História popisu - Amanita rubescens

Muchotrávka červenkastá

Amanita rubescens
Muchomůrka rúžovka

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-150 mm v priemere, najprv je viac ako polguľovitý, potom polguľovite klenutý a napokon plocho rozprestretý, dosť mäsitý, na okraji najskôr mierne podvinutý, potom ostrý a rovný. Za mladi je belavoružový, potom mäsovoružový až červenohnedý, nepravidelne pokrytý belavými až mäsovohnedastými bradavkami; sú to vlastne zvyšky po plachtičke, ktorá v mladosti obaľuje celú plodnicu.

Plodná časť:

Lupene sú 8-12 mm široké, dos5 husté, voľné alebo takmer voľné, najprv biele, potom zvyčajne červenkasté a napokon červeno alebo červenohnedo škvrnité.

Hlúbik:

Hlúbik je 60-180 mm dlhý a 15-50 mm hrubý, valcovitý, hore užší, dolu širší, zakončený zdurenou končitou hľuzou, často ozdobenou niekoľkými radmi malých plochých bradaviek. Je biely, od bázy smerom hore červenkastý, hladký, od rozpukaných vlákien často jemne šupinkatý. Najprv je špongiovite vypchatý a napokon rúrkovite dutý; v hornej tretine má hrubý biely ovisnutý prsteň, ktorý býva na vrchnej strane ryhovaný (otlačky od lupeňov).

Dužina:

Dužina je hrubá, mäsitá, krehká, vodnato belavá, na vzduchu sa sfarbuje na mäsovoružovo; najzreteľnejšie červenie v báze hlúbika, ktorá býva často poškodená larvami hmyzu. Chuť má mierne sladkastú, za surova dosť nepríjemnú, vôňu nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:

godola, baglica, svákovka

Výskyt:

Muchotrávka červenkastá rastie od júna do novembra v listnatých aj v ihličnatých lesoch a býva veľmi hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to dobrá jedlá huba, ktorá sa dá pripravovať na rozličné spôsoby. Na sušenie nie je vhodná, lebo veľmi zosychá a ľahko sa potom drví na prach. Môžeme ju veľmi ľahko poznať podľa ružovejúcej dužiny a podľa mohutného prsteňa, ktorý je na vrchnej strane nápadne ryhovaný.