Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

kozák hrabový

Leccinum pseudoscabrum (Kallenb.) Šutara
kozák habrový

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 100-140 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom vankúšovite rozprestretý. Býva žltohnedý, sivohnedý, olivovohnedý, čiernohnedý a často až černastý; na povrchu je zväčša vráskavo nerovný a holý, na otlačených miestach tmavší, za suchého počasia políčkovite rozpukaný.

Plodná časť:

Rúrky sú 25-30 mm dlhé, pri hlúbiku hlboko vykrojené, najprv belavé až bledokrémové, potom žltkastosivé a napokon kalne olivovo žltosivé; poranením sa sfarbujú na fialovosivo, potom na hnedo až čierno. Póry sú drobné, okrúhle a iba pri hlúbiku bývajú trochu predĺžené. Najprv sú belavé, potom sivožltkasté až kalne žltosivé; otlačením sa sfarbujú na sivo, sivohnedo až čierno.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-130 mm dlhý a 10-40 mm hrubý, valcovitý, hore tenší, dolu zhrubnutý, v hornej polovici vráskavý. Na belavom podklade býva takmer černasto bodkovaný; otlačením černie, v dospelosti je pevný a tvrdý.

Dužina:

Dužina je belavá až trochu žltkastá, na reze rýchlo ružovie až sivofialovie a potom zvyčajne černie. Je trochu pevnejšia ako dužina kozáka brezového, v hlúbiku býva v dospelosti vláknitá. Chuť a vôňa je príjemná, hubová, ale nenápadná.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je tabakovohnedý.

Ľudové názvy:

hrabovec, hrabák, hrabčak

Výskyt:

Kozák hrabový rastie od júna do októbra v listnatých lesoch pod hrabmi a lieskami, v nížinách aj v pahorkatinách. Je pomerne hojný a rozšírený je v celom miernom pásme severnej pologule.

Je to jedlá huba rovnakej kvality ako kozák brezový, iba s tým rozdielom, že býva častejšie červivý. Praktickí hubári ho od kozáka brezového často ani nerozlišujú, lebo sa mu zovňajškom veľmi podobá.

Význam:

Jedlá.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Leccinum

Synonymum:

Boletus carpini (R. Schulz) A. Pearson, Naturalist: 96 (1947) [1946]
Boletus pseudoscaber Kallenb., (1929) [1928]
Boletus scaber var. carpini R. Schulz, in Michael & Schulz, Führ. Pilzk. (Zwickau) 1: pl. 95 with legend (1924)
Krombholzia pseudoscabra (Kallenb.) Vassilkov,: 32 (1955)
Krombholziella carpini (R. Schulz) Alessio, Boletus Dill. ex L. (Saronno): 439 (1985)
Krombholziella carpini (R. Schulz) Bon, Docums Mycol. 14(no. 56): 16 (1985) [1984]
Krombholziella pseudoscabra (Kallenb.) Šutara, Česká Mykol. 36(2): 82 (1982)
Leccinellum carpini (R. Schulz) Bresinsky & Manfr. Binder, in Bresinsky & Besl, Regensb. Mykol. Schr. 11: 232 (2003)
Leccinum carpini (R. Schulz) M.M. Moser ex D.A. Reid, Trans. Br. mycol. Soc. 48: 525 (1965)
Trachypus carpini (R. Schulz) J. Favre, Beitr. Kryptfl. Schweiz 10(3): 35 (1948)

Autor popisu:

Hlavná úprava: Mgr. Roland Baranovič (21. 08. 2002)
Zmeny vykonali: Paľo ° (01. 01. 2012), Pavol Kešeľák (14. 06. 2008), Ing. Milan Zelenay (26. 07. 2006)