Pestovanie Hlivy ustricovitej

Pestovateľ zdomácnených húb v záhrade je zvyknutý na ich celoročnú produktivitu. Hubovou kultúrou je nám z prírody dobre známa huba Hliva ustricovitá - Pleurotus ostreatus, ktorá parazituje na dreve.

Na extenzívne jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2- 3- aj viacročná. Výhodou tohto spôsobu pestovania je, že vhodné podmienky nájdeme takmer v každej bežnej záhrade.

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok. Je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.

Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.

Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.

Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.

Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Priemerne za rok môžeme zozbierať z 1 m ³ dreva asi 200 kg plodníc. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme.

Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Zjari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo paríž-sky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.

Zdroj: Jaroslav Pížl; Národná Obroda
Autor článku: Mgr. Roland Baranovič (roland)