
Po vojne,keď ako utečenci sa presídlili do napr.južného Nemecka,boli prekvapení následkami po ich
zjedení tam.
Ináč sa priznám,že diskusii vcelku nerozumiem.Autori odbornej literatúry buď doporučia ev. konzumáciu tej ktorej huby alebo odrádzajú.Máme dostatok chutných a spoľahlivých druhov, ktoré pasujú ku všetkým farbám dúhoviek.Ak hľadáme adrenalínové činnosti,tak máme medzičasom celé
spektrum,od konzumácie fugu cez bungee jumping až,pre náročných,ruská ruleta.
sipovec 26.7.2014 20:35
„Jeden dôležitý faktor je obsah mykotoxínov v hube, resp častiach plodnice,ktoré silne varírujú,...“ to je pravda pri výskyte huby v rôznych zemepisných pásmach. Uviedol si príklad muchotrávky červenej. Áno odvar z nej konzumovali už Vikingovia pred bojom na zvýšenie agresivity, zúrivosti, bezohľadnosti a „veselšiemu“ umieraniu. To v I. sv. vojne pred útokom nahradili prídely vodky na jednej strane a rumu na strane druhej. A v tejto téme sa nezaoberám „prudko a smrteľne „ jedovatými hubami. Ale pravda to prestáva byť, keď uvažujeme o hube vyskytujúcej sa väčšinou v južných častiach Slovenska. Môže v určitej oblasti variovať tvarom, sfarbením ale nie svojimi vlastnosťami, iba ak by rástla v totálne „zahumusenom“ prostredí.
„Autori odbornej literatúry buď doporučia ev. konzumáciu tej ktorej huby alebo odrádzajú.“ Je atlas húb „odborná literatúra“? Píšem o tom pri reakcii na príspevok J. Č.
„Máme dostatok chutných a spoľahlivých druhov, ktoré pasujú ku všetkým farbám dúhoviek.“ Tu si dovolím oponovať. Existuje „skupina ľudí“, ktorí majú intoleranciu na jedlá z húb. Apropo k tým dúhovkám. Uviedol som to iba kvôli tomu, aby bolo jasné, že každý jedinec ľudskej rasy je naozaj „prototyp“. Aspoň zatiaľ - viď klonovanie.
„Ak hľadáme adrenalínové činnosti,...“ nehľadám. Hľadám dôvod prekategorizovania určitej huby z „jedlej“ na „jedovatú“, jedným a tým istým autorom. Ja ho zrejme na 99% poznám. To je to „iné“ čo hľadám.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.7.2014 20:20
Každý autor uvádza literatúru, ktorú pri písaní atlasu použil. Ak sa teda chceme dopátrať, na základe čoho stanovil stupeň jedlosti huby, najlepšie bude, keď sa tiež v tej literatúre prehrabeme. Výraz "odborná literatúra", ktorou atlas určite je, ešte nezaručuje, že musí byť každá informácia naveky aktuálna a že musí byť pravdivá. Aj vo vedeckých článkoch býva často plno nedostatkov, omylov a následných opráv, a to aj v prípade, že sa jedná o toho istého autora.
Máčik 27.7.2014 23:56
Presne tak,nikto nemôže očakávať,že autor/i/odborných kníh začnú tieto písať od 0.Na to by im ľudský život nestačil,či sa jedná o atlas húb alebo učebnicu fyziológie.Tak sa stane,že sa opíšu uznané fakty z predchádzajúcich.A že treba korigovať,je jasné.
Pamätám na doby,keď Paxillus involutus nesmel chýbať v žiadnom hubovom guláši.Dnes poznáme
Paxillus syndróm,tak by som sa neriadil atlasmi spred 3O.rokov.Dôležité je čo zjem.ale aj koľko toho
pohlcem.Už so spomenul,huby nie sú základná životná potravina,ale pochutina.Teda aj tie poživateľné by som nejedol na kilá dni za sebou.Čírovku zelenkastú/tých sviňuriek je na Záhorí furt
menej/roky zbieram a jem,i keď viem,že boli popísané smrteľné prípady v Poľsku a juž.Francii.Ale
postihnutí jedli tieto na kilá viacero dní za sebou.Veľmi správne varovanie je v našom Atlase húb.
