Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

plávka horká

Russula caerulea Fr.
holubinka nahořklá

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

50 - 100 mm v priemere, mladé plodnice sú bruchato kuželovitého tvaru na vrchole s tupým hrboľom, alebo jeho náznakom. Dospelé plodnice sú splošteno vyklenuté, radiálne plytko prehĺbené a skoro vždy v strede s tupým hrboľom, ktorý je dobrým identifikačným makroznakom. Kl. je stredne masitý, k okraju tupo ukončený, u niektorých plodníc s náznakom uzlinatého rýhovania na okraji. Farebne sú plodnice v odtieňoch od purpurovo staroružovej, cez purpurovú, fialovú, často s nádychom do hnedej farby a v strede náchylné na vyblednutie do krémových, či naokrovelých odtieňov. Pokožka kl. je olúpateľná do 1/3 až 1/2 priemeru, za vlhka slizká a lepkavá, za sucha u niektorých plodníc s miernym leskom.

Plodná časť:

lupene vysoké 4 - 8 mm, stredne husté, krehké, najprv smotanovo biele, postupne maslové, žltookrové až okrové, často s citrónovým podtónom. K okraju kl. tupo ukončené, poprepájané piečnymi rebierkami a k hlúbiku zúbkom vykrojené.

Hlúbik:

50 - 80 x 10 - 20 /25/ mm, valcovitý k báze často mierne kyjovitý a zahrotený, biely, v mladosti plný a dosť pevný, postupne hubovito vypchatý až miestami dutý a krehký. Na povrchu jemne vrásčitý, poranením nemeniaci farbu, v starobe od bázy však často špinavo žltookrovejúci.

Dužina:

pod pokožkou kl. je nafialovelá, inak biela v celej plodnici, oxidáciou farbu nemení, u premočených plodníc však dužina často mierne zašedne.
Dužina má chuť miernu, mdlú, horká chuť je len v pokožke kl. a na povrchu hlúbika - treba koštovať samostatne. Vôňu má slabo ovocnú, alebo nevýraznú.

Výtrusný prach:

je žltý až žltookrový

Mikroznaky:

Výtrusy sú široko eliptické veľké 7,0 - 9,5 x 5,0 - 8,8 µm s hrubými a tupými bradavicami vysokými až do 1,3 µm, poprepájanými nepravideľne hrebeňovitými rebierkami, ktoré nevytvárajú mriežku.
Pokožka klobúka - brvy široké 2 - 3 µm, valcovité, málo sprehýbané, málo článkované a nerozvetvené. Dermatocystidy - nie sú prítomné, chýbajú. Primodiálne hýfy - široké 4 - 7 µm, valcovité, málo sprehýbané, článkované a rozkonárené, tupo ukončené, na povrhu inkrustované výraznými strapatými bradavicami.
.

Makrochemické reakcie:

na povrchu hlúbika, alebo na jeho reze
- FeSO4 / 10% roztok zelenej skalice / - ružová až ružovooranžová,
- guajak - podľa niektorých autorov modrá /podľa F.Kranzlina - zelená/... je premenlivá:
- fenol - hnedá
- KOH - žltá
- Anilín - slabo nažltlá
- Sulfovanilín - rýchla ružová, ale v priebehu cca 10min vybledne

.

Výskyt:

Rastie v pahorkatinách a podhorských ihličnatých a zmiešaných lesoch pod borovicami s ktorými tvorí mykorízu. Obľubuje trochu vlhšie a kyslejšie podložie a je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

.

Význam:

Je to jedlá plávka vhodná len do zmesí húb, za predpokladu, že olúpeme horkú pokožku kl. a orežeme povrchovú vrstvu hlúbika, ktorá je tiež horká.

Podobné druhy:

S prihliadnutím na biotop - rast pod borovicou pri preskúmaní miernej chuti dužiny a horkej chuti pokožky kl. a povrchu hl. zámena je málo pravdepodobná

Poznámka / Zaujímavosti:

Plodnice vyrastené za chladnejšieho jesenného počasia a dlhšie pretrvávajúce na stanovišti môžu mať
horkú chuť menej výraznú - tu treba dlhšie prežuť pokožku kl. pre identifikáciu /v tomto období by hrozila zámena len za štiplavé druhy/

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Russula

Synonymum:

Agaricus caeruleus Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 445 (1801)
Russula amara Kučera, De Schimmelgeslachten Monilia, Oidium, Oospora en Torula, Scheveningen 7(3-4): 50 (1927)
Russula caerulea Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 353 (1838) [1836-1838] var. caerulea
Russula caerulea var. umbonata Gillet, Champ. Fr.: 602, tab. 662 (1892)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Slavo Židek (08. 01. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (29. 12. 2011), (20. 01. 2011), Libor Pekař (11. 04. 2010), Mgr. Roland Baranovič (17. 01. 2002)