Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik hrdovský

Lactarius hrdovensis Škubla
ryzec

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 15-55 mm, najskôr je kužeľovitý s podvinutým okrajom, potom kužeľovito klenutý až klenutý s veľkým, širokým, dosť ostrým stredovým hrboľom a podvinutým okrajom, u dospelých plodníc je skoro plochý so zreteľným hrboľom (jeho výška až do 7 mm) a okraj sa postupne vyrovnáva. Okraj klobúka nie je ryhovaný. Pokožka klobúka je fialovo plstnatá s pritlačenými vláknami (viditeľné pod lupou), miestami s okrovo hnedými škvrnami, smerom k okraju sa pokožka miestami rozpukáva do podoby pritlačených malých šupiniek s tmavšie živo fialovým sfarbením na striebristo belavo fialovom podklade. Za vlhka je pokožka viskózna. Belavo fialová farba podkladu pokožky klobúka je viditeľná aj na rôznych miestach pri mladých plodniciach. Staršie plodnice majú celú plochu pokožky klobúka sfarbenú jednotne fialovo, kedy je však vidno podkladovú vrstvu na okraji klobúka v miestach medzi šupinkami. Úplný okraj klobúka je tmavo fialový.

Plodná časť:

Lupene stredne husté, prestriedané lupienkami s rozličnou dĺžkou, široko pripojené až zbiehavé, vysoké do 4 mm, tvarovo jemne oblúkovité, belavo fialové, niekedy miestami s okrovo hnedými škvrnkami, po poškodení sa farbia tmavo fialovo. Ostrie je hladké, celistvé a tmavo fialové.

Hlúbik:

Hlúbik 50-100 x 7-14 mm, valcovitý, mierne kyjakovitý (do 17 mm smerom k báze), úplne na báze sa mierne zužuje, niekedy je mierne zakrivený. Býva dutý, povrch je za vlhka viskózny, zreteľne fialovo vláknitý až belavo fialovo plstnatý (smerom k báze), na vrchu hlúbika svetlejšie fialový, na báze živo fialovo chĺpkatý. Miestami sa objavujú okrovo hnedé škvrny.

Dužina:

Dužina belavo fialová, ihneď po rozkrojení sa sfarbuje fialovo v podobe škvŕn. V periférnych oblastiach na báze hlúbika sa ihneď sfarbuje fialovo. Chuť je podobná živici (kaučuk, guma) a mierne štipľavá až ostrá. Mlieko žlto belavé, nemenné pri izolovaní, chuť ako živica (kaučuk, guma) a mierne štipľavá až ostrá.

Výtrusný prach:

bledo krémový

Výskyt:

Lactrarius hrdovensis bol nájdený na vlhkom mieste v lese ,,Hrdovo“ v Západných Tatrách, 4 km severovýchodne od obce Pribylina, nadmorská výška 860 m.n.m.. Nález pozostával zo štyroch plodníc s rôznym vekom, plodnice rástli na vlhkej pôde v rašelinníku (Sphagnum sp.) v oblasti s malými stromami - brezou (Betula sp.), vŕbou (Salix sp.), jelšou (Alnus sp.) na okraji inak smrekového (Picea sp.) lesa. Od roku nálezu (august 1995) nebol oficiálne zaznamenaný žiadny ďalší nález.

Podobné druhy:

Lactarius hrdovensis sa vyznačuje stredne veľkými živo fialovo sfarbenými plodnicami so zreteľným bradavkovitým stredovým hrboľom, pokožka klobúka je fialovo plstnatá, lupene sú belavo fialové, po poškodení sa farbia tmavo fialovo, ich ostrie je tmavo fialové, hlúbik valcovitý, jemne kyjakovitý, fialovo vláknitý, na báze živo fialovo chĺpkatý, mlieko žlto belavej farby, nemenné po izolovaní. Na klobúku, hlúbiku a lupeňoch sa miestami objavujú okrovo hnedé škvrnky.

Lactarius hrdovensis sa odlišuje od ostatných druhov z podsekcie Uvidini (L. uvidis, Lactarius luridus, Lactarius violascens, Lactarius pseudouvidus, Lactarius brunneoviolaceus, Lactarius cistophilus) svojím živo fialovým sfarbením plodníc, zreteľne veľkým a bradavkovitým hrboľom, tmavo fialovo sfarbeným ostrím lupeňov a s výnimkou Lactarius violascens aj prítomnosťou okrovo hnedých škvŕn na klobúku a hlúbiku.

Najväčšiu podobnosť vykazuje Lactarius brunneoviolaceus, ale rozdiely medzi ním a Lactarius hrdovensis sú jednoznačné. Lactarius brunneoviolaceus má klobúk vo farbách žltkasto svetlo hnedej, hnedo fialovej až tmavo fialovej bez hnedo okrových škvŕn, stredový hrboľ na klobúku sa vyskytuje iba výnimočne a nie je taký zreteľný, jeho lupene nemajú odlišne sfarbené ostrie (teda je rovnako sfarbené ako ich ostatná plocha) a nevyskytujú sa na nich okrovo hnedé škvrnky. Hlúbik je krátky a malý 10-35 x 4-16 mm, belavý, bledo krémový až šedý, a to aj na báze. Ani na ňom nie sú okrovo hnedé škvrny. Rastie pod vŕbami (Salix sp.), ale skôr trpasličími vŕbami (napr. Salix herbaceae), v arktických a alpínskych oblastiach.

Poznámka / Zaujímavosti:

Lactarius hrdovensis bol nájdený a zdokumentovaný v roku 1995 slovenským mykológom Pavlom Škublom, ktorý bol na základe jeho práce uverejnenej v roku 2006 (Lactarius hrdovensis, a new species of section Uvidi from Slovakia. – Czech Mycol. 58(1–2): 67–73.) akceptovaný ako legitímny druh. Lactarius hrdovensis zaraďujeme do sekcie Uvidi, podsekcie Uvidini. Popis na tejto stránke je prebraný práve z tejto práce.

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (20. 03. 2014)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Fungorum.org
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia