Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

suchohríb červenohnedý

Boletus ferrugineus Schaeff.
suchohřib osmahlý

Výborná jedlá huba
Výskyt: VI. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-100 mm v priemere, najprv je klenutý, potom dosť plochý, najmä na temene, kde býva niekedy aj prehĺbený. Na okraji je pomerne tenký a ostrý, v mladosti podvinutý. Povrch klobúka je často tmavšie hnedý ako pri typickom poddruhu, takmer červenkastohnedý bez olivového tónu, za mladi obyčajne so žltkastým plstnatým povlakom, dodávajúcim klobúku význačné zamatové odenie, ktoré sa v starobe často stráca. Nikdy nie je slizký, na temene je dakedy pravidelne rozpukaný a v trhlinách presvitá belavá alebo žltkastá dužina.

Plodná časť:

Rúrky sú 5-14 mm dlhé, v mladosti bledožlté, potom zlatožlté, na reze iba slabo modrejúce alebo takmer nemenné, k hlúbiku prirastené a v dospelosti okolo neho aj trochu stlačené. Póry sú rovnako sfarbené ako rúrky, v mladosti bývajú význačne labyrintové, v dospelosti veľké a hranaté (1-2 mm v priemere), po otlačení za čerstva modrejúce. Zamodrané miesta neskôr zhnednú.

Hlúbik:

Hlúbik je 30-90 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, valcovitý, ale v strednej časti býva aj bruchato nadutý a na báze zahrotený, v hornej časti belavý, dolu žltý. Je zdobený zreteľnými hnedými rebrami, ktoré utvárajú neraz málo plastickú sieťku z dlhých pretiahnutých ôk, takže sieťka vyzerá skôr ako hnedasté križujúce sa vlákna. Rebrá sú pokryté jemnými hnedastými bodkami, ktoré ich vlastne sfarbujú. Bazálne mycélium je belavožltkasté až žlté.

Dužina:

Dužina je v klobúku belavá a iba nad rúrkami sýtejšie žltá, v hlúbiku najčastejšie žltkastá, okrem zahnednutých častí v dolnej tretine hlúbika. Za čerstva na vzduchu modrie (najmä nad rúrkami). Má nevýraznú chuť a vonia nenápadne.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý.

Ľudové názvy:

Suchohríb plstnatý červenohnedý, Hřib plstnatý Legueův,

Výskyt:

Suchohríb plstnatý červenohnedý rastie od júna do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch. Niekde je dosť hojný,
inde zasa veľmi zriedkavý. Je pravdepodobne rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule v areále typu.

Je to dobrá jedlá huba, rovnako chutná ako suchohríb plstnatý pravý. Praktickí hubári ich vôbec nerozlišujú.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Boletus

Synonymum:

Boletus citrinovirens Watling, Notes R. bot. Gdn Edinb. 29(2): 266 (1969)
Boletus ferrugineus f. citrinovirens (Watling) Watling
Boletus ferrugineus Boud. f. ferrugineus
Boletus spadiceus Krombh., Naturgetr. Abbild. Beschr. Schwämme (Prague): tab. 36, fig. 12-18 (1846)
Boletus spadiceus var. furcatus T.J. Baroni, Largent & Thiers, Mycologia 68(3): 659 (1976)
Boletus spadiceus var. gracilis A.H. Sm. & Thiers, Boletes of Michigan (Ann Arbor): 254 (1971)
Boletus spadiceus var. rufobrunneus Thiers,: 92 (1975)
Boletus spadiceus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 2: tab. 126 (1763) var. spadiceus
Boletus variicolor Berk. & Broome, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 3 15: 318 (1865)
Xerocomus ferrugineus (Schaeff.) Alessio, Boletus Dill. ex L. (Saronno): 282 (1985)
Xerocomus ferrugineus (Boud.) Bon, Boletus Dill. ex L. (Saronno): 282 (1985) f. ferrugineus
Xerocomus ferrugineus f. variicolor (Berk. & Broome) Klofac [as 'variecolor'], Öst. Z. Pilzk. 16: 258 (2007)
Xerocomus ferrugineus (Boud.) Bon, Boletus Dill. ex L. (Saronno): 282 (1985) var. ferrugineus
Xerocomus spadiceus (Fr.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 417 (1888)
Xerocomus spadiceus (Schaeff.) Konrad & Maubl., Les Agaricales, II (Encyl. Mycol. 21): 121 (1952)
Xerocomus spadiceus var. gracilis (A.H. Sm. & Thiers) L.D. Gómez, Revta Biol. trop. 44(Suppl. 4): 64 (1997) [1996]
Xerocomus spadiceus (Fr.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 417 (1888) var. spadiceus
Xerocomus subtomentosus var. ferrugineus (Schaeff.) Krieglst., Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. 7: 77 (1991)
Xerocomus subtomentosus var. variicolor (Berk. & Broome) H. Engel & E. Ludw. [as 'variecolor'], in Engel, Dermek, Klofac, Ludwig & Brückner, Schmier- und Filzröhrlinge s.l. in Europa, Die Gattungen Boletellus, Boletinus, Phylloporus, Suillus, Xerocomus (Weidhausen b. Coburg): 192 (1996)