Ináč,milý Pavel,neviem,prečo môj prispevok do diskusie berieš ako osobný útok?Skôr som chcel
nedať vodu na mlyn'experimentátorom'vyskúšať dubiózne druhy húb,čo sú takto zdanlivo paradoxne označené v atlasoch.
Dúfam, že ma nebudeš mať za nepriateľa,keď nesúhlasím s teóriou o bojovom nápoji Vikingov,
presnejšie o ich vlčích či medvedích bojovníkoch/berserkers/.Ale o tom príp.inikedy.
Máčik 28.7.2014 12:02
Milý Pavel,iste,rôzne zemepisné pásma iste vplývajú na obsah toxínov v muchotrávke červ.,ale na
kvalitatívny pomer.Obsahuje kys.ibotenovú,muscimol,muscazon,muscarín/zan edbateľné kvantum/,
toxické aminokyseliny...Asi v severnej Európe a Sibíri prevládajú tie'príjemnejšie'halucinogény. Množstvo silne varíruje určite v rámci krajiny,asi aj regiónu a-môj názor,nemeral som-aj lesa.Napr.
kys.ibotenová 0,03-0,1perc./muscarín 0,0002perc./a mení sa i v ročných obdobiach/na jeseň menej/.
Iné huby,napr.vláknica patouillardova obsah muscarínu 40-500mg/kilo čerstvej plodnice.
Teória o pití odvaru muchotrávok pred bojom je z r.l784,prišiel s ňou ako prvý švédsky profesor Samuel Oedman/nemám o s bodkami/.Nemal v tomto smere žiadne osobné skúsenosti,aplikoval proste správy o zvyklostiach sibírskych šamanov na Vikingov.Konkrétne mimoriadne rabiátnych tzv.
vlčích či medvedích bojovníkov/Berserkeri/.Zomrel v r.1829,1X izolovali muscarín 1869,kys. ibotenovú až v 60r.minulého storočia.Teória sa zrejme tiež prepisuje z knihy do knihy,medzi historikmi už nemá veľa zástancov,dnes poznáme farmakodynamiku účinných latok.
V krátkosti:Ťažko by bolo načasovať začiatok účinku,je 30-180 min.V miernych dávkach zlepšuje náladu,vyvoláva pocit spokojnosti a zhovorčivosť,Teda ťažko si predstavujem obávaných extatických bojovníkov ako partiu žoviálnych ukecaných chlapíkov.Účinná dávka,ako vidíme sa ťažko exaktne dávkuje,je blízka kritickej.Začína nevoľnosťou,časté zvracanie.Teda príznaky veľmi podobné ako pri tzv.Pantherina syndróme,len sú výraznejšie halucinogénne účinky-pocity ľahkosti , lietania ,halucinácie.Aj zmätenosť,,strach a depresia alebo naopak agresivita/to by sa hodilo/,ataxia
-poruchy koordinácie pohyblivosti,rozšírenie zreničiek-'rozmazané'videnie,inkontinencia moči a stolice.Aj akési oddelenie vôle a tela,navzdory 'príkazom' telo neposlúcha.Ďalej zlý odhad vzdialeností,slintanie a sťažené,akoby astmatické dýchanie.Aj keď v určitých fázach intoxikovaný veľmi ostro vidí do diaľky,aj pri zníženej viditeľnosti.Teda nejaké z účinkov by pasovali,ale bandu zle chodiacich- vidiacich uslintaných pomočených astmatikov ako postrach Európy v 9.-10 stor.
si fakt predstaviť neviem.
Iná teória uvažuje o použití rojovníka močiarneho-Ledum palustre.Najmä v listoch obsahuje 2,5perc.
