História popisu - Sutorius luridiformis

Hríb zrnitohlúbikový

Boletus erythropus
Hřib kovář

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-100 mm v priemere, za mladi je polguľovitý, potom klenutý a napokon plocho rozprestretý. Najčastejšie býva tmavohnedý, iba zriedkavo bledší so žltkastým alebo červenkastým nádychom. Povrch je plstnatý až zamatový, matný, suchý a v starobe holý. Na otlačených miestach býva tmavší, takmer čierny.

Plodná časť:

Rúrky sú až 30 mm dlhé, pri hlúbiku vykrojené, žltozelené, na reze sa sfarbujú hneď na modrozeleno. Póry sú drobné, ani v dospelosti nepresahujú 1 mm v priemere; najprv sú žlté, čoskoro však míniovo až tmavo krvavočervené, v starobe blednú a dostávajú olivový odtieň. Po otlačení hneď modrejú; modré škvrny sa časom menia na čiernohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 20-4U mm hrubý, najprv bruchatý, potom predĺžený a kyjakovitý. Na vrchole býva žltý, v strednej časti na žltom podklade červeno plstnato bodkovaný, dolu olivový a trochu plstnatý. Po otlačení hneď modrie.

Dužina:

Dužina je sýtožltá, na vzduchu hneď intenzívne modrie. Je pevná, v báze hlúbika vláknitá a tuhá. Vonia príjemne, slabo hubovo, chuť má nevýraznú.

Výtrusný prach:

Výtyrusný prach je olivovohnedý až tmavoolivový.

Ľudové názvy:

siniak, sinál, modrák, svetlák, svetláň, belaskár, belasniak, nemec, baniar, banfk, komprd, karmazín, harasník, súkenák, červené nohavice, jedlák, koniak, počeč

Výskyt:

Hríb zrnitohlúbikový rastie od júna do novembra v ihličnatých lesoch pod smrekmi, ale zriedkavo ho možno nájsť aj v listnatých lesoch, najmä pod bukmi. Hojnejšie sa vyskytuje v horských a podhorských krajoch ako v nížinách. Je rozšírený v celej Európe, na Kaukaze a v Malej Ázii.

Význam:

Dobre uvarený je jedlý a veľmi chutný. Nedostatočne uvarené plodnice môžu spôsobiť žalúdočné ťažkosti.

Poznámka / Zaujímavosti:

Hubári na Slovensku ho veľmi nezbierajú, lebo ich odstrašuje červená farba pórov a intenzívne modranie dužiny.