éterických olejov a stopy alkaloidov.V pive zvyšuje pôsobenie alkoholu.Vyvoláva extatické stavy a agresivitu.Žiaľ aj výraznú nevoľnosť,zvracanie a hnačky.
Aj sa spomína kyjanička purpurová.Námelové alkaloidy, sú príbuzné s LSD,psychoaktívne halucinogény.S LSD robila v 60.R.pokusy na vojakoch americká/a iste nielen/s'úspechom':Vydržali nadľudskú námahu,lenže časť museli pochytať do sietí/nezastavili sa na slovo/a niektorí zomreli na edém pľúc z preťaženia.Ináč ako nenávyková droga bez abstinenčných príznakov by bola pre účely Vikingov vhodnejšia.
Podobné účinky má psilocybin,obsiahnutý v niektorých druhoch húb a tak na škandinávskom poloostrove pre Vikingov aj dostupnejší.Problém je,že účinky sú nepredvídateľné,závislé nielen od dávky ale aj od psychického stavu človeka.
Dúfam toto nikto nebude brať osobne,ale ako môj vecný príspevok do diskusie.
Máčik 3.8.2014 06:03
Ešte ma napadlo,že som nikde čo si pčať v prípade prípadu.Tak som niečo preložil z Pilzportal.info. 1.Zaobstarať lekársku pomoc
2.Kontaktovať pohotovostnú toxikologickú centrálu,na Slovensku zrejme Národné toxikologické informačné centrum.
3.Ukľudniť postihnutých.
4.Zaistiť zbytky húb/aj z mistkýbla/,zbytky jedla a ev.zvratky.
5.Do 5.hod.od konzumácie vyvolať zvracanie.
Podľa latenčnej doby máme 2 skupiny:
Dlhá latenčná doba-4.hod.až viaceré dni
Krátka '' '' -do 4.hodín.
Dôležitá je prevencia.Okrem známeho čo s absolútnou istotou nepoznám,nechám v lese,kontrolujem doma každú jednotlivú plodnicu,príp.aj za pomoci lupy.Pozor na samozvaných ''expertov'',ktorí z akého aj dôvodu ponúknu služby.V Bavorsku zaznamenali zvýšený počet otráv 'internetových'hubárov,v lese zoberú čo sa dá a doma prirovnávajú plodnice k vyobrazeným... Toxikologická centrála v Mníchove zaznamenala r.2012 280 prípadov otráv hubami-130 perc.viac oproti 2011.Pre zaujímavosť,43perc.hubárov v Nemecku má bydlisko v tomto štáte.Tak a idem do lesa.
Srdcom_vychodniar 3.8.2014 10:03
Suhlasim s tym co ste napisali. V jednej veci vas poopravim , vyplach zaludka treba spravit co najskor... do 5 hodin uz moze byt neskoro.
Máčik 3.8.2014 12:23
Vážený priateľ,trochu nesprávne Ste pochopili,výplach/ajˇfyziologický' /žalúdka treba zariadiť čím skôr,ale má zmysel do 5.hod.,potom už potrava aj s toxínmi žalúdok opustila.tam má skôr zmysel vyvolať u pac.poriadnu sr..ku.Podanie laxancií je dobré,ale radšej nie v rámci 1.pomoci.Doporučujú sa i poriadne dávky živočíšneho uhlia/-vraj sú na Slovensku 2 druhy-proti a na vyvolanie tejto.I keď o učinnosti sa debatuje,už sa aj vola tuším oficiálne.medicinálne uhlie/Carbo medicinalis/.Ale som rád,že Ste ma upozornili,nabudúce sa budem vyjadrovať exaktnejšie.
bobineta atlasár, moderátor 4.8.2014 14:51
Konecne zaujimava diskuzia. Dokonca obcas, aj pri vlozeni serioznych vedeckych poznatkov, velmi usmevna. ( slintajuci, pocikani a dezorientovani v priestore i ked dobre na dialku vidiaci wikingovia- znie skutocne usmevne )